Originál článku bol zverejnený 4. februára 2021
Článok Heinza Grilla
Dva druhy tepla
Existujú dva druhy tepla, ktoré sa podľa svojej prirodzenosti prejavujú veľmi rôzne a vzájomne sa dopĺňajú. Kto sa napríklad aktívne venuje športu a poriadne sa pritom zapotí, bezprostredným spôsobom podporuje teplo metabolizmu, ktoré centrifugálne (odstredivo) vystupuje z jeho tela a primerane tvorbe potu prúdi až na perifériu. Druhý, veľmi neznámy druh tepla predstavuje takzvané éterické teplo. Toto sa rozvíja nezávisle od telesnej aktivity. Vzniká prostredníctvom práce vedomia naplnenej obsahmi a pôsobí zhora nadol alebo zvonku dovnútra. Podľa toho, ako človek rozvíja univerzálne idey na osobné ideály a praktické sociálne schopnosti; alebo inak vyjadrené ako privádza ezoterické (vnútorné, duševno-duchovné) obsahy do praktického exoterického (vonkajšieho, svetského) smerovania, vytvára sféru tepla. Táto sa však rozvíja vo sfére primerane aktivite vedomia prostredníctvom myšlienkových obsahov. Pôsobí preto centripetálne (dostredivo) z okolia späť do stredu a preniká človeka. Nevzniká tiež primárne z mozgu, ale skutočne vzbĺkne zo sily idey alebo z myšlienky s jej univerzálnou atmosférickou silou a odtiaľ vyžaruje spätne na človeka a na jeho telesnosť.
Oba tieto rozdielne pomery tepla – ten, ktorý je prostredníctvom telesnej aktivity rozvíjaný priamo z metabolizmu, a ten, ktorý je vytvorený z posilnenia idey a jej uplatnenia prostredníctvom vedomia, sú pre zdravie človeka významné.
Slabosť vôle a strata tepla sú typické znaky dnešnej doby
Ak by človek sledoval koncept umelej inteligencie, ako napríklad autonómne auto jazdiace bez šoféra, a rozvinul by ho dokonca ešte ďalej tak, že človek si skutočne privlastní a zvnútorní určité programy, ktoré ho degradujú na funkčnejší a rýchlejšie mysliaci mechanizmus, musel by v dôsledku toho stratiť svoje teplo vlastnej tvorivej sily, teda vlastného primárneho duchovného pohybu. Či dokáže kompenzácia športom vyvážiť túto stratu samostatnej tvorivej sily a zachrániť jeho zdravie, je viac než otázne.
V dnešnej dobe, v ktorej sa jednotlivé osobnostné štruktúry v stúpajúcej miere odindividualizovávajú a rozpadávajú sa vo svojom centre, sa každým dňom stupňuje slabosť vôle a zároveň aj strata tepla. Vôľa, ktorá je ukotvená v duši ako nosná základná sila prejavujúca sa stabilnou teplotou, potrebuje istú mieru sily vo vnútorných orgánoch metabolizmu a tiež solídnu štruktúru nervového systému. Ako veľmi musia ľudia ochladnúť, keď nastúpia do vlaku, ktorý nemá žiadneho rušňovodiča, a ako málo záujmu o okolie musia preukázať v dopravnom ruchu, keď nasadnú do auta, ktoré sa riadi samo. Autonómia techniky vedie k redukovaniu seba a k redukovaniu tepla v človeku. Čím viac jednotlivec v týchto vopred daných, počítačom riadených štruktúrach odbúrava svoje synapsové spoje, alebo tieto len nedostatočne rozvíja, tým viac trpí jeho sebauvedomenie a rozvíja sa v ňom pocit stúpajúcej bezvýchodiskovosti, chýbajúcej nádeje a perspektív. Doba chýbajúceho ja je dobou chýbajúceho tepla. Vôľa ako pravlastná vnútorná hĺbka si preto vyžaduje budujúcu, oduševnenú a podnecujúcu aktivitu a trvalý disciplinovaný výkon, udržiavaný vhodnými nárokmi namiesto nevhodných. Tak ako po niekoľkých dňoch pasivity atrofuje svalová hmota končatín, podobne sa oslabujú orgány, teplo a vôľové pomery, keď sa jednotlivec sťahuje z možných nárokov života a cieľových perspektív kvôli ústupu, pohodlnosti, depresii, malomyseľnosti, nechuti alebo sa všeobecne vzdáva sám seba vo svojom individuálnom jadre prostredníctvom odovzdania sa počítačovým programom. Nestráca len svoju prirodzenú sebadôveru, ale stráca svoje vnútorné jadro, svoje najhlbšie jadro vôle, svoju osobnostnú štruktúru.
Keby mal človek len umelú inteligenciu, umelé zuby a umelé orgány, všetko by sa zdalo byť v poriadku.
Cvičenie zamerané na posilnenie vôle
Jedným zo základných cvičení a predpokladov pre posilnenie vôle, nielen v športovom, ale vo všetko zahŕňajúcom zmysle, je možno nečakane aktivita myslenia, ktorú by dnešný človek z dôvodov vyčerpanosti a malomyseľnosti robil len nerád. Rudolf Steiner napríklad píše v kapitole „Zasvätenie“ 1)Rudolf Steiner: Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch, GA 10, kapitola Zasvätenie. Skúška ohňom, s.62. o takzvanej skúške ohňom, ktorú cvičiaci absolvuje tak, že na základe pozorovania rozvinie hlboký náhľad na blížnych, alebo na rozličné fenomény sveta. Vo všeobecnosti sú pomery vonkajšieho sveta vždy zahalené istými emóciami a subjektívne orientovanými skresleniami zmyslov, takže sa navonok neprejavuje ich pravé alebo skutočné bytie a podstata. Pozornosť má byť preto dlhšie nasmerovaná na objekty zvoleného pozorovania, vďaka čomu ich neuchopíme emocionálne subjektívne alebo žiadostivo, ale v myslení vystúpia pred dušu skutočne správne, primerane predstave a jasne.
Toto usporiadané a samostatne zvolené tvorenie si obrazu o nejakej veci musí cvičiaci na ceste meditácie vykonať pri každom cvičení a okrem toho v trochu menšej miere aj v každej životnej situácii. Rozhovory a stretnutia by sa preto nemali odohrávať podľa spontánnych sympatií a antipatií, ale mali by sa vždy prostredníctvom vedomého vnímania vyvinúť k empatickému cíteniu a to nielen k osobám, ktoré sú nám osobne sympatické a príjemné, ale aj k tým, ktoré sú človeku pocitovo nepríjemné. Tvorenie si obrazu vedomými a hlbšie zvolenými spôsobmi vedie zmysly ako aj myslenie do rastúcej sféry tepla, ktorá sa dokáže slobodne utvárať, a zároveň spôsobí, že ustúpia mnohé subjektívne rýchle pocity, predsudky alebo emočné posúdenia. Ide tu o rozvoj pozornosti vedený myslením a obsahmi, ktorý však musí byť neustále nesený aj vôľou. Ak by človek nechal voľný priestor a prejav emóciám a mnohým sympatiám, antipatiám a silám žiadostivosti, ak by tak, ako to býva často nesprávne hovorené, nechal dušu voľne si robiť, čo sa jej zachce, alebo by konal iba tie činy, ktoré jeho povaha v danom momente uprednostňuje, nikdy by nerozvinul skutočný vzťah k vonkajšiemu svetu a k zmyslovým objektom a vôľa, ktorá ukotvuje silu osobnosti v bytí, by musela byť rozhodujúcou mierou oslabená. Apatia dnešnej doby môže byť chápaná ako výraz tejto slabosti.
Táto aktivita intenzívnejšieho usporiadaného kontaktu a vytvárania si vzťahu prostredníctvom myslenia, tvorenia si konkrétnej predstavy a vedome vedeného vnímania vytvára vo sfére takzvaný tepelný éter. Z tohto dôvodu hovoril Rudolf Steiner v odstavci o intenzívnejšom tvorení si obrazu a náhľadu o takzvanej skúške ohňom, ktorá predstavuje určitý druh procesu spaľovania.2) Rudolf Steiner, GA 10, s.92 Subjektívne lipnutia zhoria, zatiaľ čo skutočnosť dospieva k pomalej obnove. Tak, ako sa človek svojim jemným prežívaním zmyslového vnímania dotýka okolia, rozvíja sa posilnenie tepelného éteru, najprv vo sfére okolo hlavy človeka. Toto éterické teplo, ktoré nemá vôbec nič spoločné s horúčavou, ale ktoré len otvára začínajúcu slnečnú sféru, vstupuje predsa až do organického bytia človeka, posilňuje orgány, bunkový systém a na tomto základe dokáže priviesť vôľu k jej vnútornému jadru. Najhodnotnejšie sily vôle preto nevznikajú len prostredníctvom vonkajšej športovej aktivity – táto má svoju hodnotu, ale nie je jediným podstatným faktorom. Činnosť myslenia, keď je skutočne nejaký čas nasmerovaná k objektom vonkajšieho sveta, spôsobuje slnečné posilnenie sféry a toto napokon vedie k pretepleniu človeka. 3)Heinz Grill: Tajomstvo podstaty duše. Spirituálne sociálny proces ako proces srdca. Teplo, s. 159.
Chybné formy zaoberania sa
Chyby pri týchto cvičeniach pozorovania a zintenzívneného vnímania sa prejavujú práve v tom, že cvičiaci sa nepúšťa do kontaktu, stretnutí a tiež do meditačných cvičení so záujmom, skutočným hľadaním pravdy a s túžbou po objektívnom vnímaní, ale že tieto cvičenia používa sám pre seba ako čistý subjektívny konzum. Cvičenie nesmie byť prisilno poviazané k svetu tela, ale vždy má otvárať sféru tvorenia tepla, ktorá vyžaruje univerzálne. V dôsledku mnohých stavov vyčerpania dnešnej doby hľadá cvičiaci východisko v niektorých formách meditácie a chce na ich základe, keď to tak povieme, „zachrániť“ sám seba. Únik do oblasti jogy alebo meditačnej praxe neodpovedá na otázky doby. Materialistické zmýšľanie, ktoré je tak skryto zakorenené v človeku, využíva cvičenia príliš subjektívne a len v nedostatočnej miere vstupuje do objektívneho vzťahu k objektu pozorovania. Myslenie obsahov človeka preťažuje. Ak cvičenie ostáva v zajatí subjektívneho konzumu, nedokáže tvoriť žiadne teplo, ale dokonca upadá do nebezpečenstva, že človeka ešte viac uzavrie pred skutočnou sférou stretnutí, kontaktu a záujmu a vytvára tým istý druh chladu.
Praktické podnety pre tvorbu tepla
V zásade môžeme povedať, že keď sa dnešný človek chce rozvíjať, je veľmi aktívne vyzývaný k tomuto druhu slnečnej činnosti myslenia a vedomého vnímania. Každou aktivitou, ktorú v tomto smere vykoná, bude prežívať posilnenie kontaktu a vzťahu so sebou samým a so svojimi blížnymi, zatiaľ čo už po jednom dni zanedbania tohto úsilia bude vo svojej duši cítiť zásadný pokles sily. Cvičenie preto vyžaduje každodenné vedome zvolené nasadenie a výdrž. Človek sa dnes musí naučiť udržiavať teplo tým, že vedome vykonáva vlastnú tvorivú činnosť v myslení a následne aj v cítení.
Najlepšie by bolo, keby si človek spravil usporiadaný cieľový koncept a dal si predsavzatie, že neostane pri povrchnom konzume informácií, ktorý ponúka doba, ale intenzívnejšie rozvinie a prehĺbi niekoľko podstatných pozorovaní. Vždy znovu by si volil určité fenomény, dlhší čas ich študoval, alebo sa zaoberal blížiacimi sa kontaktmi s druhými ľuďmi a obsahovo by sa na ne pripravoval, aby emočné fázy stratili svoju dominanciu. Po prejdení dňa by večer nasledoval reflektujúci spätný pohľad a zanedbania, ktoré by sa prípadne udiali, by boli na ďalší deň korigované. Týmto spôsobom aktívneho, vedomého tvorenia si myšlienok a obsahového vnímania bude vôľa citeľne posilnená. Súčasne cvičiaci pobadá, že dokáže tvoriť éterické teplo, ktoré nevyvoláva pozitívne účinky len u neho samého, ale ktoré sa dokonca dokáže prejaviť až vo sfére a ovplyvniť počasie.