Jogová poloha pluh – halasana

Halasana – pluh so zopár variáciami

Pohyby éteru pôsobia cez  telo v dvoch veľkých rozličných smeroch. Sily tepelného a svetelného éteru vyžarujú z kozmického okolia a prenikajú telom až do jeho organického stredu alebo usporadúvajú perifériu tela pomocou formotvorných síl, smerom zvonku do vnútra.

Vitálne a celkom v chémií tela sídliace éterické sily však pôsobia presne protichodne k dostredivým, kozmickým tepelným a svetelným silám. Vyžarujú odstredivo, zvnútra von a týmto spôsobom prechádzajú svalstvom k periférii fyzického tela.

 

Pri prevádzaní pluhu, jednej z klasických obrátených polôh jogy, sa cvičiaci vyťahuje v chrbtici a pohyb trupu rozvíja až do aktívneho pohybu nohami. Kým v bežnom živote nastáva vzpriamovanie a s ním spojené predlžovanie chrbtice tak, že vykĺzavajúci pohyb smeruje hore, teraz, v tomto obrátenom postoji pluhu, organizujeme dynamiku pohybu opačne, pohyb vychádza z hrudnej chrbtice smerom dole k driekovej chrbtici a napokon z nej vychádzajúc pokračuje dynamika v nohách. Cvičiaci neaktivuje chrbticu do známeho vyrastania, ale dynamizuje ju smerom dolu a stáva sa tak dlhším.

Tou éterickou silou, ktorá sa rozpínaním končatín aktivuje, je vo vesmíre prameniaci svetelný éter. Tento sa prostredníctvom aktívne vykonávanej dynamiky v chrbtici spája s chemickým éterom, ktorý pracuje odstredivo vo vnútri tela. Zažívanie pluhu kolíše medzi úzkosťou, obmedzením a rozvíjaním do šírky, sťahovaním sa a vyrastaním, medzi aktivizáciou hrudnej chrbtice a pokračovaním dynamiky v nohách.

Už pri prvom pohybe, tu v prevedení s rukami nad hlavou, zaväzuje sa cvičiaci k šikovnému pozdvihnutiu hrudnej chrbtice obráteným spôsobom. Tým, že ruky smerujú ponad hlavu, musí toto šikovné nasadenie do zdvihnutia hrudnej chrbte nasledovať v opačnom smere.

V ďalšom priebehu sa rozvíja harmonická hra pohybom rúk, ktorá pôsobí vyvažujúco a napokon, keď sú ruky privedené za chrbát, predstavuje akýsi druh protipohybu k nohám. V týchto momentoch pohybu sa rozvíja chemický éter, ktorý nachádza svoj životne-radostný výraz práve v pohybe a protipohybe. Vo všeobecnosti by pozícia pluhu nemala viesť k preťaženiu v cervikálnom, hornom úseku chrbtice. Krčná chrbtica reaguje mimoriadne citlivo a pri ťažkostiach s ňou je radno ostať nanajvýš opatrný. Chrbtica skutočne vyrastá nahor a hľadá pomalým spôsobom, bez nátlaku a preťažovania, dynamiku smerovanú k nohám.

Konečná poloha pluhu prináša relatívne často pocit úzkosti, nakoľko telo sa zošnuruje v celých predných zónach, v oblasti hrudníka a tiež v oblasti štítnej žľazy. Vyťahovanie sa uskutočňuje v chrbte a v nohách smerom dolu. Veľmi pekné rozšírenie, ktoré otvára vnímanie šíravy svetelného éteru, prináša zdvihnutie nôh a ich široké roztvorenie do strán. Napokon sa môžu aj ramená v primeranom pohybe rozšíriť ľahko dopredu a do strán.

Zvláštnu variáciu, vyformovanú z pozície pluhu, predstavuje rázne vzpriamenie celého tela do takmer vertikálnej línie, kým ramená vykonávajú na zemi akúsi formu protipohybu; avšak nepodporujú telo do vzpriamenia. Je to chrbtica, ktorá sa chce vložiť opačne do vertikálnej línie. Následne je pohyb vedený do uvoľneného ľahu na chrbte.

Činnosť svetelného éteru sa rozvíja najlepšie vtedy, keď je cvičenie ásany sprevádzané jasnou cieľovou predstavou o vykonaní širokého, rozpínavého pohybu. Šírka, ktorú možno zažiť po ukončení cyklu pluhu, vzniká aktivizáciou tohto kozmického tvorivého potenciálu.

(Heinz Grill)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *