Logika a srdcové centrum

Anáhata čakru alebo takzvaný dvanásťlupeňový lotosový kvet pri srdci možno definovať predovšetkým prostredníctvom obsahového a univerzálne platného vedomia. Čo je to obsah? V alegorickom prirovnaní predstavuje pohár vonkajší obal a tekutina v ňom je obsahom. U človeka zasa vonkajšia postava vo svojej zmyslami vnímateľnej podobe predstavuje telesný svet, zatiaľ čo neviditeľné a rozvinuté vedomie človeka predstavuje dušu a do istej miery reprezentuje obsah života. V zásade však každé obsahové alebo duševné bytie ľudskej povahy pochádza od ducha a má mimozemskú existenciu.

Čím väčšiu univerzálnu platnosť nadobúda obsah duševného života človeka, tým viac sa v ňom tvorí srdcové centrum ako duševná kvalita. Prostredníctvom tejto čakry, ktorá sa nachádza v strede hrudníka, získava univerzálna skutočnosť individuálnu pozíciu, ktorá však nevyjadruje istú pre seba samu stojacu časť, ale skôr vedie k manifestácii univerzálneho celku. V srdcovom centre, keď je skutočne rozvinuté, človek svoju vlastnú individuálnu povahu vníma v zmysle väčšieho celku.

Logika toho, že univerzálne alebo duchovné bytie spolupôsobí s pozemským individuálnym životom, je ľudským bytostiam vlastná. Z tohto dôvodu nesmie byť logika, z ktorej vychádza ľudská existencia, príliš formálna alebo obmedzená na jednotlivé časti. Je však možné, že niekto vo svojom duchovnom vývoji nevychádza z tohto základného logického poriadku, ale namiesto toho sa uchyľuje k materiálnej úrovni, ktorá vylučuje celistvosť, a vyvodzuje závery, ktoré by napríklad mohli znieť: „Obsahy meditácie ma upokojujú a sú mi sympatické. Meditácie preto odoberám pre svoj osobný pocit.“ Tieto a podobné formulácie existujú v mnohých ezoterických skupinách alebo náboženských zhromaždeniach. Opisujú formu konzumu, ktorý sa už nevzťahuje na jedlo alebo materiálne statky, ale na duchovné obsahy. Nie je to živé zaoberanie sa duchovnými obsahmi ani oddanosť vo vzťahu k nim, ale skôr ich osobné prisvojovanie, ktoré vytvára prízrak tieňa, čím odníma duchovným obsahom ich pôvodnú živosť a dusí ich v tele.

Prostredníctvom konzumne orientovanej spirituality, ktorá jednotlivcovi bráni v nadväzovaní vzťahu s kozmom a intenzívnejšom vstupovaní do vzťahov s inými ľuďmi, sa hlava aj stred hrudníka zatieňujú. Chýba obeta zaoberania sa a živý duch bhakti, venovania sa a oddanosti. Meditácia nikdy neprinesie ovocie, pokiaľ ľudské vedomie zmení logiku vývoja v spôsobe práce so spirituálnymi obsahmi. Duchovné myšlienky skutočne nemožno používať ako kuchársky recept.

Rudolf Steiner pripisuje logike ako prvému kroku v rozvoji srdcového centra mimoriadne dôležitý význam a vysokú hodnotu. Ale akú logiku má na mysli? Je to len formálna logika, ktorá porovnáva jednu svetskú pozíciu s inou alebo je to symbolická logika matematiky? Rudolf Steiner svoje myšlienky týkajúce sa logiky rozvádza len veľmi málo, takže čitateľ si môže veľmi ľahko zameniť vecné zaoberanie sa a logické uvažovanie o zákonoch duchovného sveta s veľmi formálnou logikou, ktorá zohľadňuje len materiálne okolnosti.¹⁾ V diele Rudolfa Steinera „Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch“ čítame:

„Ako sa šestnásťlupeňový lotosový kvet rozvíja prostredníctvom pravdivých, významu plných myšlienok, tak sa dvanásťlupeňový rozvíja vnútorným ovládaním toku myšlienok. Náhodne blúdiace myšlienky, ktoré na seba nenadväzujú zmysluplným, logickým spôsobom, ale čisto náhodne, poškodzujú formu tohto lotosového kvetu.“

Myšlienky musia byť pravdivé a zodpovedať signatúre alebo téme a nesmú takými len zostať, ale musia sa naďalej realizovať, formulovať, implementovať a dostávať praktickú spoločenskú formu. Ak niekto pokračuje v čítaní Rudolfa Steinera a nedbá na túto súvislosť s pravdivou myšlienkou, teda s pravdivým obsahom, môžu byť nasledujúce vety zvodné:

„Čím väčšmi vyplýva jedna myšlienka z druhej a čím väčšmi sa človek vyhýba všetkému nelogickému, tým väčšmi nadobúda tento zmyslový orgán sebe zodpovedajúcu formu.“

Preto je dôležité poznamenať, že pravdivá myšlienka a obsah, ktoré človek pestuje pravdivým a univerzálnym spôsobom, sú stredobodom všetkého vývoja a iba z nich sa vyvíja lotos srdca.

Na prvý pohľad sa zdá úplne protirečivé a nelogické, keby chcel duchovne hľadajúci človek praktizovať meditáciu s vedomím slobodným od tela a zároveň by vo svojej cvičebnej praxi vykonával telesné cvičenia, takzvané ásany. Áno, táto predstava je sprvu nelogická. Ak sa však duchovne cvičiaci viac zameriava na zaoberanie sa s obsahmi a naučí sa ich začleniť do svojej cvičebnej praxe s telom, rozvinie vyššiu mieru telesnej slobody. Praktizuje s telom a súčasne oslobodzuje svoje vedomie od všetkej ťarchy a fyzickej poviazanosti.

Logika telesnej slobody nie je priamo závislá od telesnej aktivity. Čím intenzívnejšie sa duchovne cvičiaci zlepšuje v schopnosti vedomia pre vedenie tela a všetkých materiálnych okolností prostredníctvom jasného zaoberania sa obsahmi, tým viac sa oslobodzuje od telesnosti. Telo sa transformuje. Prax nadobúda logiku pre celkový rozvoj a pre meditačnú prácu a táto logika sa dokonca stáva darom pre svetové tvorstvo.

Táto logika sa vyvíja z čo najdôkladnejšieho zaoberania sa s obsahmi a stáva sa nielen formálnou, ale integrálnou.