Správa o skúsenostiach z centra krízovej situácie v severnom Taliansku

Heinz Grill

Práve sedím za stolom a vidím prechádzať tmavočervené požiarnicke auto s reproduktorom na spojovacej ceste medzi domami. Odvážim sa vstúpiť na balkón a vystavujem sa hučaniu reproduktora, ktorý je umiestnený na streche vodiča džípa: „Rimanete a casa, per motivi di salute e sicurezza…!“ (Zotrvávajte v domoch z dôvodu zdravia a bezpečnosti…!) Riskantný krok na balkón som práve zvolil priveľmi rázne, porušil som zákon, požiarnik mi ráznym gestom ruky nariadil ísť späť do domu a pohrozil budúcou pokutou.

Keďže vo svojej prirodzenosti som tvorom, ktorý sa veľmi ťažko zmieruje s diktátorskými podmienkami života a človek ma tak môže obviniť z absolútnej neoblomnosti a neposlušnosti, obul som si svoje topánky a išiel som do malej dedinky, prirodzene po špičkách, tak aby ma auto nespozorovalo. Susedia sa správali pokojne, nikto sa neukazoval ani na ulici, dokonca ani na balkónoch, ani v žiadnej záhrade. Pocit života akoby som bol v starej dedine duchov, ktorá sa blíži k úpadku, nemohol ujsť mojim zmyslom. Už celé dni som nevidel žiadneho človeka. Predsa len, jeden tam bol! Na jednu sekundu vykukla zdanlivo staršia osoba s okuliarmi preľaktnuto z okna, odsunula na niekoľko centimetrov záclonu, aby sa v ďalšom momente rovnako opäť odvrátila, aby ju nemohol zachytiť pohľad požiarnikov. Možno je to poslušnosť, ktorá má byť primerane demonštrovaná prostredníctvom hrobového ticha a chce ukázať najlepšiu vôľu národa k dosiahnutiu stiahnutia sa do izolácie. Pýtam sa, na čo ale potom hlásenie, keď v dedine žiadne známky života nie sú.

Od 21. februára panuje v Lombardii karanténa, ktorá je najstriktnejšie kontrolovaná a pri porušení nesie so sebou najťažšie pokuty. Taliansko zakročuje efektívnymi výkonnými prostriedkami. Jeden muž chcel vyviesť svojho psa na prechádzku, vidím, ako ho polícia prudko zahnala späť do domu a on údajne čelí pokute. Mal ten muž teraz nejakú recidívu, pretože chcel vyviesť na prechádzku na niekoľko metrov svojho obľúbeného, azda jediného domáceho priateľa?¹⁾ Je tragédiou, že narastá disproporcia vo vzťahu medzi štátnymi opatreniami a individuálnym spôsobom zaobchádzania. Taliansko by ako krajina mala byť známa tým, že občania a štátny systém spolu najmenej korelujú. Silný súhlas občanov s karanténnymi opatreniami sa javí pre vonkajšieho pozorovateľa mimoriadne kriticky, lebo polícia, ktorá je tiež pod tlakom, vydáva vo zvýšenej miere nepríjemné nariadenia a občania akceptujú izoláciu, ktorá je neprehliadnuteľne absurdná. Zdravotné následky tohto vzdania sa musia prejaviť v ťažkých nervových chorobách a poruchách až na úrovni bunkového systému. Jeden môj priateľ je športovec a má vďaka dlhoročnému tréningu veľké srdce. Nemôže opustiť dom, jeho byt činí celkovo 40 m² . Predstavujem si, ako absolvuje svoj vytrvalostný beh vo vnútri svojho bytu okolo stola, potom ide do sprchy a sám si sadne k večeri. Zdá sa, že takýto je naozaj denný rytmus priebehu práce horského vodcu. Zavolám mu, kým je ešte funkčný telefón. S tichým, šepkajúcim hlasom, akoby niekto mohol načúvať, mi povedal, že v nočnej hodine pri svite nepozorovane opúšťa dom cez olivový sad a ide na horu. Tam beží a zhlboka dýcha, kým dychové ústrojenstvo opäť nadobudne svoju priaznivú vitálnu kapacitu a napokon sa vráti posilnený späť do svojho bytu, avšak prikrčene a pomaly ako Indián z lesa. Priznám sa mu, že ani ja nie som vždy celkom tak poslušný a vykonávam svoje malé až stredné aktivity telesného pohybu.^{2) } Možno to pôsobí sarkasticky, keď formulujem pozorovanie v ľahko ironickom štýle. V skutočnosti žije pred očami zdravo reagujúceho pozorovateľa tragika v neprehliadnuteľnej miere. V tejto situácií si musím prostredníctvom irónie zachovať určitý odstup, lebo je až príliš dobre viditeľné, že opatrenia úplnej izolácie obyvateľov budú viesť k ťažkým poruchám.

Teta jednej priateľky môjho priateľa prednedávnom v Taliansku zomrela na oslabenie vekom. Bola odvezená a testovaná na koronu. Aké výsledky test poskytol, mi žiaľ nie je známe. Štatistika napokon potrebuje čísla! Jeden lekárnik uprednostňoval behávať do svojho miesta práce. Jedna pani mu na hlavu z balkóna vyliala vedro vody a nadávala mu ako „untore“, („šíriteľ“), nadávkou, ktorá bola používaná pre šíriteľa ochorenia v čase, keď panoval mor. Mal by tých pár sto metrov prejsť autom, zamknúť sa, vykonať svoju prácu a neohrozovať druhých. Doteraz som nevedel, že prechádzky v prírode, beh, bicyklovanie a šport urýchľujú infekcie s ochoreniami pľúc. Ale jeden mladý športovec stihol prísť do úradu, v ktorom pracoval na bicykli. Na svoj chrbát si dal plagát s nápisom: „Vado al lavoro“, čo znamená asi ako „idem do práce“. Možno v budúcnosti bude musieť k tomu ešte pripísať: „vado al lavoro urgente“, pretože opatrenia v Taliansku budú sprísnené, takže už sa bude môcť ísť iba na mimoriadne naliehavé cesty. Polícia ho doteraz nechala jazdiť na bicykli.

Predpisy sú až drasticky prísne, ako keby sme sa ocitli v atómovom laboratóriu. Rozprávanie je možné len prostredníctvom telekomunikácie, v rodinách je ešte možný kontakt. Predsa však sa zo strachu a z preventívnych opatrení zamkla jedna osoba podozrivá na koronu na 14 dní do tmavej kúpeľne. Kým sa smie ešte ísť nakupovať, je potrebné nosiť dýchacie masky a vyhýbať sa rozhovorom. Zvažuje sa ďalšie sprísnenie karanténnych opatrení, zákaz nakupovania a organizovanie služieb donášky jedla s rozdeľovaním špagiet a paradajkovej omáčky. Čo ale bude s vínom? Budú ho tiež rozvážať? Rozmýšľam a porovnávam presné dodržiavanie zákona s najlepším možným úsilím o jeho uskutočňovanie. Moja kolegyňa sedí pri stole. Ako hovorí predpis, mala by nosiť dýchaciu masku. Ako sa dá zvládnuť husársky kúsok dostať do úst každý hlt jedla, pritom sa dostatočne nadychovať vzduchu a neodsunúť bokom masku? Pre budúcnosť sa javí ako nevyhnutná umelecká akrobacia k zvládaniu života v úplnej izolácii.

Budúcnosť v Taliansku je podľa vyjadrení národa veľmi nádejná, pôsobí však pri presnejšom pohľade ľahko skreslene a umelo. Kolegyňa ide k lekárovi, lebo nemôže už jesť, nemôže ani spať a zažíva osamelosť karantény ako neznesiteľnú. Neznesie už toto úplné odlúčenie v malom byte bez záhrady, ktoré trvá už štyri týždne. Terapia spočíva v podávaní antidepresív a anxiolitík (liekov na úzkosť). Spoločne, hovorí sa, zlý vírus premôžeme. To smutné na celej doterajšej skúsenosti je však, že počet infikovaných napriek karanténe najprísnejšieho druhu stúpa a vírus vykazuje len relatívne nízku inkubačnú dobu v trvaní maximálne siedmych dní. Moje školenie k logickému mysleniu, rozvoju hlbšej schopnosti úsudku a solídnych duchovných poznatkov, ktoré ponúkam už roky, je zdá sa ešte vždy len v detských topánkach. V Nemecku sú prípady úmrtí zriedkavé, v Taliansku však ľudia zomierajú ako by ich postihoval mor. Čísla, áno, sú to čísla. Štatistiky, áno, sú to štatistiky a sú zostavené fundovanými expertmi. Myslenie, ktoré by sa zaujímalo o príčiny a usilovalo rozlišovať a udržať logiku, je teraz v tomto čase núdze tak zbytočné, ako nosiť dáždnik počas slnečného dňa, ako sa zvykne hovoriť. Ide len o to, poraziť vírus, lebo ten je údajným nepriateľom, ten si vraj robí, čo chce.

Dni a týždne hľadám národné informácie o epidémii a snažím sa preskúmať základné princípy, podľa ktorých sú zhotovované štatistiky. Všetky informácie dostávam zo zahraničných staníc a správ.³⁾ Koronakríza v Taliansku podľa presnejšej rešerše vychádza z Nemecka. Nemecko je najvynikajúcejšia hospodárska krajina Európy, zatiaľ čo Taliansko je na konci. Intenzívna spolupráca medzi nemeckými a talianskymi výskumami by bola zmysluplná. Nemocničné lôžka v Nemecku sú ešte voľné zatiaľ čo v Taliansku sú preplnené. Podľa opatrného odhadu by malo Nemecko Taliansku pomôcť a malo by sa vyhnúť ukazovaniu prstom na Taliansko. Prezident Conte rozhodne hovorí o transparentnosti a ustanovuje núdzový stav so sankciami do 31. júla. V mojej zvedavosti by ma samozrejme zaujímalo číslo, koľko ľudí prostredníctvom karanténnych opatrení trpí psychickými problémami, spácha samovraždu, stratí existenčné istoty, zo zúfalstva prepadne agresivite a dá sa na alkohol. Medzi osobami, ktoré poznám, sa prejavuje najsilnejšia depresia a ešte zadržiavaná agresia.⁴⁾ Práve karanténne opatrenia, keď trvajú viac ako päť dní, vedú z duchovného pohľadu k vnútornému psychickému stiahnutiu a rezervnému správaniu. Pľúca potrebujú kontakty, pretože sú spolu s procesom dýchania zo všetkých vnútorných orgánov najzreteľnejšie prepletené s rytmickou striedavou hrou vzduchu a života. Ak chýba prirodzené dýchanie v prírode a vo voľnom širokom priestore, musia sa priedušničky a alveoly (pľúcne mechúriky) tohto orgánu oslabiť. Priveľa elektrosmogu a počítačovej práce takisto zaťažuje nervy a nepriamo tak vznikajú napätia v dýchacom svalstve, ktoré napokon tiež vedú k oslabeniu celkovej vitálnej sily a napokon k oslabeniu imunity. A to sme v tomto pozorovaní ešte nezohľadnili vzruchy, ktoré vysielajú elektrické zariadenia. Hovorí sa, že je nasadených 4000 psychológov na telefonickú starostlivosť, to je však vedľajšia záležitosť. Podľa dojmu vytváraného talianskymi médiami nie sú žiadne problémy. Žiadne štatistiky o vedľajších účinkoch popri korone nie sú zverejňované. Niekoľko informačných blogov a časopisov, ktoré sa venovali presnejším rešeršom, bolo nútene odstavených.⁵⁾ Prikladám video o plánovanom odstavení youtube kanálu Byoblue v taliančine: https://www.youtube.com/watch?v=SCLQ3Q_kTRM&t=53s. V mestách duchov zjavne žije sústredená meditácia a blažený mier. Ľudia sa veľmi veľa modlia.

Ako sa darí lekárom? Biele plášte sa premenili na maskovaných mužov a ženy. K týmto maskovaným ľuďom utekajú mnohí, ako fantómovo priťahovaní, ale v najmenších prípadoch preto, že sú chorí, ale z celkom jednoduchého dôvodu strachu a autosugescie, že majú alebo musia mať vírus. Nemocnice sú preplnené a existujú už len koronapacienti. Svet je utváraný koronou. Myslenie nepripúšťa žiadne nedostatky a výnimky. Nádej a zúfalstvo visia na jedinej skutočnosti a túto si Taliansko podrobilo. Z nejakého záhadného dôvodu ale stále zomierajú len starší ľudia a to predovšetkým s predchádzajúcimi ochoreniami a všeobecná štatistika úmrtí nevykazuje nejaké väčšie zvýšenie od začiatku koronakrízy.⁶⁾ Rozlišovanie medzi tým, či je koronavírus príčina smrti alebo vedľajšia okolnosť, ktorú treba pripočítať k ostatným príčinám sa v štatistikách zverejňovaných v Taliansku nenachádza. Opatrenia, ktoré sú preto absolútne prehnané a vedú až ku grotesknému zničeniu psychicky intaktného života, ako aj hospodárskej existencie, môžu preto byť ospravedlnené len tým, keď pôjde o výnimočne nebezpečný a neliečiteľný vírus a ako o takom bude o ňom aj komunikované.

V Bergame sú mŕtvi odvážaný vojenskými vozmi… Niekto, kto pracuje priamo v mieste nemocnice, si asi zabudol svoje okuliare?! – alebo ešte nikdy nevidel armádu.⁷⁾ Pozri aj znečistenie ovzdušia v Lombardii a príspevok Dr. Klinghardta o súvislostiach 5G a pľúcnych ochorení: https://www.youtube.com/watch?v=fgj-VT5iVh0&feature=youtu.be (v nemčine).

Podľa môjho zhodnotenia situácie, ktoré pochádza z duchovného pohľadu⁸⁾ Pozn. prekladateľa: Autor článku pôsobí ako spirituálny učiteľ. Študujem jeho diela aj navštevujem jeho semináre, preto viem, že tento dnes zdiskreditovaný názov povolania neznamená v jeho poňatí nejaké fantazírovanie. Vychádza z predpokladu, že človek je schopný školiť svoje vnímanie natoľko, až sa postupne naučiť vnímať realitu čo najobjektívnejšie, svojim myslením, ale aj cítením a intuíciou. Slovenský čitateľ môže s-poznať autora napríklad v knihe preloženej do slovenčiny Heinz Grill: Duševná dimenzia jogy, ktorá je voľne dostupná v našich kníhkupectvách. a ktoré preto samozrejme nemôžeme vôbec brať do úvahy, pretože človek ducha predsa nemá a preto musí byť duchovný náhľad za podmienok dnešnej doby označený za fantazírovanie, vnímam koronakrízu ako začiatočnú epizódu veľkej choroby. Človek potrebuje stretávanie, dobre sa nadýchať, čerstvý vzduch, kontakty, farby, prírodu a vystavenie rozličným podmienkam tepla a chladu. Medziľudské stretnutia sú podstatné pre posilnenie imunitného systému. Tým prirodzene myslím správne stretnutia a nie emocionálne rojčivé objímania. Skutočné choroby s drastickými dôsledkami a existenciálnym rozsahom nastúpia až po koronakríze a budú dôsledkom pasivity, prijímania strachom zaťažených sugescií a dlhého stiahnutia sa v osamelosti. Keď sa človek pokúsi skutočne stretnúť druhých ľudí, reagujú vydesene, neprirodzene, sú do veľkej miery depresívni a v ich tvári vidieť určitú pseudonádej, ktorá v skutočnosti poukazuje na hlbokú existenciálnu krízu, ktorú možno očakávať. Taliansky štát vedie sám seba k bankrotu a dôsledkom budú popri hospodárskych škodách, nezamestnanosti, diktátorských násilných prostriedkoch predovšetkým zdravotné škody.⁹⁾ Príčiny stojace v základe koronakrízy sú dokladané nielen v alternatívnych kruhoch, ale aj výskumníkmi vychádzajúcimi z hospodárskych záujmov. Natíska sa otázka: Chce Taliansko zámerne spraviť štátny bankrot / konkurz? Alebo môže byť položená aj otázka: Existujú záujmy, ktoré chcú zruinovať Taliansko? Duchovné hľadisko rozhodne ukazuje takéto záujmy. Predsa však nestoja na primárnom mieste, ale ukazujú sa príčiny náboženského druhu, ktoré z dôvodu ich komplexnosti tu neprejednám. Z duchovnej perspektívy, ktorá je žiaľ dnes kriticky posudzovaná, nastúpil jednotlivec na cestu úplného sebarozkladu, podriadenia a týmto spôsobom dramaticky oslabuje svoj imunitný systém. Po viacerých týždňoch karantény dokáže školený medicínsky pohľad aj bez akejkoľvek duchovnej perspektívy počítať s týmto dôsledkom. Taliansko zničí samo seba vlastnými opatreniami.¹⁰⁾ Rozdiel medzi talianskou a nemeckou mentalitou je veľmi veľký. Keby Taliansko nedostalo nariadené žiadne veľké nátlakové opatrenia karantény, bolo by riziko úplného emocionáneho stratenia sa v skupinách relatívne veľké. Nemec oproti tomu sa ľahšie správa disciplinovane a dodržiava hygienické predpisy. Každopádne Talian chce dodržiavať karanténne predpisy, pretože chce chrániť svoju rodinu a starších ľudí.