Základy pre spirituálnu mierovú prácu

Rozvoj srdcového centra

Platný a pravdivý cit pre hodnoty, ktorý nie je ničím ohraničený, ani závislý od dobových prúdov spoločenského systému; cit pre hodnoty, akými sú veľkosť charakteru, morálka a uskutočnené ušľachtilé diela, sa stáva pokladom v duši. Čím viac sa tento prakticky a konkrétne definovaný cit pre hodnoty stáva súčasťou autentického pocitu osobnosti, tým viac inšpiruje srdcové centrum radostnými, krásnymi, širokými a harmonickými pohybmi, ktoré následne vyžarujú smerom von k blížnym a v konečnom dôsledku až do celého vesmíru. Hodnota, ktorú si jednotlivec v živote s najväčšou horlivosťou váži, vníma a vrúcne uctieva a možno ju dokonca dosahuje prostredníctvom skutkov a autentických pocitov, tvorí jeho srdce. Jeho vnútorné duchovné srdce.

Rozvoj tohto energetického centra, takzvanej anáhata čakry alebo dvanásťlupeňového lotosového kvetu v strede hrudníka, je nevyhnutný pre skutočnú mierovú prácu. Čím viac sa toto centrum rozvíja, tým viac rovnováhy a pokoja z neho prostredníctvom vlastnej, mimoriadnej obsahovej sily vedomia vyžaruje navonok.

Prečo vojna už nie je pre súčasnosť aktuálna?

Vojna nezískava podporu z posmrtného sveta, v ktorom prebývajú zosnulí so svojimi dušami. Epos spravodlivej vojny sa dávno skončil. Čo zažíva po smrti tá duša, ktorá sa v pozemských časoch nechala vtiahnuť do scén násilia, nenávisti a pocitov pomsty?

Nepociťuje negatívne účinky násilia, lebo tie pre posmrtný život nie sú nijako významné. Pre dušu sú to len nič nehovoriace a dočasné epizódy. Duša v posmrtnom živote – keď sa už oslobodila od všetkej telesnosti – skôr zažíva skutočné zanedbanie všetkej tej práce, ktorú by bola musela vykonať pre zachovanie najlepších kultúrnych hodnôt, ideálov ľudskej existencie a rozvoj morálne ušľachtilého charakteru. V dôsledku skutočnosti, že v posmrtnom živote prebývajú milióny duší, ktoré majú vlastnú skúsenosť so zanedbaním toho, čo bolo potrebné, neposkytnú vojne vo svete žiadnu podporu. Duše z posmrtného sveta určujú potenciál ľudského myslenia, cítenia a vôle. Samotné formovanie národa, skupiny alebo dokonca jednotlivca bude dostávať prílev z posmrtného sveta len pokiaľ súvisí so skutočnými hodnotami. Vopred prehraté sú všetky politické reakcie a emóciami poháňané bojové pokriky, lebo tie vo vonkajšku ženú myseľ proti vznikajúcemu duchovnému potenciálu rozvoja. Vojna preto nedostáva žiadny prílev z posmrtného sveta a všetkými svojimi odvádzajúcimi taktikami len zvyšuje nepokoj, ktorý v konečnom dôsledku vrhá na svetové otázky rozvoja tienisté karikatúry.

V zmysle duchovnej perspektívy je preto odpoveďou odvaha rozvíjať sa, so všetkými jej osobnými morálnymi dôsledkami. Z tohto univerzálneho pohľadu by mal vznikať cit pre hodnoty, ktorý podporne pôsobí na mier, o ktorý by sa mal v živote usilovať každý jednotlivec.