Vo všeobecných jazykových formuláciách modernej doby sú všetky nemateriálne fenomény označované slovom energia. Kým matéria sa vyznačuje pevnými štruktúrami a definujúcimi opismi, objavuje sa pri prejavení bytostnej podstaty energie pohyb alebo nasadenie sily, ktoré sú ale len čiastočne merateľné alebo opísateľné.
V náuke o joge existuje pre všetky pohybové a silové impulzy, ktoré sú na prvej úrovni nemateriálneho charakteru, slovo prana. Toto sanskritské označenie – prana, ktoré znamená asi toľko ako životná energia, bolo žiaľ trivializované a používa sa pre psychické a fyzické javy akéhokoľvek druhu. Podľa presnejších rozlišovacích znakov existuje 5 takzvaných životných energií alebo „vayu“. Sú to apana, prana, viyana, udana a samana.
V antropozofii doposiaľ túto terminológiu zo sanskritu neprevzali, pretože Rudolf Steiner sa opieral viac o západné okultné školy a hovoril, podobne ako starší grécki zasvätenci, o éterickom tele a jeho štvorčlennosti. Éterické telo sa delí na tepelný éter, svetelný éter, chemický éter a životný éter.
Analógia týchto éterov a piatich vayu je možná len v obmedzenej miere, keďže fylogenetický vývoj a ontogenetický vývoj vychádzajú z relatívne značne odlišných predpokladov a jednotlivé pojmy by boli zbytočne nivelizované.
Samana je tou formou energie, ktorá je lokalizovaná v trávení. V preklade znamená toto slovo toľko ako stretávanie alebo harmonicky vyrovnávajúco spájať. Podporuje homogénny element stretnutia. Ak skúmame toto sanskritské slovo fylogenetickým spôsobom, potom sa v tomto slove označujúcom homogénne stretávanie skutočne nachádza energetický význam: v trávení sa priťiahnu dokopy telo so svojimi enzýmovými pohybmi a proteázami na to, aby bola vybudovaná a posilnená substancia. Telo sa kontrahuje a zosiluje sa substancia v pôsobení síl a tento dej nastáva na nemateriálnej – teda vo všeobecnosti označené – na energetickej, koncentrovanej báze.
Najvýraznejšie a najbližšie opisuje takzvaný chemický éter túto silu kontrakcie, ktorá navršuje svoj maximálny výkon v intestinum, v čreve. Jedno z najkrajších a najlepších cvičení, ktoré priblíži, ako sa deje toto centrovanie v najspodnejšej časti chrbtice a v oblasti trávenia, asi na úrovni pupka; je nasledujúce cvičenie baddha konasana. Pohyb sa mobilizuje celkom zo sily stiahnutia v spodnom regióne tela, zatiaľ čo telo sa smerom dohora ľahšie a slobodnešie dostane do expanzii a dĺžky.
Vo videu je dobre vidieť vzťah pohybov, ktorý sa uskutočňuje vo vykĺzavajúcom predlžovaní, pri súčasnom silovom kontrahovaní v regióne krížovej kosti. Tým, že cvičiaci dbá pri pohybe na tento vzťah, môže relatívne ľahko rozvinúť túto pozíciu a predovšetkým môže chrbticu nenútene priviesť do predklonu.
Záverečný kreslený obrázok ukazuje, ako sa zo slobodných, rozširujúcich a vzájomne sa koordinujúcich pohybových momentov rozvíja centrovanie v spodnom chrbte.