Ako je možné zabrániť škodám z očkovania prostredníctvom spirituality?

Originál článku bol zverejnený dňa 21. januára 2021

Od Heinza Grilla

Spiritualita by sa dnes musela stať verejným blahom

Niekto môže veriť na vyššie skutočnosti existencie a iný ich môže na základe ich materiálnej nehmatateľnosti popierať. Prostredníctvom duchovného školenia, intenzívnym zaoberaním sa najrozličnejšími ľudskými podmienkami existencie, prostredníctvom meditácie a prehlbovaním konkrétne zachytených fenoménov môže jednotlivec získať reálne cítenie o existencii posmrtného života duše. Duša sa vo väčšej súvislosti, v reálnej existencii bytia stane názornou, až keď je ako taká skúmaná a vnímaná. Občan, ktorý si celkom nezávisle od náboženstva tvorí logickým spôsobom myšlienky o duševných a duchovných rovinách, môže svet, ktorý sa obvykle v náboženstvách charakterizuje ako viera, rozvíjať smerom k reálnemu a zažiteľnému poznaniu. Na západe vytvoril Rudolf Steiner v antropozofii presnú a rozsiahlu školiacu cestu, ako možno od viery dospieť k zažívanému poznaniu o duševno-duchovných svetoch.¹⁾ Rudolf Steiner: Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch? Rudolf Steiner Verlag, Súhrnné vydanie 10

Dnes by zaiste mohol naliehavo prísť čas, keď otázky viery človeka nebudú viac riadiť cirkevné systémy, vonkajšie autority alebo kulty rôznych guru, ale keď je každý jednotlivý občan vyzývaný k reálnemu zaoberaniu sa týmito otázkami a spiritualitou dospieva k zrelému sebaurčeniu. Vo vzťahu k očkovaniu proti korone vzniká v súčasnej kultúre často významný konflikt svedomia v súvislosti so zdravotnými, sociálnymi, etickými a napokon duchovnými otázkami.

Zodpovednosť za očkovanie nesú úrady, ministerstvá zdravotníctva, komory lekárov, lekári a napokon v nie ospravedlniteľnej miere dokonca jednotliví občania. Ak by sa mala stať všeobecná povinnosť očkovania proti korone realitou – hoci je to zo strany politikov aktuálne popierané – mohla by vzniknúť významná etická otázka viny pre prípad, že sa v budúcnosti objavia mnohé vedľajšie účinky a ťažké následné prejavy ako autizmus, nervové ochorenia a autoimunitné reakcie. Kto by potom niesol vinu? Možno obviniť politiku, zdravotnícke úrady alebo lekárov?

Fundovaným duchovným pozorovaním nie je možné túto otázku viny vyriešiť obvyklým spôsobom, ktorý sa aplikuje v súdnych procesoch alebo na základe čisto materiálnych kritérií. Takéto pozorovanie zohľadňuje existenciu ďalšieho života duše po fyzickom skonaní.²⁾ Porovn. Heinz Grill: Cesta duše cez sedem úrovní kozmu, v knihe Starostlivosť o duše zosnulých, Lammers-Koll-Verlag, 2005.  Ako sa prejaví zodpovednosť človeka, keď viac nespočíva v živote, keď jeho duša vyšla bránou fyzickej smrti? Ako zažíva duša na úrovni celkom slobodnej od tela svoj vzťahový pomer k ľuďom, ktorí zostali na zemi? Ako zažíva seba samú vo svojej zodpovednosti? Tieto otázky, ktoré vyžadujú metafyzické pozorovanie rozvinuté prostredníctvom duchovného školenia, by však mohli mať pre etické utváranie svedomia k otázke viny pri povinnosti očkovania ten najväčší význam.

Je pozoruhodné, keď človek objaví dušu v posmrtnom svete a pokúša sa zachytiť jej nálady a pocity, ktoré ona teraz zažíva spôsobom slobodným od tela. V každom prípade si môže ten, kto sa venuje predstave, že duša ďalej žije po smrti – už nie v tele, ale vzťahujúc svoje bytie k slobodnému kozmickému sférickému poľu – sprítomniť, že sa viac nemôže odvolávať na pozemské pravidlá. Pozemské zákony platia pre materiálny svet, ako napríklad pravidlá cestnej premávky. V duševno-posmrtnom svete tieto nejestvujú a preto duša nemôže zodpovednosť vzťahovať na tretích. Nemôže sa ospravedlniť výhovorkou, že vraj platilo nariadenie alebo že mala uloženú povinnosť očkovania niekým tretím. Za činy, ktoré jednotlivec vykoná v pozemskom svete, sa bez ohľadu na to, či mu boli nariadené alebo či ich uskutočnil z vlastného určenia, musí teraz v posmrtnej, slobodnej existencii duše zodpovedať sám. Každý skutok má svoje účinky a tieto účinky sa teraz stanú pre dušu jej vlastným domovom. Zodpovednosť sa preto v posmrtnom živote týka celého človeka a všetkých jeho vykonaných skutkov.³⁾ Porovn. Rudolf Steiner: Život po smrti, Zväzok 15 z Celkového diela, Vydavateľstvo Freies Geistesleben.

Ani pasívne odporúčania ani konfrontačné odmietania očkovania proti korone nevedú k skutočnej zodpovednosti

Prostredníctvom živého a logického zaoberania sa najhlbšími otázkami svedomia ľudskej existencie je jednotlivec vyzývaný k väčšiemu sebaurčeniu. Svedomie chce prostredníctvom vlastného výskumu v rámci mnohých protirečení existencie dospieť k zrelosti. Keď si sprítomníme, čo vo všeobecnosti znamená slovo duch, tak je jednak spojené so svedomím a ďalej je nevyhnutne spojené s otázkami rozvoja. Možno dokonca povedať, že človek musí vždy napredovať vo svojom rozvoji, lebo keď sa viac aktívne nenachádza v dostatočnom pokroku a nerozvíja svoj potenciál, vzdáva sa svojho duchovného občianstva. Najjednoduchšia odpoveď na otázku, čo je duch, môže preto spočívať v tom, keď sa povie – je to viditeľná vnútorná výzva na rozvoj, prítomná v každom človeku.

Zodpovednosť za očkovanie s jeho následkami a vedľajšími účinkami v rozsiahlej miere pripadá na lekárov, no aj na pacientov. Bola by otázkou svedomia a ďalej by musela zohľadniť aj pozorovanie duševno-duchovného pozadia ľudskej existencie. Súčasná situácia, keď bola očkovacia látka vyrobená vo veľmi krátkom čase a nemohli sa uskutočniť žiadne dostačujúce pozorovania následkov, predovšetkým dlhodobých následkov, ani vhodnosti novo vyvinutého m-RNA séra, môže spustiť veľkú mizériu najprv na telesnej úrovni. Čo ale prebieha v duši človeka, aký rozvoj hľadá priamo v konfliktnej situácií očkovania? Nemožno vylúčiť, že vzniknú na fyzickom tele ťažké zdravotné obmedzenia a nepriamym spôsobom nepredvídateľné následné vplyvy na psychiku človeka. Ale nevznikajú tieto následky práve preto, že ľudia zabudli na význam zdravia a choroby, ktoré vždy stoja vo väčšej súvislosti s celkovým rozvojom duše a ducha?

Mnohí ľudia sa vďaka očkovacej látke nádejajú v skorú imunizáciu a oslobodenie spod reštrikcií lockdownu. Iní zase rozhodne bojujú proti predpísaným opatreniam a nadvládu preberajúcim, núteným nariadeniam doby. Po istom uvažovaní je zjavné: človeku chýba orientácia pre jeho skutočný rozvoj, to znamená chýba mu duchovná vízia, ktorá by mohla poskytnúť hospodársky, politický a sociálny obraz budúcnosti pre nadchádzajúce roky.

Ako možno prostredníctvom spirituálneho zaoberania sa, ktoré sa neviaže na náboženstvo, ani sa neopiera o hotové články viery, myslieť skutočný fundovaný a nosný rozvoj a tým zabrániť poškodeniu zdravia? Aby sme zodpovedali túto otázku v dostatočnej hĺbke, musí nasledovať zaoberanie sa obrazom choroby Covid-19 v súvislosti s rozvojovou otázkou súčasnosti. Čo reprezentuje ochorenie koronavírusom, v čom spočíva jeho význam, jeho skutočná príčina? Nie je každá epidémia alebo každý prejavený obraz choroby zviazaný s kultúrou a dobou? Možno ochorenie dostatočne objasniť skutočne len prostredníctvom jeho fyzicky prejaveného obrazu? Nie, chce človeku niečo povedať, niečo sprítomniť, vyburcovať možno až mimoriadne vedomie.

Ochorenie na koronu je výrazom straty integrity ľudstva

Rozličné názory, ako napríklad tvrdenie, že ochorenie na koronu je údajne len nevinná a bežná chrípková infekcia, ktoré stoja v protiklade s uvádzanými stanoviskami médií a úradov, ktoré na titulkoch hovoria o najťažších priebehoch a nespočetných obetiach na životoch, majú pre duchovné posúdenie celkovej situácie vedľajší význam. Podstatná je len tá skutočnosť, že podľa všetkých dostupných výskumov ochorenie na koronu existuje a z toho vychádzajúc práve tento obraz choroby vedie celý svet do lockdownov a rastúcej krízovej situácie. V celkovom súčte to nevyjadruje nič iné a nič jasnejšie než to, že sa ľudstvo naozaj nachádza v stave núdze. Aká núdza však naozaj vzniká v najhlbšom jadre ľudskej existencie?

V priebehu posledných rokov a desaťročí stratil človek v rastúcej miere svoju zdravú emocionálnu a kognitívnu integritu. Slovný význam slova integrita ako etický a morálny nárok označuje najväčšiu možnú zhodu vlastných ideálov a osobne vybojovaných hodnôt s tou von smerovanou a viditeľnou životnou praxou. Inými slovami možno na tento istý pojem nahliadať ako na kvalitnú zhodu duševno-duchovného potenciálu človeka s jeho telom a s jeho sociálnymi, hospodárskymi a náboženskými prejavmi života. Koná jednotlivec skutočne v praviere v tie najlepšie ideály a hodnoty a nenechá sa zlákať dobou podmienenými korupciami, koná autenticky podľa pravdy a nie podľa perspektív zisku a vonkajšieho uznania? Isto je odpoveďou na túto otázku často -Nie, pretože kvalitná rovnováha duše voči telu alebo osobnosti voči vonkajšiemu svetu je u mnohých ľudí narušená. Strata integrity preto neoznačuje len takmer neliečiteľnú fraktúru medzi ideálmi a skutočnými životnými podmienkami, ale prejavuje sa ako povážlivý vzťah duševného života k vlastnému telu a o to viac môžu preto život určovať strachy a zúfalstvo.
V rámci tejto straty integrity môže kedykoľvek nastúpiť virulentný obraz choroby akým je aj ochorenie na koronu, alebo inak povedané, na scénu sa môže vyrútiť poriadna hystéria a médiami rozdúchavaná epidémia, keďže sa nekonečné množstvo ľudí viac vo svojom vedomí nedokáže vzpriamiť a ľudia stratili prirodzený cit pre to, čo je správne a nesprávne, čo je progresívne a čo je reštriktívne, pre sympatiu a antipatiu, pre hodnoty a zvrhlosti. Či je teraz obraz choroby skutočne tak zaťažujúci, alebo či situáciu ovplyvňuje viac scenéria strachu spojená s nepremyslenými politickými scenármi a prílišným medicínsko-terapeutickým reagovaním, nie je pre ďalšie duchovné pozorovanie, ako už bolo povedané, až tak dôležité, lebo ako podstatné poznanie doby sa javí skutočnosť, že prevláda výrazná kríza a človek zatiaľ nevie, ako ju zdolať. Rozvoj vlastného aktívneho vedomia ako najnaliehavejšia požiadavka pre znovuobnovenie integrity môže každopádne poskytnúť kľúč k odpovedi.

Vlastné aktívne vedomie tvorí kľúč k obnoveniu integrity

Ochorenie na koronu ako vírusová infekcia je podľa odborného duchovného posúdenia výrazom pre prevažovanie sugescií a nedostatok dostatočne odbornej, logickej myšlienkovej činnosti. Sugescie ako prostriedok ovplyvňovania psychiky a samostatné zrelo rozvíjané procesy myslenia človeka stoja voči seba polaritne. Predstavme si len, že lekár nelieči svojho pacienta rýchlou, podľa symptomatických kritérií zvolenou medikáciou, ale presne ho pozoruje v jeho psychike a tiež telesne, študuje jeho gestá, výrazové prejavy a spôsoby správania a na základe týchto pozorovaní dospeje k holistickému vnímaniu možností podporujúcich zdravie. Tento lekár sa neučí len spoznávať zdravie, ale študuje tiež okolnosti, ktoré prostredníctvom povážlivého správania alebo vplyvom cudzieho dovolili vzniknúť nezdravým pomerom. Podporuje touto skúmajúcou prácou vedomia nielen integritu pacienta, ale tiež svoju vlastnú.

V materialistickej dobe, do ktorej sú dnes medzičasom včlenené všetky životné podmienky, tieto snahy ďalekosiahle chýbajú a tým chýbajú človeku tie najnevyhnutnejšie požiadavky na vedomie, alebo inak vyjadrené, chýbajú mu možnosti praktického rozvoja svojho potenciálu. Namiesto zdravých procesov myslenia, ktoré následne darujú prirodzený základ pre cítenie, sú dnes ľudia presýtení nekonečným množstvom informácií bez toho, aby ich stihli v rýchlom prežívaní času ďalej prehlbovať. Nedokážu viac spracovávať všetky tie intelektualistické a sugestívne vplyvy. Prostredie modernej ľudskej existencie je dnes ako chorá voda bez života, kde ľudia chorľavejú podobne ako v rybníku ryby. Ale choroba rýb by nebola daná, keby mohli plávať v dobrej vode. Podobne sa javia vírusové infekcie, alebo ak ich k tomu analogicky myslíme, aj záplavy sugescií a z nich rezultujúce úzkostné choroby, ktoré však v ich celkovom pôsobení netreba podceňovať. Epidémia korony môže vo svojom celkovom prehnanom alarmovaní, ako aj vo svojom vlastnom skutočnom obraze choroby nastúpiť len preto, že sú oslabené sily vedomia človeka.

Človek je vystavený pretrvávajúcim sugesciám a odcudzeniam zo strany politiky a kolektívneho mediálneho vplyvu a viac nevie – a to je to podstatné, že skutočne viac nevie – ako by mal obnoviť svoje vlastné jadro, alebo svoj zdravý pomer tela a duše, alebo svoju integritu. Jeho duša stojí vo vzťahu k telu ako cudzia a možnosť rozvoja ducha sa javí ako mimo tejto skutočnosti.

Pasivita a nevedomá akceptácia očkovania vedie s istotou ku škodám

Veľmi ľahko sa dá zistiť, že očkovanie je pozemskou záležitosťou a je myslené spravidla z čistej telesnej nutnosti. V posmrtnom, duchovnom svete človek istotne nebude hodnotený podľa toho, či bol alebo nebol zaočkovaný. Avšak pre duševné a duchovné zdravie sa javí mimoriadne dôležité, aký postoj zaujal voči opatreniu o očkovaní, obzvlášť voči požiadavke na povinné očkovanie. Vzťahy, ktoré človek volí v pozemskom živote, ostávajú zachované aj posmrtnej skutočnosti. Mal by sa občan vzoprieť a z celej sily sa postaviť proti diktatúre očkovania, alebo by ju mal prijať v pasívnej nádeji?

Pre zabránenie škodám z očkovania sa jednotlivec, ktorý sa k tomuto opatreniu prihlási, musí, ako už bolo spomenuté, skutočne dostatočne zaoberať obrazom choroby. Problematika, že média produkujú strach a občan sa nechá zaočkovať nie zo skutočného presvedčenia, ale len zo strachu pred nepredvídateľným zlom, je veľmi veľká. V istej miere preberá očkovaním v takejto pasívnej forme dobový prejav strachu hlbšie do svojho vnútra a javí sa ako mimoriadne otázne, či na takomto čisto materiálnom základe môže nastúpiť dostatočná imunitná kompetencia a skutočná ochrana.

Rozvoj samostatne dynamického vedomia môže obmedziť škody z očkovania

Tak ako dnes možno relatívne s istotou povedať, že dobré pohybové formy v športe, eurytmii, gymnastike, joge a v činnej práci dokážu ochrániť chrbticu pred degeneráciami, v rovnakej miere by malo dospieť k poznaniu to, že dobrá činnosť vedomia v logickej aktivácií posilňuje nervový systém, vytvára nové synapsie a človeku dodáva nepriamym, ale predsa veľmi kvalitným spôsobom lepšiu imunitnú kompetenciu. Je však dôležité, aby sa intelektualizmus nezamieňal so skutočnou činnou prácou vedomia. Podporované nemá byť rýchle, skokové myslenie, ale skutočná vzťahová a hĺbavá práca utvárania myšlienok vo vzťahu k fenoménom doby. Vzormi pre takéto schopnosti sú veľkí filozofi ako Hegel alebo Fichte, alebo básnici ako Schiller a Goethe. V určitej miere chce práve nemecký občan nadviazať na toto dedičstvo a rozvinúť dobrú, skúmajúcu myšlienkovú činnosť k samostatnosti svojej osoby a k estetickému kultúrnemu posilneniu. Myslenie v tomto zmysle by navodilo zrelosť a peknú neporušenosť osobnosti.

Už tým, keď si jednotlivec pri všetkej jasnosti uvedomí, že očkovanie je čisto telesné opatrenie a preto k nemu nepristupuje s rozmanitými strachmi, by mohol rozvinúť lepšiu ochranu pred následnými účinkami a škodami. Mnohé strachy, ktoré očkovanie sprevádzajú alebo čistá povinnosť poslúchať v nádeji, že všetko pôjde dobre, produkujú s relatívne veľkou pravdepodobnosťou komplikácie. Telo sa prostredníctvom očkovania dostáva do zvláštneho stavu, avšak jednotlivec si môže uvedomiť, že on by vo svojom vedomí chcel ostať slobodný od všetkých týchto reakcií. Bol by to duchovný zisk, keď sa jednotlivec podrobí vedomému poškodeniu tela, ktorému sa nedalo vyhnúť, a uvedomí si, že ten, kto mu toto nariadil, ponižuje žiaľ sám seba. Nie ten zaočkovaný by musel vsadiť do hry svoje zdravie, ale ten, kto vykonáva nejaké konanie pod autoritatívnym tlakom, sa oslabuje a stráca svoju vzpriamujúcu silu vedomia.

Avšak len rozlišovanie telesného opatrenia vo vzťahu k slobodnému duševnému a duchovnému vnímaniu okolností ešte nepostačuje na to, aby mohla vzniknúť skutočná ochrana pred bezprostrednými a neskorším následkami. Jednotlivec si musí osvojiť ešte ďalšie kroky vedomia o budúcom rozvoji svojej duše a svojho ducha.

Nezávisle na tom, či je teraz jednotlivec odporcom alebo zástancom očkovania, vyvstáva ešte raz otázka o znovuobnovení zdravej a potrebnej integrity. Toto je otázka rozvoja. Ako sa utvára solídna a usporiadaná rovnováha tela a duše a ako môže žiť jednotlivec svoje ideály, ktoré si cení ako hodnoty pre tento život, bez sebazapierania a sebaponíženia? Odpoveď na túto otázku pripúšťa istotne rôznorodé variácie. V každom prípade musia byť ideály, ktoré by chcel jednotlivec uskutočniť, najprv myslené. Musia v určitej miere dospieť z možného sveta myšlienok k reálnej predstave. Namiesto núdzovej záchrany hospodárskej situácie v podniku by pre rozvoj mali vykvitnúť skutočné myšlienky, ako môže vyzerať ideálne spolupôsobenie pre tú najlepšiu firmu a tímovú prácu. Nesmeli by sme nasledovať to negatívne, podobne ako jednotlivec vo vojenskej kolóne nasleduje vodcu, ktorý vedie mužstvo za osudom. Museli by sme vykročiť k samostatnej činnosti myslenia a myslieť najlepšie vzťahy pre ľudskú kultúru a pre vzájomné spolupôsobenie. Táto schopnosť predstavivosti by bola tvorivou silou, ktorá, ako hovorí George Bernard Shaw, leží na začiatku nastávania a dala by človeku jadro jeho duše. Bola by stredom, silou, imunitnou kompetenciou, ktorá by ovplyvnila narastajúcu integritu.

Dnešná doba a kultúra potrebuje tento druh živej čulosti vedomia, ktorá nie je ovplyvňovaná emóciami alebo asociáciami, ale ktorá sa rozvíja zo vzťahu k zaujímavej téme živým a obsahovo bohatým spôsobom. Mohli by sme si myslieť, že činnosť myslenia je príliš studená, vecná a ako sa hovorí, intelektualistická. Keď si však ašpirant, ktorý sa venuje živo utvárajúcemu školeniu vedomia najprv utvára dostatočné a dôkladné náhľady o objekte, ktorý by chcel pochopiť alebo preskúmať, vstupuje do vzťahu a zažíva sa sám v zrkadle objektu. Tento druh myšlienkovej činnosti by sa dal tiež označiť ako forma koncentrácie, ktorá sa snaží zanechať subjektívne sklony a pristupuje objektívne, obsahovo bohato ku téme, objektu alebo cieľu, ktoré podrobuje skúmaniu. Týmito snahami o živé predstavy by sa roznietili svetlé momenty, ktoré pôsobia skutočne oslobodzujúco na telesnosť.⁴⁾ Túto schopnosť tvorivej predstavovej činnosti by sme mohli priradiť piatej čakre, pozri Duševná dimenzia jogy s.178 a nasl., Vydavateľstvo Citadella Obzvlášť posilňujú imunitný systém a pozdvihujú človeka z akejkoľvek ťažkomyseľnosti, váhania a subjektivity.

Rudolf Steiner povedal pri očkovaní na ochranu proti kiahňam, že ho môže ľahko, bez akejkoľvek záťaže prekonať ten, kto vykonáva živú antropozofiu.⁵⁾ Rudolf Steiner o očkovaní proti kiahňam: „Pozrite sa, keď sa človek očkuje a je antropozofom, keď sa antropozoficky vychováva, tak to neškodí. Škodí to len tým, ktorí vyrástli v prevažne materialistických myšlienkach. Vtedy sa očkovanie stane istým druhom arimanskej sily; človek sa viac nedokáže pozdvihnúť z určitého materialistického cítenia. (…) Pri očkovaní proti kiahňam sa jedná veľmi silne o niečo psychické. Nie je zďaleka vylúčené, že tu zohráva nevypočítateľnú úlohu práve viera, že očkovanie pomáha. Keby sme túto vieru nahradili niečím iným, keby sa prirodzene vychovávali ľudia tak, že by boli ovplyvniteľní niečím iným ako tým, že sú zaočkovaní, napríklad, ak by sa ľudia znovu bližšie dostávali k duchu, tak by bolo celkom možné, že keby sa proti nevedomému vnuknutiu: je tu epidémia kiahní! – postavili prostredníctvom úplného vedomia, že: tu je niečo duchovné, hoci aj neoprávnené duchovné, proti ktorému sa ja musím udržiavať – pôsobilo by to rovnako účinne, a človek by sa musel celkom posilniť proti takýmto vplyvom. (…) Vždy, keď som sa spriatelil s lekármi, napríklad s Dr. Aschom, ktorý absolútne neočkoval, som to vnímal ako niečo, s čím treba bojovať. Vždy som s tým bojoval. Lebo keď neočkoval on, tak očkoval iný. Je to úplný nezmysel, v jednotlivom takto fanaticky postupovať. Lit.:Súhrnné vydanie 314, str. 287 https://anthrowiki.at/Impfung No čo to je, živá antropozofia? Epidémiu kiahní označil pôvodne ako výraz neláskavosti, ktorá v ľudstve veľmi pokročila. Čo chýba dnes človeku? Nie je tiež rovnako v nejakej forme neláskavosti alebo dokonca ešte skôr akejsi slabosti, takže svoju želanú túžbu po láske dokonca viac nevládze žiť? Vo fázach vyčerpania a zničenia, v časoch pochybností a straty perspektívy pripadá väčšine ľudí zaťažko aktívne milovať iných a robiť dobré skutky. Najprv musia nasledovať elementárne kroky.

Vedomie utvárajúca činnosť so vzťahovo naplneným záujmom o témy tvorí prvý predpoklad k prekonaniu mnohých stavov vyčerpania. Človek dnes nepotrebuje oddych, ale zmysluplnú duchovnú a podnecujúcu dynamiku a to v rytmickej, kontinuálnej výstavbe. Samostatné myslenie o objekte, fenoméne, myšlienke, ktorá sa napokon ďalej formuje k ideálu, vedie k sebaurčeniu a k schopnosti úsudku a hoci sa tieto na začiatku javia ako namáhavé, vyvolajú čoskoro prílev nových životných energií.⁶⁾ Myslením sa v žiadnom prípade nechápe to, čo pod myšlienkami rozumie globalista Klaus Schwab vo svojej vízií budúcnosti; ba to, čo je ním predstavené, je dokonca protiklad myslenia. Vo svojej knihe Covid-19: The Great Reset opisuje takzvanú štvrtú priemyselnú revolúciu, ktorá „by mala viesť k splynutiu našich fyzických, digitálnych a biologických identít“, k splynutiu človeka so strojom, k takzvanému transhumanizmu. Klaus Schwab chce implantovateľné mikročipy, ktoré by dokázali čítať myšlienky ľudí a s ich pomocou by mal človek myslieť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Implantované prístroje „prispejú pravdepodobne tiež k tomu, aby sa mohli komunikovať myšlienky, ktoré sú normálne vyjadrované verbálne prostredníctvom štandardného smartfónu a možno aj nevyslovené myšlienky alebo nálady pomocou čítania mozgových vĺn a iných signálov.“ Je prekvapivé, ako môže rozvoj jednotlivca vyžarovať na okolie.

Keď vychádzame zo skutočnosti, že človek vo vnútri nosí túžbu po rozvoji a táto ale tiež vo vyššom zmysle v duchovnom svete dúfa a spočíva ako očakávanie, spoznávame tak nevyhnutne požiadavku na samostatnú a zrelú činnosť vedomia. Keď štátny systém človeku nemôže dať dôstojnosť a oficiálne náboženstvá viac nedokážu zodpovedať otázky zmyslu, musí sa jednotlivec venovať v odvážnej samostatnosti mysliacej sile tvorenia a rozvinúť svoju dôstojnosť prostredníctvom solídnej aktivity vedomia a spoznávať krásu zaoberania sa s duševno-duchovnými obsahmi. Posilnenie v každom prípade nespočíva vo vonkajších riešeniach alebo politických revolúciách, ale spočíva v možnostiach samotného jednotlivého občana, ktorý sa však skutočne v zmysle vedome dynamických aktivít spája s duchom, alebo inak vyjadrené, s rozvojovými požiadavkami doby. Až vychádzajúc od jednotlivca sa preto napokon štát stane štátom. Táto forma rozvoja čaká ako ešte nespozorovaná hviezda v kozme.

Prosím venujte pozornosť tiež rozhovoru na tému očkovania proti korone z duchovného hľadiska (pozn. preklad. dostupné len v nemčine).