Perspektívy budúcnosti

Od Heinza Grilla zo dňa 7.2.2024

Upísať sa látke, znamená roztrhať duše.“

Rudolf Steiner

Táto prvá výpoveď o pravde vyslovená Rudolfom Steinerom opisuje dobe primeraný fenomén, ktorý je kvôli nedostatku poznania zo strany revolučne naladených osôb veľmi často projektovaný na bežných občanov.

Keď vykonávame cvičenie a dlhší čas sa prostredníctvom koncentrácie zaoberáme posmrtným svetom, to znamená existenciou duší viac neviazaných na telo, ako to vo svojich základoch poznania rôznorodo opisuje Rudolf Steiner, dospejeme k výsledku, že všetko to, čo človek v pozemskosti rozvinul ako skutočné hodnoty, bude rovnako po smrti predstavovať pretrvávajúci, spájajúci dar. Ako hovorí, jednotlivec sa po smrti stane skutočným. Kniha Duševná dimenzia jogy tiež opisuje, ako možno do cvičení vkladať hodnoty, aby sa utváral udržateľný, pravde zodpovedajúci a trvalý citový život.

Veľmi jasne sa ukazuje, keď hľadíme na prácu, ktorá prebieha na tomto poli duševného skúmania, že práve revolucionárstvo proti dobe najväčšmi ničí a trhá duše, lebo spolu s polarizujúcimi návrhmi na zlepšenie sveta sa premárnia najhodnotnejšie fázy v živote. Lživosť súčasných okolností v politike, hospodárstve a medicínskom výskume je skutočne neznesiteľná a nepripúšťa nijaké iné závery než tie, že ľudstvo sa takto chce samé zničiť. Presné pozorovanie situácie duší tak na tomto, ako aj na druhom svete však preukazuje, že jednotlivec, ktorý sa vo svete príliš snaží o polarizáciu alebo sa bez presnej znalosti skutočných okolností už cíti byť lepším občanom svojej doby, nepodporuje nič iné, než mamon v jeho fenomenálnom pôsobení prostredníctvom ľudí.

Ako veľmi chvályhodný prístup možno označiť to, keď človek jednoducho bojkotuje mediálnu politiku s jej falošnými správami, napr. tým, že si nekupuje časopisy a vedome vypne internet plný manipulácií, aby znížil počet zobrazení. V našej dobe je totiž nevyhnutné dištancovať sa od všetkého negatívneho, lebo inak sa zničí aj jednotlivec sám.

Koľkí ľudia sa ničia práve z toho dôvodu, že nenachádzajú skutočné podnety a kritizujú zlo vo svete? Ako veľmi jednostranne sú v školách zaťažované deti? O tom nik zásadne nepochybuje. Preukazovať ale deťom zvláštnu priazeň tým, že ich za známku šesť odmeníme 50 eurovkou, lebo demonštrovali akési odmietnutie učiť sa a tým urobili správne rozhodnutie, prehliada potrebu skutočného úsilia o skutočnú integritu. Týmito krokmi môže vzniknúť nebezpečenstvo, že sa pre vzrastajúci nezáujem podporia tendencie k rozpolteniu sa v psyché. Nesolídne a na nedostatočnej integrácii založené revolucionárstvo by rodičmi nemalo byť podporované, ale mali by sa nachádzať riešenia na základe dobrej pedagogickej spolupráce, ako sa to darí v niektorých dobrých súkromných školách.

Ďalší aspekt, ako môže dôjsť k roztrhaniu duší je, keď na niečo povieme „áno“ a v skutočnosti dopredu vieme, že okolnosti, ktoré nastúpia, nemôžu mať priaznivý priebeh. Motívy, ktoré predchádzajú stretnutiam, by nemali silne divergovať. Ak chýbajú jasné a jednoznačné dohody a možno z nedbanlivosti alebo nedostatku odvahy zanedbáme vyjasnenie niektorých podstatných kľúčových bodov, vzniknú najrozličnejšie očakávania a z nich môžu napokon prepuknúť emócie.

Dobrá organizácia s jasnými súvislosťami k predsavzatým témam a starostlivé vyjasnenie kompetencií alebo aj chýbajúcich kompetencií, aby každý našiel svoju pozíciu, bude v budúcnosti veľmi dôležitá pre všetky stretnutia, lebo ak bude chýbať, nastanú neočakávané prejavy s naozaj silnými prejavmi nespokojnosti.

Ďalšia výpoveď o pravde vyslovená Rudolfom Steinerom znie:

Nájsť seba v duchu, znamená spájať ľudí.“

Vo všeobecnosť pripúšťa táto veta veľmi veľkú voľnosť, keďže slovo duch možno chápať veľmi široko a vo všeobecnej platnosti. Ak by sme ho interpretovali o niečo presnejšie, duch sa vždy dá pomenovať prostredníctvom objektívneho, všeobecne platného alebo dokonca lepšie vyjadrené, prostredníctvom univerzálne pravdivého obsahu. Keď sa napríklad ľudia stretnú na hodine matematiky a venujú sa určitým aritmetickým prípadovým štúdiám, spoznávajú sa v prirodzenom ľudskom zmysle a spájajú sa spoločne prostredníctvom odbornej témy.

Ťažšie je stretnúť sa v odbornosti pri spiritualite, keďže táto nie je jednoznačne a jasne k dispozícií s odbornou kompetenciou. Učiteľ matematiky by napríklad skorigoval spôsob výpočtu, ktorý je nesprávny, zatiaľ čo niekto, kto je odborníkom v spiritualite, musí väčšinou postupovať s tou najväčšou opatrnosťou, keď zbadá chybný náhľad alebo mylnú interpretáciu duchovných obsahov. Spiritualita je veľmi senzitívna, pretože je spojená v mnohými skutočne hlboko vo vnútri založenými pocitmi a emóciami, a preto ju nemožno tak ľahko reprezentovať v slobodnej odbornej kompetencii.

Ako príklad možno uviesť: Rudolf Steiner hovoril, že pedagóg musí do stredu postaviť dieťa. V príbehoch o výchove existujú dostatočné skúsenosti v tom zmysle, že rodičia chceli vychovávať dieťa s istými nárokmi, napríklad, že dieťa musí nastúpiť na akademickú dráhu, lebo oni sami sú akademici, s dobrým úmyslom svojej vlastnej samoľúbosti. Kedysi sa používali dokonca ešte telesné tresty a mnohé staršie ročníky môžu referovať o utrpení, ktoré zažívali. Deti boli umravňované alebo vychovávané v zmysle systému, aby sa stali presne takými občanmi, ktorí budú v spoločenskom zmysle použiteľní. Ale ako je to v súčasnosti? Deti sú stavané do stredu pozornosti v inom, zväzujúcom zmysle, ako idoly, a hoci následkom nedostatočného vlastného spirituálneho rozvoja a nedostatočných partnerských vzťahov deti požadujeme pre seba, myslíme si, že v slovách Rudolfa Steinera by sme mohli nájsť potvrdenie pre naše konanie. Ak je dieťa naozaj videné, ak je vnímané v zápolení v zmysle nastávajúcich pozemských okolností, dostáva od učiteľov a rodičov ten najväčší dar. Vtedy je určitým spôsobom v objektívnom zmysle postavené do stredu v zdravom nastolení vôle a rodičia alebo učitelia tiež nachádzajú stred vo svojej úlohe vychovávateľov. Zamieňanie si väzieb s láskou, falošné ideologizovanie a emocionálne zasahovanie zaťažujú deti rovnako ako dogmatické presahy v starších výchovných modeloch.

Ako možno rozlíšiť ilúziu od skutočnej spirituality?

Táto otázka sa vynára mnohým mladým ľuďom, ako aj školeným učiteľom antropozofie, budhizmu a rozličných ciest duchovných škôl. Tvorí veľkú a rozsiahlu kapitolu a je priaznivé, keď si je každý, kto sa vydáva na spirituálnu cestu, prinajmenšom vedomý toho, že aj on sa môže dostať do zajatia omylu. Sú emocionálne omyly, ktorými nastáva zámena so spiritualitou, v zmysle že niekto má labilný psychický stav a vyjadrené jednoduchými slovami, dýcha vo veľmi vratkom pomere tela a duše, čo je pomer pri ktorom vedomie nedostatočne spolupôsobí s telom, stav, ktorý je dnes mimoriadne častý, a pritom nevyhnutne dôjde do pokušenia, zamieňať si takzvané exkarnovanie, teda rýchle vykĺznutie vedomia z telesných súvislostí, so spiritualitou. Mediálny channeling alebo zvláštna senzibilita pre energetické výkyvy je nezriedka následkom toho, že vedomie vykĺzlo zo súvislostí. Rovnako traumy vedú k labilným podmienkam tela a duše a nechajú stúpať takzvané skryté intrúzie, ktoré sa uvoľňujú do vedomia a predstierajú akýsi druh spirituálnej skúsenosti. Pre nadchádzajúce časy by bolo dôležité rozlišovať medzi energetickými výsledkami závislými na tele a tými procesmi, ktoré sú vedomím namáhavo spracovávané a od tela slobodné, ktoré ale súčasne zdravým spôsobom štruktúrotvorne spolupôsobia na tele.

V zásade by bola nevyhnutná školiaca cesta s veľmi kvalitnými učebnými krokmi v oblasti tvorby meditácie a koncentrácie, rozlišovanie od tela slobodných a na tele závislých energií, ako aj mimoriadne fundované štúdium, ktoré sa v orientálnych školách označuje ako svadyaha, ďalej sebareflexia a skúmanie spirituálnych písomností. Zvlášť dôležité by bolo práve štúdium písomností a nie ich okamžité používanie, lebo domnienka, že už rozumieme výpovediam Rudolfa Steinera bez toho, aby sme ich najprv hlboko preskúmali, môže viesť k veľmi veľkej závislosti.

Vo všeobecnosti spirituálny pokrok pobadáme obzvlášť na tom, že sa človek dokáže čoraz hlbšie vžiť do tém a tiež do iných ľudí. Práve v oblasti stretnutí so spirituálnymi témami by v budúcnosti malo nastať fundované pochopenie reality. Osobnosť si zaslúži úctu, slobodná tvorba náhľadu má taktiež významnú rolu. Avšak musí ostať zachovaná možnosť pomenovať situáciu, ak je proklamovaná taká spiritualita, ktorá je zásadne falošná, alebo čo sa väčšinou stáva, ak je spiritualita vyjadrovaná takým prekrúteným a zvráteným spôsobom, že sa javí akoby vo vyjasňujúcom stave, subjektívna a uchvacujúca, a predsa ostáva úplne emocionálne poviazaná. Objektivita v odbore každého duchovného snaženia by bola prinajmenšom rovnako vysoko žiadúca, ako je tá na matematickom poli.

Vžiť sa do duchovného obsahu alebo do človeka, je disciplína, ktorá je v spiritualite smerodajná pre budúcnosť. V tomto zmysle znie tretia výpoveď o pravde podľa Rudolfa Steinera:

„Vidieť seba v druhom človeku, znamená budovať svety.

Protiobraz sa prejavuje ako strach pred kritikou a ako nedotknuteľnosť uskutočnených spirituálnych vyjadrení. Hoci odborné výklady môžu byť posúdené len prostredníctvom odbornej znalosti, predsa musí byť rovnako človek, ktorý ich poskytne, ako aj ním poskytnuté vyjadrenia uvedené do svetla pozorovania. Ktoré systémy sú nedotknuteľné? Sú to vždy totalitné systémy, ako dogmy očkovania, koronové definície, diktátori a bohužiaľ na spirituálnom poli sú to falošné nároky. Keď niekto napríklad tvrdí, že ak druhý človek kriticky overuje ním poskytnuté spirituálne vyjadrenia, údajne narúša jeho duševný priestor, tak potom sa sám navlečený do pseudo-ochranného kabáta skrýva za svoju vlastnú väzbu a nerobí sebe ani iným ľuďom nijakú láskavosť. „Chrániť sa vo vlastnom spirituálnom egu, znamená využívať väzby.“

Základná kniha Rudolfa Steinera „Ako sa dosahujú poznatky vyšších svetov“ a hlavne rozličné v nej obsiahnuté výklady o príprave na duchovné školenie, by bola základnou a odbornou literatúrou, ktorú vari nemožno naozaj dostatočne hlboko preštudovať. Rovnako sú z mojej strany ako všeobecné základy veľmi odporúčané rozpracovania čakier v mojej publikácii „Sedem sedmoročí a sedem čakier“, keďže jednotlivé spôsoby ako rozvíjať čakry ešte zďaleka neboli dostatočne podrobne predstavené.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *