Heinz Grill, originál zverejnený dňa 29. januára 2026
Klasické kultové obrady sú značne rozšírené v rôznych náboženských ceremóniách, napríklad v slávnosti eucharistie katolíckej cirkvi. V epikléze sa prostredníctvom zhromaždenia obce a posvätných úkonov kňaza povoláva takzvaný Duch Svätý do hostie, ktorá sa potom rozdáva členom cirkvi.
Obvyklé kultové obrady majú vniesť duchovnú realitu do pozemskej a vyžarovať posvätnú atmosféru. Skúsenosti však ukazujú, že tieto praktiky, či už sú konané ohňovými rituálmi jógy, púdža, alebo v kresťanskom kontexte, dokážu len pramálo roznecovať očistnú silu a spirituálny stimul. Moc privolať duchovno do Zeme bola v skorších dobách väčšia, pretože ľudia vtedy zažívali bytostné videnie kozmických síl, a preto ich dokázali lepšie rituálne dirigovať. So stratou duchovnej jasnozrivosti vymizla aj ceremoniálna sila tradičných obradov.
Na Vysokej škole v Naone sa nevykonávajú žiadne ceremónie, rituály uctievania, kultové obrady, ani žiadne velebenia, akými sú poklony alebo spoločné prosebné modlitby. Vo vzdelávacích podujatiach oveľa viac prebýva prirodzený základ od Rudolfa Steinera, takzvaný „obrátený kult“.1) Rudolf Steiner hovorí o obrátenom kulte vo svojej prednáške o vytváraní spoločenstva dňa 3. marca 1923 v Dornachu: „Je teda pravda, že hoci hovoríme o nadzmyslovom svete, nie sme schopní povzniesť sa k pochopeniu takej skutočnej spirituality, akou je obrátený kult? Až potom skutočne vnútorne chápeme duchovno, keď nemáme len abstraktnú ideu spirituality, ktorú dokážeme teoreticky reprodukovať, dokonca aj pre seba samých, ale až keď dokážeme veriť – a to na základe preukázateľnej viery – že duchovia s nami v duchovnom chápaní tvoria duchovné spoločenstvo. Antropozofické spoločenstvo nedokážu iniciovať prostredníctvom vonkajších inštitúcií. Musia ho iniciovať z najhlbších zdrojov samotného ľudského vedomia.“ (Súhrnné spisy 257 s. 120) Zatiaľ čo ceremónia chce ducha povolať zhora nadol, vedomá práca s úsilím o obsahové skúmanie poznania umožňuje vnímať duchovnú realitu a v istom zmysle ju manifestovať zdola nahor. K tomu nie je potrebný kňaz, ktorý by viedol posvätný obrad, ale ľudia, ktorí sa spoločne orientujú, a sú odhodlaní poznanie bádateľským spôsobom vypracovávať a zaoberať sa ním.
Avšak tento obrátený kult ostáva pre moderného intelektuálneho človeka predsa len mystériom, pretože predpokladom jeho úspechu je hlboko založený postoj a súčasne úkon sebaprekonávania sa prostredníctvom takzvaného Ja, „samstabhyá, tmánam átmaná“ (Bhagavadgíta, kapitola 3, verš 43), ako aj znalosť a poznanie podstatného a vskutku významného pôsobenia kolobehu obety.2) Bhagavadgíta hovorí o obete v 3. kapitole, 12. verši:
ištán bhogán hi vo devá dásyante jaňdžabhávitáh
tairdattánám pradáyaibhjo jo bhunkte stena eva saḥ
Bohovia milostivo naladení obetou vám udelia vytúžené radosti. Kto si užíva radosti, ktoré udeľujú bez toho, aby im sám niečo obetoval, je zlodej. (Z knihy: Základy poznania o Bhagavadgíte, 2024, Stephan Wunderlich Verlag, s. 156)
Jeho základom je praktická meditačná práca v spoločnej orientácii, spojená s duchom bhakti – to je duch venovania sa obsahovým myšlienkam. Ak by niekto iba vzal výroky učiteľa a intelektuálne ich akumuloval, čo je žiaľ v mnohých odvetviach spirituality dosť bežná okolnosť, potom nemôže vzniknúť žiadna bhakti, žiadna skutočná láskyplná úcta so silou duchovného uzmierenia.3) O úlohe bhakti pri skúmaní poznania hovorím aj v článku: Pozor sekta – 3. asť, zo dňa 23. septembra 2025. Ak chce niekto pochopiť výrok v zmysle poznania, musí sa učiť intenzívne sa venovať samotnému autorovi, ktorý slová vyjadril. Toto venovanie sa preto deje v dvoch formách: je zamerané jednak na autora alebo učiteľa a jednak na jeho slová. Každý, kto chce pochopiť Goetheho, sa nemôže len naučiť naspamäť jeho básne; musí sa venovať Goethemu, poňať ho duchovne, zažiť ho v zmysle bhakti, láskyplnej úcty, aby do jeho slov prenikol zvnútra. Prostredníctvom takejto hlbokej práce venovania sa človeku a jeho duchovnej autorskej sile a slovám sa kult zmysluplne obráti na konštruktívne vyžarovanie ducha a duchovné posilnenie.
Rovnako ako môže jednotlivá osobnosť horlivým nasadením svojich síl poňať a zažiť pravdy z duchovne razených výrokov a priniesť ich v ústrety duchu, tak sa môže aj celá skupina naučiť, ako zužitkovať a uplatniť poznanie nielen pre seba, ale ako ho oživené éterickými silami napokon môže priniesť v ústrety stvoreniu sveta.
Obrátený kult celkom prirodzene praktizujú v duchovnom školení jednotlivci, ktorí si už osvojili základné chápanie jasnovidectva. Úspechy tejto spoločnej práce poznávania a vedomého venovania sa obsahom, ako aj tvorcom ducha prinášajú silne očisťujúcu sféru s liečivým charakterom. Vďaka tejto praxi už mnohí zaznamenali výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu a objavili rozvojovo radostnú životnú perspektívu. Okrem toho sa citeľne zušľachťuje aj meteorologická atmosféra okolia.
Bohužiaľ, antropozofi vnímajú túto prácu s veľkým pohŕdaním a mnohí ľudia, ktorí sa na nej podieľajú, neustále zažívajú neopodstatnenú kritiku. Napríklad termín „obrátený kult“ je údajne vyhradený len pre antropozofov a navyše, jóga sa aj tak údajne chápe ako protikresťanská a anachronistická. Čo je však skutočná jóga? Jóga sa skladá z troch podstatných článkov: je to džňána jóga, disciplína, ktorá hľadá a usiluje sa o poznanie; potom je tu bhakti-jóga, venovanie sa veľkým osobnostiam a vnímanie ich bytia a ich vzťahu k duchovnému svetu v sústredenej meditačnej práci. Bhakti-jóga vylučuje materializmus a v žiadnom prípade ju nemožno zamieňať s poníženosťou. Každý, kto chce prebádať evanjelium alebo Bhagavadgítu, alebo kto sa snaží hlboko skúsenostne zažiť Rudolfa Steinera, potrebuje ducha bhakti a musí pozdvihnúť svoju vôľu zo všetkého intelektuálneho poznania a preskúmať pravdu, ktorá spočíva v stvorení sveta. Nakoniec, treťou disciplínou jógy je takzvaná karma-jóga, alebo všeobecnejšie jóga konania, ktorá vedie dostatočne uchopenú myšlienku k solídnej, logickej predstave a nakoniec ju prostredníctvom vytrvalého úsilia prakticky integruje do sociálnych schopností života.
Rôzne dýchacie procesy, telesné disciplíny a cvičenia duše praktizované v Slnečnej oáze v rámci jógy slúžia na bádateľské poznávanie, rozvoj väčšej koncentrácie a schopnosti oddanosti a napokon na praktické umelecké vyjadrenie. Okrem toho však predstavujú disciplínu, ktorá presahuje osobné dianie a ponúka prístup k duchovno-spirituálnej atmosfére. Vzhľadom na ich tematické a duchovné zameranie sú súčasťou obráteného kultu. Keďže však vykazujú obsahové, logické a faktické súvislosti, nejavia sa ako kultové obrady.
Anmerkungen
| ⇑1 | Rudolf Steiner hovorí o obrátenom kulte vo svojej prednáške o vytváraní spoločenstva dňa 3. marca 1923 v Dornachu: „Je teda pravda, že hoci hovoríme o nadzmyslovom svete, nie sme schopní povzniesť sa k pochopeniu takej skutočnej spirituality, akou je obrátený kult? Až potom skutočne vnútorne chápeme duchovno, keď nemáme len abstraktnú ideu spirituality, ktorú dokážeme teoreticky reprodukovať, dokonca aj pre seba samých, ale až keď dokážeme veriť – a to na základe preukázateľnej viery – že duchovia s nami v duchovnom chápaní tvoria duchovné spoločenstvo. Antropozofické spoločenstvo nedokážu iniciovať prostredníctvom vonkajších inštitúcií. Musia ho iniciovať z najhlbších zdrojov samotného ľudského vedomia.“ (Súhrnné spisy 257 s. 120) |
|---|---|
| ⇑2 | Bhagavadgíta hovorí o obete v 3. kapitole, 12. verši:
ištán bhogán hi vo devá dásyante jaňdžabhávitáh Bohovia milostivo naladení obetou vám udelia vytúžené radosti. Kto si užíva radosti, ktoré udeľujú bez toho, aby im sám niečo obetoval, je zlodej. (Z knihy: Základy poznania o Bhagavadgíte, 2024, Stephan Wunderlich Verlag, s. 156) |
| ⇑3 | O úlohe bhakti pri skúmaní poznania hovorím aj v článku: Pozor sekta – 3. asť, zo dňa 23. septembra 2025. |