Spievanie spirituálnych piesní a recitovanie mantier patria k základným disciplínam najmä východoeurópskych ciest. Heinz Grill sa ku klasickým východným tradíciám pripojil iba veľmi podmienečne, s výhradami. Hoci jeho recitácie mantier v sanskrite pôsobia mimoriadne silne a v interpretovanom výraze autenticky, študentov učí skôr umeleckému prístupu k hudbe, ktorý prostredníctvom tvorivej činnosti a intenzívneho zaoberania sa s určitou témou prispieva k spiritualite. Hudobné formy, spôsoby spoznávania boli preňho taktiež mimoriadne významné. Napísal rôzne piesne a poukázal na spirituálny obsah tvorivého vyrovnávania sa s muzikalitou.
Bežne zažívame hudbu tak, že sa vžívame do rôznych melódií, do rytmov a harmónií a že sa takto vcítime do nálad a pocitov, ktorých je hudba nositeľom. Duchovná školiaca cesta však umožňuje podstatné rozšírenie hudobnej praxe. Pre každý tón sa najmä vďaka rozvoju koncentrovaného myšlienkového života vytvára základ pre to, že sám od seba, rovnako ako trblietavá hviezda, začne svietiť v priestore. Melódia a emocionálny obsah hudby sa síce nezruší prostredníctvom tohto takzvaného prežívania jednotlivých tónov, ale čoraz viac ustupuje pred prítomnosťou a živosťou jednotlivých tónov. Hudba sa napokon novým, živým obsahom, ktorý sa do nej vkladá, fascinujúcim spôsobom dotýka duševného prežívania jednotlivca.
.