Prognóza na rok 2023 – 7. časť

Zverejnené dňa 4. januára 2023

Autor: Heinz Grill

Premeškanie Kairós – správneho času

Etymologicky slovo Kairós (καιρός), „správny čas“, vychádza z koreňa Kär (κήρ) a ten označuje predovšetkým miesto stretnutia strelca. Poukazuje ale na to, že v posmrtnom svete existujú určité rozhodujúce príležitosti, ktoré si túžobne želajú zmenu, otvorenosť, podstatné zlepšenie, uzdravenie alebo zmenu podmienok.

Predstavme si, že sa niekto pozerá von oknom a zazrie na ulici ležať ťažko zraneného človeka, ktorý naliehavo potrebuje ošetrenie. Okolo prechádzajú ďalší ľudia, ale pohľad smerujú mimo, nikdy nie na zraneného. Odkláňajú svoj zrak na presne opačnú stranu, kde sa práve odohrávajú senzačné udalosti. Teraz chce ten, kto sa pozerá na trpiaceho človeka cez okno pomôcť a konštatuje, že nevie uskutočniť telefonický hovor ani iné konanie. Jeho vonkajšie dvere sú zablokované a ruky vníma akoby ochromené po omamnom prostriedku. Ani samotný hlas, ktorý by potreboval na volanie o pomoc, nemá z dôvodu ochromenia k dispozícii. Smúti nad zraneným v tejto zajatej situácii, takýmto spôsobom sa prizerajúc a dúfa, že sa napokon tí, ktorí odkláňajú svoj zrak opačným smerom za senzáciami dňa, náhodne obrátia, aby mohli trpiacemu človeku pomôcť.

Duša, ktorá raz vstúpi do posmrtnosti, už viac nemôže ísť človeku v ústrety a pomáhať mu bežnými spôsobmi, aké jestvujú v pozemskom svete. Na základe toho prežívajú dnes mnohí zosnulí pocit premeškania počas pozemského života. Nemôžu zasahovať do súčasných udalostí, prežívajú stav bezvýchodiskovosti. Zároveň vnímajú tento čas ako nekonečne ťažký a nepreniknuteľný.ň viako rje na zocesy premeny a snahy k duchu.

Podľa kairológie je Kairos takmer ako portál k pôvodnému času a významovosti. V zmysle spirituality boli otázky zmyslu v minulosti do veľkej miery premeškané. Z tohto dôvodu je dnes extrémne náročné, aby ľudia dosiahli skutočný vhľad do skrytých priebehov, ktoré panujú za udalosťami dnešnej doby. Poznanie súvislostí je sotva možné.

V gréckej mytológii je Kairos synom boha Dia a je teda bohom, ktorý sa nachádza v plynutí času. Symbolizuje správny čas. Na zobrazeniach nosí šticu vlasov a rozpoznáva moment, v ktorom treba uchopiť príležitosť za pačesy. Porekadlo snáď pochádza odtiaľ. Kairos drží v jednej ruke váhu, aby mohol smerovať k novej rovnováhe a súčasne ostrý nôž na prerezanie väzieb, ktoré znemožňujú jeho iniciatívu konať.

Napríklad čas sa stráca a Kairos nie je viditeľný vtedy, keď sa ľudia opakovane púšťajú do vzbúr odporu, demonštrácií a iného politického aktivizmu. Nevidia, čo rozvoj a duchovný svet skutočne potrebujú a navonok stratia, premárnia čas a premeškajú Kairos.

Príklad zo spirituality v Naone

Prostredníctvom mojej osoby a stretnutia so mnou dochádza u účastníka zakaždým k výzve. Na základe opisu pozorných kolegov a záujemcov, nastáva už po relatívne krátkom čase moment, kedy je potrebné sa rozhodnúť medzi možnosťou rozvíjania ďalšej možnej cieľovej perspektívy alebo ešte silnejším upadnutím späť do existujúcich a život zväzujúcich väzieb.

Jednotlivý účastník pociťuje takmer vždy pri mojich slovách prekážku, ktorú ale prostredníctvom pozornosti a logiky v myslení prekoná. Prekoná tým zväzujúcu situáciu, ktorú nepredstavuje nič iné, ako väzby vzpierajúce sa proti spiritualite. Istotne hodnotia určité osoby tento fenomén, objavujúci sa zvnútra spočívajúcej väzby, ako skutočný telesný pocit. Pravdou je, že tento pocit prítomnosti prekážky existuje. Je ním virodha, vlastná protichodná sila, ktorá žije vo vnútornom svete a stavia sa proti duchovnému. Jedna účastníčka, ktorá podávala správy o zážitkoch s Kristom, napríklad povedala, že sa pre moje výklady dostala do zásadného konfliktu a viac už nevie, čo je správne a čo chybné. Bezprostredne po spoločnom stretnutí zostavila rodinnú konšteláciu, na základe ktorej dospela k záveru, že jej osobné vzťahy boli úplne v poriadku, jej skúsenosti s väzbami a Kristom boli správne a moja osoba sa javila v konštelácii ako nepriateľ, protivník a antikrist. Odpovedal som tejto pani, potom ako som od nej dostal nepekný list, že činnosťou konštelácií sa iba reprodukujú existujúce pocity. Tak sa potom to, čo sa v zmysle Kairos má prejavovať možnými, nadchádzajúcimi ideami a myšlienkovým posilnením, odmieta ako protivník voči väzbám. V každom prípade, zážitky s Kristom, ktoré táto pani hlásala, boli zamenené s púhymi väzbami a v tomto zmysle musela zamietnuť šancu ich korigovať a nenechať ich rozvinúť sa do závislosti. Premeškala príležitosť Kairos.

V spiritualite tejto školy žiari veľmi veľká sila, ktorá je ale nesená iba malým počtom ľudí. Veľká časť vzdelávajúcich sa osôb premešká príležitosti k ďalšiemu a podstatnému rozvoju. Ďalšou takou osobou, ktorá sa zúčastnila menšieho počtu seminárov, je pani, ktorá zaútočila na Ríšsky snem a verila, že by mohla zlepšiť svet. Všetko naučené odhodila a prepadla púhym ilúziám. Pripojili sa mnohí ďalší, dokonca aj hnutie ríšskych občanov a verili, že týmto spôsobom môžu zachrániť svet. Nepremeškali iba Kairos, ale premeškali dôležité momenty svojho života a tým len prispeli k tomu, že ďalej existuje polarizácia a vojnové razenie. Žiaľ, mnou uskutočnené vyučovanie sa najmenej v dvoch tretinách myšlienkovo strhne do násilných a vyslovene antimorálnych rozmerov a ľudia nevyžarujú niečo dobré, ale vyžarujú vināśa, zničenie.

Celé ľudstvo vstupuje na prah

Prostredníctvom udalostí uplynulého roka vstúpilo mnoho ľudí na prah, ktorý otvára pre nich významné možnosti, pokiaľ s nimi budú zaobchádzať s jasnou uvedomelosťou, znalosťou a pokojom. Možnosť angažovať sa pre morálnosť a zápasiť proti zvnútra stúpajúcim väzbám, bude daná mnohým ľuďom, celkom obzvlášť v Nemecku. Stiahnutie sa do väzieb však podporuje vojnu a násilné zlyhania.

Mylne sa hovorí, že politici sú vinní za mizériu celého súčasného diania. Duchovne videné sú to však ľudia so svojimi väzbami a egoizmami, ktorí vytvárajú nesprávnu politiku a nepriamo určujú celý priebeh rozhodovania. Túžbu po vojne by každý človek so zdravým rozumom poprel a predsa v ľudstve existuje neuveriteľne agresívny potenciál, ktorý si z určitého druhu beznádeje a nedostatku poznania túžobne želá vojnu.

Rudolf Steiner raz povedal, že vojna nie je záležitosťou, ktorá by bola spôsobená určitými okolnosťami politického a hospodárskeho druhu, ale práve tým, že absentujú osoby, a pritom ich ani nemusí byť veľa, ktoré by vojne zabránili. Rozhodujúce pre toto dianie bude, či prah, ktorý sa nevyhnutne objaví a ktorý sa už nachádza v pohybe, dokáže niekoľko sto ľudí prekročiť v oslobodení sa od väzieb, s obeťou a múdrosťou alebo či budú počúvať vlastné zaručené rezervy a fixujúce emócie tela.

Duša Michaila Sergejoviča Gorbačova

Táto pre západné chápanie ťažko pochopiteľná duša, ktorá prešla do kozmickej ríše v auguste roku 2022, žila pre mier a nezávislosť najrôznejších krajín. Ako ruský štátny občan bol úzko spojený so svojou vlasťou, Ruskom. Kritizoval ho však a podnietil mnohé reformy. V posledných rokoch svojho života pociťoval sklamanie so západnej politiky NATO. Vo všeobecnosti pre neho demokracia už nebola nevyhnutne žiadúca, dokonca sa opäť prihlásil k leninizmu, ale poznamenal, že pravdepodobne nikdy neexistoval v skutočnej podobe. Dnes z posmrtnej ríše pôsobí svojou dušou ako určitý druh svedomia pre NATO, ktoré, ak by chcelo takto ďalej napredovať, vlastne nadobúda pocit, že koná neprávosť. Amerika práve v pôsobení tejto Gorbačovovej duše pociťuje, že koná neprávosť a nielen Amerika, ale mnohé krajiny pozorujú nespravodlivosť dotieravých západných intervencií. Amerika svojou politikou nemôže natrvalo vyhrať, lebo na ňu veľmi silno hľadí jeho duša.

Tohto človeka sprevádzalo veľké poznanie hodnoty politickej nezávislosti. Možno dokonca povedať, že jeho duša dnes demonštruje krásu nezávislosti. Ak by sme dnes nechali dušu prehovoriť zo záhrobia, povedala by jednotlivým národom, politikom, hovorcom ľudu, ministrom, spisovateľom a vedúcim pedagógom slová v tomto zmysle: „Nestaraj sa o nedostatky iného ľudu a nemiešaj sa do záležitostí tretích, ale uprac si v tvojej vlastnej krajine, v tvojich vlastných kruhoch, v tvojej vlastnej rodine a svoj vlastný neporiadok. Neexistuje žiadna svetová moc národov alebo jednotlivých vládcov. Buď rozvážny v zmysle poriadku a múdrosti, ale neodvracaj sa od sveta.“

Duša Götza Wernera

Vo februári minulého roka zomrel zakladateľ a úspešný ekonóm Götz Werner. Jeho duša dnes vysiela k ľuďom životnú silu, jeho podniky DM-Markt boli vzorom zdravej tímovej práce a zdravej podnikovej klímy. V jeho práci žije životná sila a tak môže dnes Götz Werner z posmrtnej ríše vysielať svojim blížnym životné sily. No jednako jeho duša hľadá spiritualitu, lebo hoci bol antropozoficky orientovaný, chýbala mu iskra premeny. Dokázal rozvinúť veľmi pekné pozemské pomery, ale ešte nedokázal do sveta etablovať silu premeny, ktorú by hospodárstvo rovnako potrebovalo. Ak by sme dnes nechali hovoriť jeho dušu, povedala by významovo: „Prestaňte ma obdivovať a veďte svoj pohľad na prekračovanie hraníc k novým myšlienkam a najvyšším ideálom, ktoré nemôžete vziať z genetiky, ale ktoré musíte na zem priviesť z duchovnej sféry.“

Götz Werner sa skutočne snaží, aby ľudia našli skutočnú, nie banálnu, ale skutočnú spiritualitu. A tým, ktorí sa venujú spiritualite, dáva životnú silu.

Proroctvá Judithy von Halle o korone

Antropozofická architektka Juditha von Halle vo svojej knihe „Pandémia koronavírusu“ napísala, že očkovanie bude vraj potrebné pre všetkých ľudí a to v mimoriadnom rozsahu, lebo ľudia podľa nej ešte nie sú tak ďaleko vo svojom rozvoji, aby dokázali žiť dušu vedomú.

Tieto tvrdenia sú jednoducho nesprávne a na ich uznanie za nesprávne by nemalo byť potrebné žiadne zdôvodnenie.

V skutočnosti sú problémom práve ľudia, ktorí kvôli očkovaniu zomreli. Vykonal som objasňovanie asi v desiatich prípadoch, keď sa osoby náhle odlúčili od života, hoci v ich predchádzajúcej biografii na to neboli žiadne zjavné dôvody. Až keď sa očkovanie začalo považovať za nie nepodstatnú príčinu smrti, mohli tieto duše opäť dospieť k jasnejšiemu cíteniu a poriadku v posmrtnom živote. Keď ľudia zomrú a príčina ich smrti nie je označená správne alebo dostatočne, a to je v prípade očkovania častým javom, môže to v rodinách často navodiť rozdelenie. Zahmlievanie skutočného počtu úmrtí zaočkovaných osôb spôsobuje medzi pozostalými rodinami grotesknú disharmóniu. Mŕtvi si želajú, aby pozostalí správne posúdili a vnímali príčinu ich smrti.

Duša kardinála Josepha Ratzingera

Dňa 31. 12., posledný deň minulého roka, zomrel bývalý arcibiskup Mníchova, vysvätený za pápeža ako Benedikt XVI. Snáď bol zvláštnou vatikánskou postavou, keďže mal podstatný vplyv na riadenie cirkvi. V roku 2013 pápež Benedikt abdikoval z pápežského úradu a utiahol sa vo Vatikáne. Toto zrieknutie a stiahnutie bolo nevyhnutné jednak z osobných dôvodov, ako aj z dôvodu mnohých škandálov a prejavov zneužívania v cirkvi. V posmrtnom svete sa toto stiahnutie sa pápeža teraz javí ako jedna z veľkých chýb s ťažkými následkami. Už po niekoľkých dňoch od vstupu do duchovných svetov zažíva duša Josepha Ratzingera osobitú realitu, vo forme, ak by sme to tak mohli označiť, ne-reality a podobne ako Saturn sa stala fantómovým výtvorom alebo imobilnou planétou, teda planétou, ktorá neprejavuje ani život, ani pohyb a ktorá sa zafixovala vo svojej vlastnej, cudzorodej, trochu krikľavej a predsa nie žiariacej farbe. Duša bývalého pápeža by rada vstúpila do reality a súvislostí sveta, ale nedokáže sa stať viditeľnou. Nemá žiadne nástroje, nachádza sa v duševnej bolesti nemohúcnosti a prizerania sa. To je stav podobný tomu, keď sa niekto nemôže podieľať na udalostiach svojich blízkych, lebo sa stal vylúčeným a imobilným. Táto bolesť je veľká a spôsobuje silné napätie. Ak by sa bol Joseph Ratzinger riadne venoval udalostiam počas trvania jeho úradu, bol by musel znášať pozemské následky a nikdy by v posmrtnom svete nepocítil osud úplnej saturnskej imobility. Je úplne vzdialený svetu a preto zažíva bolesť. Súčasne pociťuje, že cirkev, ktorá beztak nedokáže vo svojej ekleziológií odovzdať prospešné vyznania viery, nemôže byť zachránená tým, že bude politicky riadiť udalosti a naďalej požadovať spoluprácu so štátom v extrémnej forme. Vyhýbanie sa dôsledkom spôsobuje extrémne vysoké napätie a cirkev sa musí pripraviť na ťažký nadchádzajúci rok. Smrť 31. decembra nie je nevýznamnou.

Média informovali a velebili pápeža Benedikta XVI., ale akú realitu tak veľmi oslavovali? Tým, že sa po smrti uctieva človek, ktorý sa v posmrtnom živote podriaďuje úplne inej realite, vzniká pre všetkých, ktorí zostali na svete, len zdanlivá predstava, ktorej chýba základ. Falošné uctievanie v každom prípade narúša vnútorné jadro ľudských duší.

Keď bol kardinál Ratzinger ešte v Mníchove, musel som kvôli nemu znášať mnohé prenasledovania. Keď niekto prenasleduje iného človeka na náboženskej rovine, daruje tomuto človeku možnosť väčšej slobody a intenzívnejších duchovných poznatkov. To sa dialo už počas kardinálovho života. Ratzingerova osobnosť pracuje pre všetkých, ktorý boli pre neho vylúčení a dáva im lepší vnútorný základ cítenia pre rastúce duchovné poznanie. Verejné prednášky boli kvôli jeho intervenciám odriekavané a to isto neuľahčovalo život tu na zemi. Aké procesy ale nastávajú potom, keď osoba prejde do záhrobia a už nemá možnosť vydávať nariadenia a robiť opatrenia. Nepriateľské prejavy sa v skutočnosti obrátia na priateľskosť. Ako často sa stane, že v pozemskom je človek nepriateľským, ale keď sa duša odlúči, ukáže sa jej podporujúce pôsobenie. Ratzinger je teda veľmi blízky práve tým, ktorých vylúčil. Sú jediní, s ktorými si je blízky.

Nasleduje pokračovanie.