Čítanie novín môže byť nebezpečné

Čítanie novín a počúvanie správ je dnes väčšinou veľmi povrchné a ostáva pri subjektívnych hodnoteniach a názoroch, bez presného spoznania skutočných výpovedí. Keď si niekto napríklad v novinách prečíta, že počty infikovaných počas koronakrízy opäť vzrástli, môže tejto správe s dobrým svedomím veriť, alebo ju s hnevom odmietnuť. Pravdy, ktoré však stoja za každou informáciou, sa zriedka prejavujú na povrchu. V hodnotení, ktoré čitateľ urobí, bez ohľadu na to, či informácii, ktorá mu je sprostredkovaná verí alebo neverí, existuje hlbšia nevypovedaná skutočnosť. V médiách sa medzičasom stala skrytým tajomstvom.

Je jedno bavorské príslovie, ktoré hovorí: Ver si, čo chceš, ale nechaj boha na nebi byť dobrým mužom. Hoci je bavorské nárečie často veľmi hrubé a emocionálne ladené, vyznačuje sa geniálnou múdrosťou, vyjadrenou vo viacerých ľudových prísloviach. „Nechaj boha byť dobrým mužom,“ to je okolnosť, ktorá naznačuje, že nezávisle od hľadania pravdy, vyplácame božskú inštanciu podľa trvalej zmluvy rovnako ako účty za elektrinu.

Pre bližšie analyzovanie tej veľkej dimenzie pôsobenia médií na ľudí musíme bližšie charakterizovať a definovať takzvané astrálne telo. Astrálne telo má kozmickú bytostnú existenciu a súčasne pre každého človeka individuálnu, špecifickú skutočnosť. Najlepšie možno ezoterickému pojmu astrálneho tela porozumieť, keď sa ako pozorovateľ zameriame na rozličné možnosti myslenia, cítenia a vôle. Vedomie, ktoré obsahuje tieto tri sily, sa člení v prvej časti na bdelú prítomnú fázu, v druhej na pocitovú, polovedomú, snovému životu zodpovedajúcu vnímanú skutočnosť a napokon v tretej, veľmi veľkej časti na nevedomie, zotrvávajúce ako v spánku. Suma všetkých fáz vedomia, tej vysoko bdelej a prístupnej, ako aj tej príliš hlboko driemajúcej, neprístupnej, opisuje individuálne astrálne telo človeka. Ako vyjadruje toto označenie, pramení individuálne vedomie nie z tela, ale z astrálnych svetov, ktoré majú svoj začiatok v kozme. V najhlbšom nevedomí sa človek zažíva nielen v spojení so všetkými ľuďmi, ale ponad to sa cíti zjednotený s hviezdami a mimozemskými kozmickými súčasťami svetového tvorstva. Táto dimenzia ale žije len v nevedomom, lebo tá časť, ktorá je prostredníctvom vnímania vedomiu prístupná, sa cíti takmer výlučne spojená s fenoménmi pozemského, viditeľného a uchopiteľného života. Starostlivá analýza vedomia, ktoré z ezoterického hľadiska môžeme označiť ako individuálne astrálne telo, poskytuje možnosť pochopenia, ako občan prijíma informácie, ako ich spracováva a napokon, ako ich pretaví do svojho vlastného názoru.

Keď dnes občan číta pútavé posolstvo v médiách, ktoré je vhodné práve na to, aby v ňom vzbudilo emócie a znie možno takto: „Počty infikovaných ďalej stúpajú!“, prevezme informáciu, ktorá však, pri presnejšom pozorovaní, je neinformáciou.¹⁾ Je to neinformácia, napríklad z toho dôvodu, že tieto počty sú závislé od počtu testov, ktoré boli vykonané. Keď sa viac testuje, vzrastajú aj počty pozitívne testovaných. Ďalej je na zamyslenie, že je počet pozitívne testovaných dávaný do rovnosti s počtom infikovaných, z ktorých však len nepatrný počet vykazuje symptómy infekcie. Jednako sa v nej však skrýva emócia so skrytými motívmi a tieto motívy sa javia obzvlášť príťažlivé, zaujímavé a žiadúce. Pri presnejšom pozorovaní pôsobia riadky tohto typu, publikované médiami, len veľmi málo na bdelé vedomie. Naproti tomu však tieto slová okrídľujú emocionálne reagovanie človeka a napokon ostáva ich účinok v hlbokých nevedomých zónach ľudského vnútra. Chýbajúca konkrétnosť a dokonca nedostatok názorných informácií v správach produkuje narastajúce strachy a vytvára skutočnosti, ktoré by prirodzeným spôsobom nikdy nevznikli. Zvláštnosťou týchto mediálnych posolstiev – keď teraz túto vec trochu pozornejšie sledujeme – je však to, že tieto neinformácie nechávajú pomaly vedomie človeka vyhladovieť. Kvalitné utváranie názoru, ktoré by prispelo k psychickej stabilite, by vyžadovalo konkrétne informácie a súvisiace vzťahy. Keďže akékoľvek logické spracovanie vo vyjadreniach týchto informácií absentuje, vznikajú mimoriadne účinné sugestívne vplyvy na polovedomý a nevedomý potenciál ľudského vnútra. S každou polovičnou a nekonkrétnou správou z médií, ktorá nemá informačný, ale značne emocionálny charakter, stráca jednotlivec svoju zdravú schopnosť vnímania a pripája sa ku kolektívnemu masovému hnutiu. Preberá do svojej duše motívy, ktoré pôsobia nevedome v médiách ako tajomstvo; preberá cudzie motívy. Napriek skutočnosti, že sa mnohí ľudia proti mediálnym posolstvám ohradzujú, tieto naďalej pôsobia prostredníctvom ich nevideného vplyvu na nevedomie tajomne a predsa s veľkou istotou.²⁾ V médiách sa objavujú veľmi prefíkané reklamné techniky, ktoré chcú v ľuďoch prebudiť túžby a konzum. Sugerujú pekný, bohatý a šťastný svet a spájajú takto vyvolané emócie s určitým produktom. Pri pozeraní reklamy má vzniknúť asociácia, že len pomocou tohto produktu sa môže človek stať šťastný. Nevidene a podprahove prebiehajú v človeku tieto procesy, aj keď trebárs často hovorí, že na reklamu ho nikto nenachytá.

Vzplanutie pomäteností z ľudskej duše prevzatím klamstiev doby

Jednotlivec číta o počtoch takzvaných infikovaných a začína sa trebárs neveriacky hnevať nad spôsobom takéhoto vyjadrovania. Sugestívnemu názoru, ktorý mu ponúkajú noviny, čelí s obranným postojom a hovorí, ako to často počuť, že je to číre zastrašovanie. Vyrušenie, ktoré teraz s týmto mediálnym posolstvom vstupuje dovnútra, ostáva pre čitateľa nepostrehnuteľné, napriek tomu, že neverí v správnosť týchto vyjadrení. Vonkajší obranný postoj nepostačuje ešte k skutočnej tvorbe úsudku a k oslobodeniu sa od sugestívnych presahov. Rovnako dôvera, ako aj nedôvera voči médiám nijako nechránia pred číhajúcimi, motívmi zaťaženými, vonkajšími určovaniami doby.

Keď niekto pozoruje astrálne telo podľa jeho metafyzických, jemných reakcií, alebo inak povedané, keď niekto podľa nadzmyslových kritérií študuje silové pomery, ktoré vznikajú pri čítaní článku v novinách, zažíva takzvané vnútorné, bytostné pohyby. Čo sú tieto bytostné prúdy? Pocit radosti sa vyznačuje napríklad tendenčne jasnými, svetlými, farebnými a stúpajúcimi pohybovými tendenciami, zatiaľ čo depresívny, pochybujúci pocit ide ruka v ruke so zatienením a klesajúcimi, telo poväzujúcimi pocitmi tiaže. Pocity, nálady a ešte v jemnejšom ohľade, myšlienky človeka majú bytostné, metafyzické prejavy. Nesú farbu a formu, sú v duševnej skutočnosti rovnako prítomné ako živé bytosti fyzického sveta. Môžu navodiť, podľa svojej vlastnosti, atmosféru vzťahovo radostnej sympatie alebo zaťažujúceho obmedzenia. Umelci v starších dobách ešte maľovali takéto bytostné postavy a tieto neboli ničím iným, ako javovými formami, ktoré vzplanuli v ľudskom vedomí medzi kozmom a zemou prostredníctvom jeho myslenia, cítenia a vôle.³⁾ Ako príklad veľmi dobre vidno u umelcov ako Hieronymus Bosch a Matthias Grünewald, že sú tieto bytosti zobrazované napr. v podobe grimás.

Účinky, ktoré teraz pôsobia na bdelé denné vedomie s nekonkrétnym sprostredkovávaním informácií, sú podobné, ako keby niekto rozprestrel nad hlavu človeka závoj. Pozorujme ľudí, ako sa pri čítaní novín vo svojom vedomí dostávajú takmer akoby do obalu. Tieto zastierajúce tendencie, ktoré skutočne môžu byť viditeľné na hlave, sa prejavujú vtedy, keď sa čitateľ od správ emocionálne dištancuje. Slová médií s ich skrytými motívmi možno narážajú u čitateľa na odpor, avšak motívy, ktoré sú základom týchto slov, zasiahnu nevedomie vždy a aj vtedy, keď majú riadky na čitateľa vplyv len počas krátkej chvíle.

Každé posolstvo vo svete bolo raz zvolané do akcie z vnútorného motívu. Prečo existujú posolstvá strachu tejto doby? Kto využíva so záujmom médiá, aby uzavrel ľudstvo v strachu a v hrôze? Ten, kto presne nasleduje astrálne telo a študuje pôsobenia bytostí, pobadá, že práve cez strachom nabité posolstvá čitateľ preberá celkom nevedome motívy, ktoré ležia v pôvode akcií. Takzvané astrálne telo nie je len telo, ktoré zrkadlí rozličné duševné nálady a bytostné dojmy. Je predovšetkým nositeľom rozličných vnútorných motívov. Tieto sa skryto plazia svojou nevedomou pohyblivosťou, nesené slovami, ktoré obsahujú informácie, alebo tiež neinformácie, do ľudského vnútra. Zatiaľ čo navonok čitateľ pristupuje k posolstvám s dôverou alebo nedôverou, prehliada vo väčšine prípadov tajomstvo ozajstných, napredujúcich motívov. Tieto úmysly, ktoré sú základom riadkov, ostávajú podprahove v orgánoch a vegetatívnych riadiacich systémoch človeka a čoskoro sa jednotlivec viac nedokáže vzpriamiť k zdravej, pravde primeranej tvorbe úsudku.

Čím viac je ľudské bdelé vedomie ochotné zaoberať sa s motívmi verbálnych vyjadrení a fakticky si odôvodňuje súvislosti, tým menej podlieha cudziemu vplyvu a záťaži sugescií. Pokiaľ toto zaoberanie sa konkrétnym, myšlienkovým a zisťujúcim spôsobom chýba, vyvoláva jednotlivec v zvýšenej miere sám zo seba najrôznejšie pomätenosti. Prijímanie primnohých neinformácií a strachom zaťažených posolstiev nevedie k zdravej schopnosti úsudku, ale k svojráznemu odzrkadľovaniu psychických narušení. Čítanie novín a počúvanie správ môžu, ak prebiehajú neproduktívnym spôsobom, vytvárať strachy a psychické ochorenia. Mnohé pomätenosti súčasnej doby vznikajú v širokej miere najmä prostredníctvom typických neinformácií v politike médií.

Šikovnosť sugestívneho ovplyvňovania

Z osobnej skúsenosti o tom, ako pôsobia sugescie na iných, sa mi zdá cenné ešte raz sa vrátiť k článku „Der Guru“ v Süddeutsche Zeitung. Autor si dal veľkú námahu, aby sa vyhol skutočným informáciám a zo série diskutabilných podkladov vykonštruoval pozoruhodný prehľad dekadentných svedectiev o sektách a guru. Ak si čitateľ bez predsudkov a bez toho, aby poznal pozadie, článok prečíta, nebude sa možno vedieť ubrániť dojmu, že autor článku miestami vytvára skutočne prehnanú fantastickú scenériu. Riadkom môže veriť, alebo ich spochybniť. Čitateľovi totiž chýbajú rozhodujúce takzvané kritéria, pomocou ktorých by vedel posúdiť skutkový stav. Hovorí sa tu o vražde a následne o vražednom sprisahaní, ktoré sa malo udiať v súvislosti s jednou skupinou. Vedúcim tejto skupiny je údajne nepochybne moja osoba, ktorá je zobrazená ako neprehliadnuteľne iracionálna osobnosť s najhorším charakterom. V tomto článku existujú úmysly, ktorých smerovanie nie je ťažké vypátrať. Napriek tomu bude pre čitateľa ťažké, dostatočne sa ubrániť šikovne na seba nadväzujúcim neinformáciám, z ktorých tento článok pozostáva. Argumenty, ktoré článok predkladá a vyvažuje krvavými obrazmi, neopisujú žiadne skutočnosti. Ide len o vykonštruované domnienky, ktoré sú vyšperkované s veľkou vášňou. Mám na mysli scény, kde sa mláti, vraždy, zneužívanie súdnictva, prenasledovanie osôb a totalitné pomery. Fantázia, ktorá sa v článku “Der Guru” prejavuje, je vskutku pozoruhodná.

Aké kritérium môže čitateľ uplatniť, aby ochránil svoju integritu, keď sa oboznamuje s týmito riadkami? Ako sa vie postaviť zoči-voči zmáčajúcemu dažďu nešťastných sugescií? Noviny píšu o vražde, ktorá vraj bola vykonaná na jednom nevinnom a bezbrannom manželskom páre. Žurnalista sa spravidla v rámci svojho vzdelania naučí rozlišovať medzi právnym významom pojmov usmrtenie a vražda. Mohlo by sa stať, že autor článku túto fázu vo vzdelávaní zameškal a preto nevie rozlíšiť medzi plánovaným činom, ktorým je charakteristický pre vraždu a emocionálnym konaním, ktoré vzniká sporom a nazýva sa usmrtenie. Investigatívne noviny každopádne hovoria o vražde a sugestívne zdôrazňujú úmyselne plánovaný čin.

Ak by však čitateľ vedel, že sa pri tomto čine nejednalo o plánovanú akciu zabitia, ale o emocionálnu hádku v rámci rodiny, ktorá sa udiala bez zbraní a bez prípravy, mal by istú vlastnú oporu a mohol by čítať článok kriticky, to znamená minimálne s odborným kritériom. Článok by sa mu javil zrejmejšie a v menej sugestívnej podobe. Pri vznesení obvinenia k skutku, ktorý opisuje Süddeutsche Zeitung, sa podľa súdnych spisov nejedná o plánovanú vraždu. Ide skôr o rodinný konflikt, ktorý z emócie vyústil do usmrtenia. Nevyjasnené zostáva prisúdenie viny a aj to, či vôbec existuje páchateľ, alebo či sa dokonca nejednalo o samovraždu.

Celý článok napísaný investigatívnym žurnalistom tak stráca akúkoľvek logiku a význam, ak by sme ho čítali s kritériom rozlíšenia medzi usmrtením a vraždou. Čitateľ by vedel svoj kritériami podopretý, rozlišujúci duševný postoj použiť na rozpoznanie sugestívneho pôsobenia celého článku a oslobodiť sa tak od presahujúcich vplyvov.

Aký význam má vytváranie racionálnych kritérií pri čítaní novín a kníh

Veľa ľudí si povie, že noviny nečítajú preto, že tieto neponúkajú objektívnu výpovednú hodnotu. Istotne nesmieme od čítania novín požadovať priveľa. Napriek tomu by predsa nemali nikomu uniknúť mohutne sa šíriace sugescie médií. Sugescie pôsobia, keď porovnanie vedieme o niečo bližšie k fyzickej rovine, akou je stále prítomná príťažlivosť zemskej atmosféry. Tak, ako každý z nás musí vzpriamením tela bojovať proti zemskej príťažlivosti, musí sa dnes občan vnútorne oslobodiť, aby si uchoval zdravého a slobodného ducha, musí sa vnútorne emancipovať voči prevzatiu klamstiev, ktoré zaplavujú všetky kúty zeme. Nemali by sme veriť tomu, že psychické, klamlivé vplyvy pripútavajú človeka k čisto zemskej sfére menej, než uvedená zemská príťažlivosť. Odmietavý postoj voči klamstvu a manipulácii nestačí, ako sme si už ukázali, pretože jedni klamstvám doby veria a iní ich odmietajú. Boh ostáva stále tým dobrým mužom na nebi. Ten, kto by sa chcel účinne brániť sugesciám doby, musí sa popasovať s otázkou vytvorenia vhodných kritérií, ktoré použije pri čítaní.

Je preto veľmi cenné, keď si položíme otázku: S akým postojom a s akými samostatne nadobudnutými kritériami budem čítať noviny?

Čo je kritérium?

Slovo označuje psychickú, duševnú alebo duchovnú podstatu, ktorá bola nadobudnutá vlastným zaoberaním sa a ochotou ku kritike. Stáva sa časťou človeka prostredníctvom rastúcej skúsenosti. K racionálnemu posúdeniu objektu, akým je napríklad stroj, potrebuje pozorovateľ odborne fundované poznatky a ak tieto získal, môže svoju skúsenosť nasadiť ako kritérium posúdenia. Čím viac rozvinie ľudské vedomie racionálne kritériá pre odborné oblasti a prejavujúce sa skutočnosti, tým väčšia bude jeho duševná amplitúda vstupovania do vzťahov. Dobre zvolené a použité kritériá k posúdeniu vecnej situácie usporadúvajú ľudskú psychiku.

Kritéria pre čítanie korona správ

Prv, než si čitateľ listuje noviny, alebo než si vyhľadá článok na internete, bolo by priaznivé, keby sa zaoberal s rozličnými aspektami infekcie. Informácia o prenášaní infekcie dychom a kvapôčkami spravidla pôsobí ako strašná príšera a ak čitateľ nedisponuje žiadnymi ďalšími kritériami pre prejavujúcu sa infekčnú chorobu, môže začať načúvať posolstvám z médií, podnecujúcim strach. Je pravda, že človek nemá žiadnu šancu vyhnúť sa nakazeniu chorobou, alebo je to stav vnútorného prostredia organizmu, ktorý predurčuje jednotlivca k ochoreniu a prijatiu vírusu?⁴⁾ Holandská štúdia z roku 2017 prišla napríklad k záveru, že nakazenie sa chrípke podobným ochorením najviac závisí od náchylnosti osoby. Tak ostáva napriek očkovaniu proti chrípke počet osôb s ochoreniami podobnými chrípke stály. Prípady infekcií chrípkovým vírusom sa síce zredukovali, ale potom viedli k ochoreniu iné vírusy a baktérie, takže celkový počet chorých ostal rovnaký. Najviac rozhodujúce bolo, že oslabené vnútorné prostredie vedie k zvýšenej náchylnosti na ochorenie. (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28931240/  Stav 14.6.2020) Vysporiadanie sa s rozličnými otázkami, napríklad o tom, ako ochorenie naozaj vzniká, môže poskytnúť čitateľovi vzpriamenie pri čítaní mediálnych správ. Kritérium, že práve vnútorné prostredie robí jednotlivca viac náchylného na bakteriálne a vírusové infekcie, by bolo dôležitejšie než len vonkajší priebeh nakazenia. Jednotlivec, ktorý si dostatočne osvojí pomocou tejto otázky kritériá k posúdeniu situácie choroby, rozvinie celkom prirodzene lepší imunitný stav a bude oveľa menej vystavený riziku nákazy. Keď si ako čitatelia sami u seba a v odborných diskusiách rozvíjame túto schopnosť zaoberania sa, bude pre nás čítanie novín konštruktívne a bezpečné.