Riadenie zmyslov a jeho liečivý význam

Prirodzené slnečné svetlo, nefiltrované a čisté, mierne a hrejivé, poskytuje ľudskému organizmu prirodzenú stimuláciu periférie, ktorá vo všeobecnosti prenáša štruktúru utvárajúce procesy do organického vnútra. Opakom formujúcich, štruktúru utvárajúcich účinkov síl sú mnohé rozkladné procesy, ktoré sa vyskytujú napríklad pri zápaloch a v konečnom dôsledku aj pri bujnejúcich nádorových ochoreniach, pri ktorých tkanivo v zmysle usporadúvajúcej štruktúry nezískava prirodzený a krásny tvar, ale naopak, napreduje v chaotickom, nediferencovanom raste. Tak ako si jednotlivý človek musí výchovou v detstve, učením sa jazyka, rozvíjaním manuálnych zručností a prostredníctvom riadneho dodržiavania pravidiel vybudovať prirodzenú štruktúru pre život, v rovnakej miere musia určitú úroveň riadenia, usporiadania a detailného vyformovania dostať aj zmysly. Vo všeobecnosti sa správne riadenie zmyslov v joge nazýva pratjahára.

Človeku sa asi nikdy nepodarí sústrediť svoje zmysly len na krásne a príjemné javy a prehliadať všetko, čo je na svete škaredé či brutálne. Podľa Patandžaliho je pratjahára piaty stupeň rádža jógy a v zmysle interpretácií vyjadruje, že cvičiaci musí počas meditácie stiahnuť zmysly od predmetov vonkajšieho sveta, aby sa pripravil na vyššiu koncentráciu a duchovné poznanie. Meditujúci sa musí odvrátiť od príjemných aj nepríjemných javov, aby sa mohol naučiť liezť na ďalšiu úroveň nadzmyslového vnímania a získavať skúsenosti v tej realite, ktorá už nie je prístupná všeobecným vnemom.

Správne a vedomé ovládanie zmyslov vedie ľudí k usporiadanejšej vzťahovej palete so všetkými javmi, ktoré svet ponúka, a jeho podstatou je, že táto disciplína ponúka možnosť čeliť jasnejšou štruktúrou formy mnohým procesom rozkladu, ktoré sú vyvolávané napríklad zatieneným slnečným žiarením aj prostredníctvom mnohých ďalších presahujúcich dráždivých prejavov. Čo však musí jedinec v praxi urobiť, aby len nezavrel oči a nezačal snívať? Ako vyzerá praktická disciplína pratjahára vo svojej prvej a najjednoduchšej forme?

Oči zostávajú úplne otvorené a cvičiaci si uvedomuje, že očami prenáša množstvo nevedomých emócií, túžob a rýchlych intelektuálnych informácií. Napríklad sa pozerá na lesnú krajinu a okamžite prostredníctvom svojho zmyslového procesu vysiela na stromy a tvary, ktoré vidí, svoju potrebu ísť sa tam prejsť. Presne povedané, kvôli mnohým potrebám sympatie alebo antipatie a kvôli vnútorným emóciám človek neprežíva samého seba v realite pozorovaného vonkajšieho sveta, ale vo vysokej miere prežíva svoj vnútorný svet. Projekcie prostredníctvom zmyslov sú nekonečne rozsiahle, stačí zvážiť, ako sa žena môže pozerať na muža a muž na ženu. Sebecké potreby žijú v zmysloch ako neviditeľná príšerná jašterica. Vlastný zaťažený a neočistený vnútorný svet bráni človeku vidieť vonkajší svet takým, akým je. Prvým procesom očistenia zmyslov od svojich emócií a z nich vznikajúcich projekcií je objektívne pozorovanie objektu vo vonkajšom svete alebo aj úryvku textu dlhší čas, možno dve až päť minút. Nakoniec odvrátite zrak od tohto objektu a pokúsite sa opísať to, čo ste videli, podľa objektívnych kritérií. Čo a aké slová boli v texte, aká je hlavná myšlienka, výrok, skladba vety podľa danej reality? Neistoty, ktoré sa nakoniec objavia, môžu byť kedykoľvek prekonané opakovaním zmyslového pozorovania, takže realita taká, aká je, sa javí celkom ako realita. Takto cvičiaci človek získava uhol pohľadu takzvaného svedka, ktorý sa napríklad v joge nazýva sakshi.

V každom prípade musí cvičiaci aspoň počas niekoľkých fáz zmyslového procesu vyhnať svoj motorický a automatický vnútorný život, aby mohol dosiahnuť objektívne vnímanie vonkajšieho sveta. Pratjahára teda neznamená, ako sa často opisuje, úplné stiahnutie zmyslov, zatvorenie očí a všetkých orgánov vnímania, ale skôr to znamená vedomé vnímanie bez vlastných projekcií. Nie je to prázdnota, ktorá sa rozvíja, ale skôr skutočný zmyslový proces s rastúcou plnosťou. Citlivý nervový systém získava objektívnym a riadeným vnímaním výraznú silu a v dôsledku toho sa môžu posilniť aj motorické nervy. Ale ak už od začiatku v zmysloch prevládajú motoricky automatizované procesy, vo všeobecnosti sa oslabujú celkové nervy a človek je ako loptička ovládaná množstvom podnetov, názorov a sugescií.

Objektívnym pozorovaním, oslobodeným od vlastných projekcií sa formuje celá ľudská bytosť a aj získava lepší vzťah k vonkajším javom sveta. Každé objektívne vnímanie spravidla sprevádza pokojné utváranie myšlienok a poskytuje zdravie podporujúce, takzvané formujúce sily, ktoré vo svojej podstate obsahuje aj slnečné svetlo. Tým, že cvičiaci každý deň venuje niekoľko minút času skúmaniu predmetu, či v ideálnom prípade vhodného obsahu meditácie a oslobodí sa od svojho vlastného vnútorného života, rozvíja lepšie riadenie zmyslov. Slnko, ktoré je dnes zatienené, musí v človeku povstať prostredníctvom tohto prvotného spôsobu radostného a krásneho, jasného a riadeného, ušľachtilými myšlienkami naplneného zmyslového procesu.

Tento vývoj zdravého vnímania a zmyslového procesu, v kombinácii s myšlienkovými obsahmi, ktoré nepochádzajú z motorickej a emocionálnej sféry sveta ľudských túžob, poskytuje vzrastajúce formujúce sily, ktoré vytvárajú liečivú atmosféru pri zápaloch aj degenerácii buniek.