Mechanizmy čiernej mágie

Všeobecná predstava o čiernej mágii

Kliatby alebo vúdú kúzla sú dnes vo všeobecnosti považované za čiernu mágiu. V porovnaní so skutočnými praktikami čiernej mágie sú však vo všeobecnosti neškodné, lebo nedokážu naladiť astrálne telo²⁾ Astrálne telo sa tu chápe ako podstatná duševná oblasť človeka, ktorá je nosným článkom jeho pocitov, túžob a vôle. Termín pochádza z antropozofických a starších ezoterických tradícií. so všetkými jeho nevedomými časťami na tú priepastne nízku úroveň, ktorá spočíva v skutočne klamlivých činoch a vo všeobecnosti v krutostiach. Vúdú kúzla, pri ktorých je človek v podobe bábky obesený, alebo napríklad politik, ktorého treba prekliať, je symbolicky postrelený šípmi, majú vskutku len málo spoločného s realitou duše. Nedotýkajú sa hlbín, najmä nie hlbokých oblastí astrálneho tela, ale sú to povrchné, skôr emocionálne činy. Čierna mágia však vyžaduje schopnosť spôsobiť skutočnú, aktívnu škodu prostredníctvom klamstiev, prekrútenia reality a zneužitia mocenskej pozície v zmysle zneužívania. Napríklad človek, ktorý pracuje v tíme, priateľsky komunikuje so všetkými prítomnými, no napriek tomu všetkých členov zákerným spôsobom klame, získava výhody prostredníctvom negativity a nakoniec sa teší z neúspechu iných, tým vstupuje do temného sveta, ktorý otvára priepasti duše. Navonok títo ľudia nikdy nevyslovia kliatby, pretože ich realita sa na skutočnú deštrukciu zameriava oveľa šikovnejšie, než akákoľvek rituálna emocionálna kliatba. Osoba, ktorá si želá spôsobiť škodu, musí vypočítavé intrigy do praxe uvádzať tajne.

Astrálne telo ako nositeľ morálnych vôľových síl

Pojem astrálne telo, ako je tu definovaný, sa vzťahuje na hlboké nevedomie v regiónoch vôle a ďalej na skryté pocity ľudskej bytosti, ktoré prináležia tomuto s kozmom zladenému telu. Hoci je astrálne telo jemné, obsahuje svetlo, ktoré je veľmi husté, matné a zdá sa byť viazané na fyzické telo. Duchovný bádateľ, ktorý skúma túto neviditeľnú časť ľudstva, objavuje nielen úrovne, ktoré sú úplne jedinečné pre samotného človeka a jeho vonkajšie pocity, ale nachádza v týchto hĺbkach orgánov vnútorné vegetatívne procesy metabolizmu, skutočný, podstatný svet astrálnej ríše, a to nevykúpené sily ríše mŕtvych. Zosnulí nežijú vo vzdialenom nebi, poskytujú svoje sily ľudstvu a zostávajú so svojimi nevykúpenými emóciami v týchto skrytých procesoch vôle pozostalých.³⁾ Pre pochopenie posmrtnej ríše duší si pozrite aj knihu: Heinz Grill, Starostlivosť o duše zosnulých, Vydavateľstvo Lammers-Koll. Keď tieto negatívne, nevykúpené potenciály ovládnu emócie a nálady ľudí, ktorí sa stali veľmi bezohľadnými, a keď sa stanú základnou hnacou silou ich vôľových rozhodnutí, potom svojimi temnými a zmätenými zámermi ovplyvňujú najrozmanitejšie formy ľudského bytia.

Z posmrtných astrálnych nálad zosnulých môže svet zaplaviť svetlo, alebo naopak, môžu sa vznietiť bolestivé, zaťažujúce motivácie, ktoré ľudí doženú k manickým reakciám a spôsobia, že sa dopúšťajú klamlivých, podlých činov. Nad vedomím preberá kontrolu prehnaná vypočítavosť kvôli možnej výhode, bez empatie a súcitu. Astrálne telo, v závislosti od toho, ako je zladené so zosnulým, následne rozhoduje, či vznikne svetlá, budujúca sila vyžarovania alebo temná mágia kolobehu utrpenia a jeho stále sa opakujúcich vyžarovaní.

Kliatby, ktoré niekto vysloví počas svojej životnej cesty, sú vo všeobecnosti bezmocné, pretože zosnulí len zriedka reagujú na emocionálne nabité slová. Taký človek, ktorý nedokáže uniknúť vlastnému cyklu nenávistných emócií, predovšetkým veľmi zaťažuje sám seba; zatemňuje si srdce vedomým obviňovaním alebo dokonca túžbou zabiť iných a upadá do beznádejného mora depresie. Nevie zosnulých využiť; to znamená, že ani prostredníctvom kliatby nedokáže nasmerovať svoje vlastné astrálne telo proti ostatným. Zostáva uväznený v sebe, odpojený od reality a neschopný ovplyvniť zmenu vo vonkajšom svete. S technikami vúdú mágie, s nočnými rituálmi na preklínanie iných a vzývaním zlých duchov zostávajú tí, čo ich praktizujú, len väzňami vo svojej vlastnej, nimi vytvorenej a nutkavej realite.

Existuje istý rozhodujúci technický postup, ktorý sa musí naučiť každý, kto chce praktizovať čiernu mágiu. Učenie sa bez zapojenia vedomia ale nie je možné, a preto možno túto techniku na tomto mieste ​​predstaviť bez zaváhania. Vo vnútri Faradayovej klietky blesk pre ľudí nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Blesk v nej nemôže vyvolať žiadnu škodu, a to bez ohľadu na intenzitu jeho prúdu. Zatiaľ čo sa praktik čiernej mágie snaží naučiť túto techniku, v istom zmysle už umiestňuje svojich blížnych do Faradayovej klietky a sám sa ocitá v konflikte svedomia. Vedomie sa v tomto zmysle nedá oklamať cieleným uvedomovaním si.

Napríklad techniky potrebné pre čiernu mágiu sa dajú pomerne dobre odvodiť napríklad z jógy. Ako už bolo povedané, navodenie čiernej mágie ale nikdy neuspeje, pretože narazí na určujúce zóny vedomia, ktoré sa vyvíjajú počas učenia a nevyhnutne rozvinú silu pre morálku. Pre čiernu mágiu sa človek nevyhnutne musí stať necitlivým, vyhlásiť svoje svedomie za neskutočné a žiť v akomsi svete, ktorý tká a dýcha dokonca až pod úrovňou inštinktívnej živočíšnej ríše. Je to ja (seba), ktorého sa musí ten, kto chce v tejto disciplíne uspieť, vzdať a úplne sa ozdobiť túžbou po úplnej naviazanosti na iracionálny cieľ sveta.

Druhé centrum a obrátenie spirituality

V oblasti jógy možno obrazne pozorovať nasledujúce prepojenie: Druhé centrum, takzvaná svadhisthána čakra,⁴⁾ svadhiṣṭhána čakra doslova znamená „vlastné sídlo“ alebo „vlastný príbytok“. V tradícii jógy sa toto druhé centrum spája so životnými silami a ich koordináciou. ktorá sa nachádza tesne pod pupkom, približne na úrovni krížovej kosti, v zmysle metafyzického obrazu, má vlastnosť sťahovať éterické sily alebo všeobecnejšie životodarné energie. Napríklad, kým prvá čakra na kostrči predstavuje priamy zdroj energie pre všetku životnú energiu, druhá čakra nad ňou je skôr koordinačným bodom pre vyprúďovanie a sťahovanie životných energií a v konečnom dôsledku pre hlbšiu inkarnáciu alebo naopak – uvoľnenie sa (seba) v exkarnácii. Čierny mág sa inkarnuje pomocou tohto centra tým, že ho zbaví akejkoľvek jasnej súvislosti prostredníctvom klamania a ubližovania druhým, a tiež falošným spájaním sa so silami sveta a dokonca aj s vlastným telom. Používa napríklad jógu, ktorá by mala pestovať vyrovnanosť voči sympatiám a antipatiám, a vytvára z nej úplne nedotknuteľnú ľahostajnosť. Namiesto toho, aby sa zapájal do vzťahov, sťahuje sa z nich a temne sa skrýva v podbrušku. Úplne sa naladí na fyzický život a musí rafinovane a bez skúmania odmietnuť všetku duchovnú múdrosť alebo, čo tiež nie je nezvyčajné, obrátiť vyššiu realitu a vypočítavým spôsobom si ju nárokovať pre seba.

Čo sa týka pohybu, niekto, kto sa naučí používať toto centrum s nadšením, sa v istom zmysle zmenšuje, pretože sa dynamicky zhromažďuje a sťahuje z periférie. Cvičenia jógy potom nadobudnú veľmi krásny, plynulý, sústredený a zároveň pôvabne koordinovaný výraz. Zostávajú prítomné, v živej komunikácii, stiahnutie sa nastáva len na fyzickej úrovni, pričom dušu odhaľujú v živom obraze. Vo všeobecnosti táto oblasť svadhisthána čakry obsahuje základnú silu takzvaného éterického tela a tvorí kľúčový koordinačný bod pre to, ako sa človek psychologicky spája s fyzickou a pozemskou realitou.

Každý, kto by chcel praktizovať čiernu mágiu, musí zo svojho života nevyhnutne vyhnať všetky racionálne myšlienky, vzdať sa zodpovednosti, poprieť duchovný objektívne platný obsah a premeniť svoje bdelé vnímanie na jeho najväčší možný opak. Toto obrátenie spirituality sa odohráva vo vedomí človeka a následne spôsobuje úplne pomýlenú reguláciu všetkých čakier, začínajúc v druhom centre. Človek, ktorí k tomuto zvratu dospeje otupením vedomia a falošným spojením so stvorením sveta, vyžaruje svoju vlastnú biedu smerom von a napríklad prenáša svoje osobné zlyhanie v spiritualite a v živote na ostatných. Podľa teórie karmy Rudolfa Steinera si čierny mág už v predchádzajúcom živote urobil prípravy pre rozvoj nízkeho charakteru. Niekto napríklad sedí celú noc za počítačom a uráža a ubližuje iných prostredníctvom kyberšikany. Táto aktívna intriga pomaly prináša úspech a nakoniec sa rozvinie radosť nad ničením diela iných ľudí. Čierny mág preto môže sám seba povyšovať, resp. urážať alebo ponižovať svojich blížnych. Má otupenú náladu a žije v mimoriadne zviazanom spojení s nevykúpenými časťami zosnulého. Nie plne rozvinuté druhé centrum, ale zneužitá, nesprávne používaná hra s vlastnou inkarnáciou, ktorej poviazaný priebeh sa odohráva v druhom centre, môže stimulovať čiernu mágiu so všetkými jej deštruktívnymi excesmi.

Ak niekto pozoruje vlnu, ako sa láme a kĺže späť v pohybe, ktorý pripomína elipsu, aby sa obnovila jej kĺzavá dráha v smere vetra, môže nájsť veľmi dobré obrazné prirovnanie k univerzálnemu éterickému pohybu, ktorý sa odohráva u ľudí a dokonca aj v mnohých prírodných javoch. Väčšie a efektívnejšie pohyby možno dosiahnuť nie lineárne, ale s prerušeniami, spätnými slučkami a obnovenou hybnosťou vpred. Cvičenia jógy ako upavišta kónásana, tittibhásana alebo baddha kónásana sa vyznačujú pohybom dozadu pri súčasnom stiahnutí, čo napokon umožní vykĺzavanie pohybu v iných oblastiach tela. Duša sa posúva dopredu, smerom k otvorenosti, zatiaľ čo telo sa sťahuje. Sťahovaním v sakrálnej oblasti, takmer ako korytnačka, ktorá vťahuje a zasúva končatiny, môže potom chrbtica ľahko dospieť do uvoľneného vykĺzavania. Z týchto obrázkov sa dá ľahko pochopiť súvislosť tohto centra s čiernou mágiou. Telo začína dominovať, dostáva sa do popredia a psychika, alebo skôr všetky procesy vedomia, sa stiahnu a ponoria do sveta ega. Cvičenie potom už nie je krásne, ale skôr rozrušené, nepokojné, zatienené a fyzicky dominantné.

Čierny mág nikdy nesmie prevziať zodpovednosť a navyše je nútený budovať svoje vzťahy na klamlivým formách. Môže veriť, že sa vari posúva vpred, keďže používa svoj vôľový potenciál, ale v skutočnosti je jeho tvorivá energia nasmerovaná k jeho vlastnej, zviazanej, narcistickej alebo sadistickej úrovni. Ego čierneho mága už nie je normálne, ale skôr neúmerne veľké, v priepasti všetkých pút.

Vyhýbanie sa zodpovednosti ako začiatok čiernej mágie

Jednoduchý príklad môže charakterizovať prvý, možno ešte nie významný, ale predsa len už prebiehajúci akt čiernej mágie. Predpokladajme, že ste v skupine piatich spoločníkov, ktorí chcú založiť firmu. Jeden zo spoločníkov však nechce dosiahnuť cieľ s jeho všeobecnou platnosťou, ale chce len získať výhody prostredníctvom skupiny a príslušnosti ku skupine. Pre túto osobu sú prvoradé osobné záujmy, zatiaľ čo pre ostatných, zostávajúcich členov, existuje záväzok k dosiahnutiu cieľa. Ak sa pri realizácii založenia firmy vyskytnú ťažkosti, tak osoba, ktorá je upnutá na skupinu, získava sebecké výhody alebo zostane relatívne ľahostajná, keď ostatní zlyhajú. Hoci tento príklad ešte nespĺňa kritériá čiernej mágie, stále stojí za zmienku, pretože v psyché už prevládajú mechanizmy stiahnutia sa v snahe získať sebecké a pohodlné výhody. Navonok sa síce niektorí, ktorí sa takto stiahli z diania a situáciu dokonca využívali ako osobnú energetickú hru, môžu prejavovať ako zasiahnutí nezdarom, no vnútorne sa v ich pôžitkárskej duši prejavuje skrytá výhoda.

Prečo niekto praktizuje čiernu mágiu? Niekto, kto je v živote úspešný, čiernu mágiu nepotrebuje. V biografii čierneho mága je takmer vždy objektívne badateľné významné zlyhanie v určitých snaženiach. Napríklad sa u neho v minulom živote často v nadpriemernej miere vyskytovala zbabelosť. Zdá sa, že pre túto oblasť, ktorá je skutočne neprístupná zdravému rozumu, je charakteristickým znakom obrátenie životných energií z jasnej, žiarivej a na vzťahy orientovanej výmeny k falošnému psychickému a fyzickému pripútaniu sa k telu so samoľúbym pocitom uspokojenia. Postupom času sa úkony čiernej mágie stávajú automatickými a vďaka svojej vlastnej neprístupnosti pre kritiku zostávajú skryté pod prahom pochopenia. Jednotlivci praktizujúci čiernu mágiu však môžu aj bez kliatob, bez vúdú kúziel, bez vrúcnych modlitieb a bez priamych vonkajších násilných činov vyvolávať u iných ľudí choroby, spôsobovať nešťastie a skazu prostredníctvom počasia a dokonca vyvolávať konflikty vedúce k vojne.

Hlboká priepasť, ktorá existuje v človeku kvôli jeho nedostatku morálky, sa nakoniec prejavuje prostredníctvom ďalších zlých skutkov a uvrhne človeka do siete osudu. Kedysi sa ešte vedelo, že udalosti ako napríklad silné záplavy alebo nešťastia majú veľmi veľa do činenia s upadajúcou morálkou človeka.

Preto niekto, kto si osvojí vzorec správania charakterizovaný sklonmi k stiahnutiu sa a hľadaním energetických výhod, nepotrebuje žiadne špeciálne cvičenia a techniky ani kliatbové mantry, ale musí sa dostať do krutého rozpoloženia; musí v istom zmysle využívať svoju psychiku asociálnym spôsobom. Človek, ktorý využíva energiu pre svoj vlastný prospech na úkor iných, musí u seba úplne odmietnuť duchovný zmysel pre česť a zdravú sociálnu orientáciu.

Čierna mágia ako zvrat morálneho vývoja

Čierna mágia je nemožná bez klamstiev, sebaklamu a popierania bežných pozemských zákonov, a najmä duchovných povinností. Človek, podobne ako neposlušné dieťa, spozná výhody stiahnutia sa z nejakej veci a nútenia iných, aby prevzali zodpovednosť. Zatiaľ čo tí v popredí sa nervózne snažia o úspech podniku, čierny mág na ústupe odpočíva a ponúka všetky možné hlúpe výhovorky, aby sa mohol naďalej vyhýbať cieľu a tešiť sa zo svojho energetického zisku. Navonok však všetci praktizujúci čiernu mágiu, bez ohľadu na oblasť ich pôsobenia – politickú, sociálnu alebo náboženskú – vyznávajú zbožné ciele, zatiaľ čo vnútorne odmietajú akékoľvek morálne posilnenie a racionálnu orientáciu.

Fráza, ktorá prináša mágiu na vrchol, by mohla znieť: „Nie ja som to, ale je to moje ne-ja.“ Tí, ktorí inklinujú k čiernej mágii, nenachádzajú v sebe žiadnu vinu, pretože sa vzdali svojho svedomia v záujme všetkej slávy v duchovnej sfére aj vo svete. Zároveň možno túto frázu rozpoznať opäť v ezoterickom zmysle: „Nie ja som to, ale skôr priepasti nevykúpenej ríše astrálneho posmrtného sveta, ktoré prenikli do mojej vôle, a keďže tieto nálady sú otupené a odtrhnuté od reality, cítim v sebe zdravie a nenesiem žiadnu vinu, a preto ani nemám potrebu prehodnotiť svoj život.“

Štvrtá časť sa bude zaoberať karmickými dôsledkami čiernej mágie.

---

Článok sa zaoberá nasledujúcimi otázkami:

Čo článok chápe pod čiernou mágiou?

Podľa pohľadu prezentovaného v článku, čierna mágia primárne nevzniká z kliatob, vúdú alebo rituálnych úkonov. Jej skutočný pôvod spočíva vo vedomom prekrúcaní morálnych hodnôt, v klamstve, zneužívaní vzťahov a odklone od objektívnej zodpovednosti. Čierna mágia sa preto chápe menej ako mimoriadny fenomén a viac ako vývoj ľudskej vôle, ktorý postupne vzniká zo skresleného vzťahu k pravde a k blížnym.

Sú kliatby a praktiky ako vúdú alebo spiritualistické stolovaniu už čiernou mágiou?

Článok jasne rozlišuje medzi spiritualistickými alebo magickými praktikami a samotnými mechanizmami čiernej mágie. Zatiaľ čo rituály ako vúdú alebo spiritualistické stolovanie sa môžu dotýkať problematických duchovných súvislostí, podľa tu prezentovaného pohľadu netvoria jadro čiernej mágie. Rozhodujúce je skôr vedomé ubližovanie druhým prostredníctvom klamstiev, morálneho skreslenia a zneužívania duchovných alebo medziľudských vzťahov.

Aký je význam astrálneho tela?

Astrálne telo je opísané ako článok ľudskej bytosti, v ktorom pôsobia city, impulzy vôle a hlbšie duševné pohyby. Podľa duchovnej vedy jeho orientácia určuje, či sa človek otvorí pravde, zodpovednosti a vzťahom, alebo sa čoraz viac zapletie do sebeckých a deštruktívnych síl vôle. Článok preto vníma astrálne telo ako skutočné miesto morálneho vývoja.

Prečo hrá svadhisthána čakra výnimočnú úlohu?

Druhá čakra je v článku opísaná ako centrum, ktoré koordinuje spojenie medzi životnými silami, telesnosťou a inkarnáciou. Keď je zdravo rozvinutá, umožňuje vedomé spojenie medzi telom, dušou a duchovným vnímaním. Ak sa však jej funkcia zneužíva klamstvami, sebectvom a obrátením spirituality, článok tvrdí, že to vytvára práve tie väzby, ktoré uľahčujú mechanizmus čiernej mágie.

Prečo článok spája čiernu mágiu s morálkou?

Článok nepopisuje čiernu mágiu ako veľkolepú okultnú praktiku, ale ako výsledok postupného morálneho úpadku. Podľa tohto názoru tam, kde sa zanedbáva zodpovednosť, vzťahy sa využívajú vo vlastný prospech a objektívne pravdy sa zámerne prekrúcajú, vznikajú vnútorné predpoklady, ktoré sa označujú ako čierna mágia. Morálka nie je chápaná ako vonkajší súbor pravidiel, ale skôr ako schopnosť vedome konať pravdivo a utvárať vzťahy.

Ako sa môžu ľudia chrániť pred vývojom čiernej mágie?

Článok naznačuje, že najúčinnejšou ochranou nie sú obranné opatrenia alebo rituály. Rozhodujúca je pravdivosť, objektívne vnímanie, ochota prevziať zodpovednosť a vedomý duchovný rozvoj. Jóga, meditácia a školenie myslenia získavajú svoju hodnotu nie z vonkajších foriem, ale z toho, že vedú ľudí k slobodnejšiemu a pravdivejšiemu vzťahu k svetu.