Jogové cviky sa dnes interpretujú skôr z fyzického pohľadu ich dôležitosti pre telo. Nie je však zaujímavé pozorovať jogový cvik aj z hľadiska jeho možnej kozmickej dimenzie a skúsenosti?
Pozícia tanečníka, ktorá je veľmi náročná a vyžaduje si vysokú koncentráciu na schopnosť vzpriamenia sa človeka, je venovaná božskému aspektu, ktorý sa v indickej filozofii nazýva Šiva. Podobne ako v kresťanskom učení o trojjedinosti, aj hinduizmus vysvetľuje božský svet tromi rôznymi božstvami. Sú nimi Nárajánája, ochranca alebo udržiavateľ, boh Brahma ako stvoriteľ a nakoniec Šiva ako ničiteľ, askéta a nositeľ šťastia. Šiva okrem toho ovláda veľkú silu premeny, transformácie a tiež sa označuje za pána jogy.
Pokiaľ je možné priradiť k čakre, k takzvanému energetickému centru, jedno božstvo, prináleží v mnohých aspektoch Šiva k najvyššej korunnej čakre, tzv. sahasrára-cakre. Táto sa objavuje na temene hlavy a reprezentuje čistú transcendenciu. Skúsenosť prislúchajúca tomuto centru sa nedá doložiť telesnými pocitmi alebo vonkajším zmyslovým vnímaním. Ten, kto zažije moment transcendencie, neuchopiteľnej a predsa existujúcej skutočnosti mimo prejavených vecí, uvedomí si neobyčajnú slobodu a bezprostrednú prítomnosť. Pocíti silný kozmický zážitok alebo – inak vyjadrené – takzvané bytie, v zmysle zažívania reálnej existencie večnosti. Toto bytie však nie je „rozplynutie sa“, ako si to ľudia často emocionálne predstavujú, či už v podobe mlčiacej prázdnoty alebo zasneného pocitu šťastia, ale jedná sa viac o intenzívne sústredenie sa v cielenej aktivite vedomia.
Pozícia tanečníka, ak sa vykonáva riadne až do konca, vie sprostredkovať náznak tejto skúsenosti siedmeho centra. Cvičiaci pociťuje najvyššiu koncentráciu zároveň s prekračovaním svojich fyzických hraníc a obrovskou slobodou vo vzťahu k vlastnému telu.
K vykonaniu
Myšlienkové predstavy spôsobujú naladenie silového potenciálu
Prvou prípravou na túto vysoko náročnú pozíciu je vytvorenie vhodných predstáv. Táto pozorujúca, študujúca a myšlienková aktivita, ktorá predchádza praktickému vykonaniu, vedie k naladeniu a aktivovaniu takzvaného éterického tela. Všetky predstavy, ktoré sú myslené logickým a obrazným postupom, v nás prebúdzajú pohyb a pohyblivosť. Éterické telo, ktoré dáva do pohybu jemné prúdenie životnej sily, bezprostredne zachytáva myšlienkové predstavy a prenáša ich na fyziologickú kondíciu tela. Pre vykonanie náročnej pozície v joge je preto takmer nevyhnutné, utvárať ju v exaktných a správnych predstavách. Tréningová námaha na fyzickej úrovni sa tým zníži a pozícia sa rozvinie ľahším a estetickým spôsobom.
Prvá predstava sa venuje schopnosti vzpriamenia. Nahor stúpajúca noha stúpa prostredníctvom dynamiky zadnej strany tela smerom hore a dosahuje značnú výšku. Chodidlo by nemalo ostať pod úrovňou šije. Čím vyššie vytiahneme chodidlo, tým ľahšie vieme sformovať ďalší pohyb do záklonu.
Druhá predstava sa týka chrbtice. Počas vedenia nohy dozadu a hore musí v aktívnom nasadení pracovať aj chrbtica. Zo stredu cez bedrá vytvoríme dynamické nasadenie, ktoré posúva nohu do želanej výšky. Keď sa už aktivoval pohyb nohy z chrbtice, nasleduje vzpriamenie hrudníka. Od samého začiatku si treba oba pohyby exaktne predstaviť, pretože je nutné ich počas napínania, ktoré si pozícia tanečníka vyžaduje, variabilne koordinovať.
Tretia predstava sa týka záklonu. Telo ostáva neustále v zvislom vzpriamení. Je možné vytiahnuť zvislú líniu od priehlavku chodidla stojnej nohy až hore k temenu hlavy, ktorá toto vzpriamenie vyznačí exaktným spôsobom. Zaklonenie hlavy v záverečnej fáze, aby sa temeno hlavy dotklo chodidla, si vyžaduje starostlivé zosúladenie. Pokiaľ temeno hlavy v smere dozadu pomyselnú zvislicu prekročí, nebude možné udržať rovnováhu.
Chyba, ktorá sa pri pozícií tanečníka objavuje takmer obligatórne, nastáva, keď sa cvičiaci zakloní príliš ďaleko dozadu, jednostranne zaguľatí chrbticu v driekovej oblasti a vypadne zo zvislice. Chcel by hlavou dosiahnuť chodidlo a doslova sa vyklopí dozadu. Nedokáže priebežne udržiavať výstavbu pnutia z celkovej chrbtice a dynamiku nôh.
Štvrtá predstava sa javí nápomocná tým, že cvičiaci pohyb, ktorý uskutočňuje nohou, najprv vykoná živou gestikuláciou paže. Noha je vedená vysoko, zdola nahor. Paža dokáže tento pohyb vykonať veľmi ľahko a bez napätia. Zvislé postavenie ruky smerom hore symbolizuje úplnú vzpriamenosť.
Tieto predstavy môžu vyústiť až do mentálnej obraznej kompozície a tým sa éterické telo pomaly naladí na vysokú dynamiku a schopnosť vzpriamenia, ktoré sú nevyhnutné v pozícií tanečníka.
Pomocou špecifického, trochu nepohodlného úchopu chytí pravá ruka pravé chodidlo z vonkajšej strany a systematicky ho sprevádza v pohybe dohora. Palec drží kosti priehlavku, prsty obopínajú chodidlo. S týmto úchopom ruky, vykonaným cez vonkajšiu hranu chodidla, je možné pohyb od určitej výšky obrátiť.
Fyzické vykonanie
Keď chodidlo dosiahlo prvú želanú výšku, začína cvičiaci ešte raz starostlivo koordinovať chrbticu. V dynamickom a sústredenom aktívnom nasadení sa teraz strieda pohyb s hrudným košom nahor a opačný pohyb v nohe. Noha by mala teraz prísť čo možno najvyššie.
Akonáhle chodidlo dosiahlo výšku hlavy, možno viesť dozadu voľným a ďalekým pohybom druhú pažu, aby chytila vysoko zdvihnutú nohu. Keď ju dobre zachytí, koordinujú sa ruky pohodlne na okrajoch chodidla. Ešte raz sa cvičiaci snaží aktivovať chrbticu a posúvať nohu do najvyššej možnej pozície.
Napokon nasleduje ešte raz pohyb z hrudnej chrbtice, krk sa môže zakloniť dozadu a hlava sa dotkne svojím temenom chodidla. Túto pozíciu môžeme udržiavať 10 a viac sekúnd v starostlivej obozretnosti a dobre koordinovanej sile pnutia. Precvičujú sa striedavo obe strany.
Pôsobenie pozície
Nebolo by primerané pre túto veľmi pokročilú pozíciu, keby sa zdôrazňovali jej liečivé pôsobenia len na fyzickej úrovni. S istotou sa musia intenzívne prekrviť, oživiť a voviesť do nasadenia intertransverzálne a interspinálne vzpriamovače chrbtice. Aj sakrospinálne svalové skupiny sú vystavené nezvyčajnému a značnému pohybovému momentu.1) Intertransverzálne vzpriamovače chrbtice sú svaly, ktoré vedú od jedného priečneho výbežku k priečnemu výbežku ďalšieho stavca, ležiaceho bližšie k hlave. Ovplyvňujú sklon a napínanie chrbtice. Interspinálne vzpriamovače chrbtice sú tie svaly, ktoré vedú od tŕňovitých výbežkov k priečnym výbežkom ďalších stavcov, ležiacich bližšie k hlave. Ovplyvňujú napínanie krčnej chrbtice. Sakrospinálne svalové skupiny vychádzajú z panvy, vedú k priečnym výbežkom stavcov a k rebrám. Aj oni ovplyvňujú sklon a napínanie chrbtice. Bedrový kĺb môže z tohto druhu pohybu získať veľký úžitok, keďže kĺbová hlavica je v kĺbovej jamke centrovaná optimálnym spôsobom. Bolo by však prehnané a vôbec nie primerané, keby sme pozíciu tanečníka odporúčali každému, kto trpí začínajúcou artrózou bedrového kĺbu. Vzpriamenie v balansujúcej zvislici pri obozretnom zachovávaní rovnováhy a starostlivom zmyslovom ladení zraku v miestnosti vedie k zvýšenej koncentrácií, ktorá je nevyhnutná na mentálnej úrovni a ktorá sa exaktným spôsobom zosúlaďuje s telom. Pre túto pozíciu je nevyhnutná vysoká sila vzpriamenia, ktorá je vykonávaná menej gymnastickým spôsobom a viac s ľahkým úsilím vyrastania. Každá fáza ostáva dynamická a predsa si zmysly zachovávajú pokoj a sústredenosť.
V konečnom postoji možno vnímať pocit telesnej slobody. Tento pocit je veľmi silný, avšak senzitívny a napĺňajúci. Cvičiaci udržiava napínanie v tele a predsa ostáva prostredníctvom zachovávania rovnováhy od neho slobodný. Pozícia pôsobí ako vznášajúca sa, na jednej strane riadne ukotvená na zemi, na druhej strane podvihnutá, s pocitom, akoby cvičiaci vychádzal ponad pozemskú sféru. Nie je to snové cítenie, ani vitálne zažívanie svalov a chrbtice. Cvičiaci sa na moment nachádza v kozmickej atmosfére. Zažíva bezprostrednosť slobodného bytia pri súčasnom cvičení s telom. Vedomie sa vymaňuje z okov tela.2) Telesná sloboda neoznačuje únik z tela, ale väčšiu voľnosť a uvoľnenie od telesných obmedzení. Vedomie tým získava dokonca intenzívnejšie vnímanie a vzťah k telu. Keď vychádzame z tohto cítenia, ktoré predstavuje druh konkrétneho, kozmického zažívania, nemal by ho cvičiaci egoisticky využívať pre seba. Joga by bola veľmi jednostranná, keby chcel s jej možnými energiami a skúsenosťami uniknúť do vysneného sveta kozmu. Bola by skutočne ideálna k úniku zo sveta. Tým však, že cvičiaci tento pocit telesnej slobody a kozmického zažívania spozná a v ďalšom priebehu ho reflektuje, dokáže ho urobiť využiteľným pre sociálny život.
Koľké osoby hovoria dnes o zážitkoch osvietenia a zamieňajú si ich s emocionálnymi pocitmi a polovedomými snovými stavmi. V tanečníkovi, v krehkom vzpriamení sa, nemôže cvičiaci snívať a vedomie nemôže ani na okamih opustiť koncentráciu. Kontinuita v rozvoji cvičenia ho vedie do takého druhu skutočnosti, ktorý sprítomňuje slobodu pri súčasnej bdelosti a uvedomení. Pre spirituálny rozvoj by sa jednotlivec musel oslobodiť sám od seba a naučiť sa nechať myslenie hýbať sa nezávisle od tela. Mohol by rozvinúť veľmi veľa pozitívnych možností pre svojich blížnych.3) Toto oslobodenie od seba samého neznamená negovanie vlastnej osoby, alebo oddelenie sa od nej, ale označuje skôr silu vedomia, vnímať intenzívnejšie iných ľudí alebo objekty v ich vlastnej skutočnosti. Túto silu duše, ktorú by sme mohli označiť aj empatiou, možno školiť a rozvíjať. Spoznanie kozmickej dimenzie, ako dospieva do vyjadrenia v tanečníkovi, prináša nové možnosti. Cvičiaci sa učí venovať sa životu, blížnym a každodennej práci s intenzívnejším sebavedomím.
Veľká vedúca sila, ktorú si pozícia tanečníka vyžaduje, by sa mohla v ďalšom priebehu prejavovať v najrozličnejších konaniach života. Skutočne najlepšie vedenie je také, ktoré prebieha prostredníctvom rozvinutej koncentrácie, slobodne od fyzických pocitov zemskej tiaže.
Siedme centrum znamená transcendenciu a toto slovo vyjadruje vlastne presahovanie všetkého telesného, vecného, pozemského a známeho. Temeno hlavy, lokalizačné miesto siedmeho centra, sahasrára-cakra, sa dotýka chodidla a to v odvážnej, senzitívnej vysokej polohe. Pod týmto miestom kontaktu sa ukazuje harmonický kruh, ktorý je podobne tiež vydvihnutý. Len stojná noha tvorí stabilný základ pre pozemské ukotvenie. Zažívanie tejto pozície prostredníctvom obrazného pozorovania už daruje človeku prvé cítenie pre vysokú dimenziu tejto polohy.
Tanečník, nátarádžásana, vyžaduje exaktnú schopnosť vzpriamenia, ktorá je, začínajúc od prvého energetického centra, múladhára-cakra, koordinovaná smerom nahor. Toto vzpriamenie sa deje na jednej strane fyzicky, avšak na druhej strane zažívanie pozície daruje neobyčajný vzťah vnútorného vzpriamenia sa ku kozmu, k myšlienkam a k duchu. Žiadny rozvoj človeka nemôže prebiehať bez vnútorného vzpriamenia celkového tvorivého potenciálu, ktorý spočíva v duši a postupnými krokmi sa môže ďalej vychovávať. Až vnútorné vzpriamenie daruje človeku možnosť ku kozmickej perspektíve. .
Anmerkungen
| ⇑1 | Intertransverzálne vzpriamovače chrbtice sú svaly, ktoré vedú od jedného priečneho výbežku k priečnemu výbežku ďalšieho stavca, ležiaceho bližšie k hlave. Ovplyvňujú sklon a napínanie chrbtice. Interspinálne vzpriamovače chrbtice sú tie svaly, ktoré vedú od tŕňovitých výbežkov k priečnym výbežkom ďalších stavcov, ležiacich bližšie k hlave. Ovplyvňujú napínanie krčnej chrbtice. Sakrospinálne svalové skupiny vychádzajú z panvy, vedú k priečnym výbežkom stavcov a k rebrám. Aj oni ovplyvňujú sklon a napínanie chrbtice. |
|---|---|
| ⇑2 | Telesná sloboda neoznačuje únik z tela, ale väčšiu voľnosť a uvoľnenie od telesných obmedzení. Vedomie tým získava dokonca intenzívnejšie vnímanie a vzťah k telu. |
| ⇑3 | Toto oslobodenie od seba samého neznamená negovanie vlastnej osoby, alebo oddelenie sa od nej, ale označuje skôr silu vedomia, vnímať intenzívnejšie iných ľudí alebo objekty v ich vlastnej skutočnosti. Túto silu duše, ktorú by sme mohli označiť aj empatiou, možno školiť a rozvíjať. |