Ako môže cestovanie podporiť rozvoj a mier v krajine?

Pozorovania z cesty do Gruzínska s Heinzom Grillom od 27. septembra do 1. októbra 2024

Mojím osobným želaním, ktoré snáď zdieľate aj vy, je cestou do krajiny prispieť k jej pozitívnemu a pokojnému rozvoju. Vďaka pozvaniu Heinza Grilla zúčastniť sa spolu s ním na ceste do Tbilisi, hlavného mesta Gruzínska, som dostal príležitosť spoznať, študovať a podieľať sa na nových, praktických a na budúcnosť orientovaných perspektívach v tomto zmysle.

Prianie rozvoja, pokoja a osobnosť Heinza Grilla

Často som na vlastnej koži pozoroval a zažil, že Heinz Grill dokáže vytvoriť určitú atmosféru, ktorá umožňuje účastníkom štúdia napredovať, pozdvihuje vzájomné vzťahy na vyváženú a lepšiu úroveň alebo im otvára ideálnejšie životné perspektívy a ciele. Duchovná dimenzia, ktorá je spojená s jeho osobnosťou, sa odvíja v konkrétnej diskusii o myšlienkach, telesných cvičeniach alebo aj pri akejkoľvek jednoduchej činnosti.
Ako by mohla návšteva a práca v Gruzínsku ovplyvniť našich hostiteľov a ich krajinu?
Na jednej strane som pozorovaním zmeny svetla videl a zažil javy, ktoré by sa bez samotného Heinza Grilla nenaplnili. Na druhej strane, pri opisovaní našej cesty by som chcel načrtnúť viaceré jednoduché a konkrétne, zrozumiteľné a samostatne aplikovateľné kroky.

Rozvíjanie perspektív – základné hodnoty

Ako si možno predstaviť budúcu víziu gruzínskeho štátu? Ako by mohol vyzerať štát v ideálnom prípade? Trik teraz nespočíva v zdobení nápaditých vzdušných zámkov, ale skôr v hľadaní a vypracovávaní správnych, objektivizujúcich otázok.
Čím môže krajina prispieť svetu ako celku? Na akých hodnotách môže krajina stavať?
Na znak toho, že hodnota nezávislosti by mohla zohrávať istú úlohu, predpokladáme nezávislosť gruzínskeho jazyka a písma.
Gruzínčinou hovoria približne štyri milióny ľudí, patrí do juhokaukazskej jazykovej rodiny a má vlastnú abecedu. Tento jazyk sa vyvinul z najviac rozšíreného jazyka spomedzi 40 kaukazských jazykov. Má veľmi starý pôvod, prvé písomné dôkazy pochádzajú z 5. storočia. Samostatne sa rozvíjal pred prisťahovalectvom indoeurópskych, tureckých alebo semitských skupín obyvateľstva.
Bez definitívnej odpovede nás táto otázka stále sprevádza.

Utváranie stretnutí

Či už je to návšteva miestneho zeleninového trhu alebo centra mesta, jedlo v reštaurácii, rozhovor s pouličným predavačom, taxikárom alebo kuchárom v hoteli – každé stretnutie s ľuďmi má potenciál byť ideálnym.
Že vzťahy sa môžu rozvinúť vo veľmi krátkom čase, sme zažili pri hre stolného tenisu Heinza Grilla s gruzínskym prvoligistom Grigolim Badunashvilim. Trvalo len tri popoludnia, kým prešli od pohostinného spoznávania sa k zaujímavému dialógu, ktorého cieľom bolo lepšie pochopiť a podporiť vášho partnera.

Rozvíjanie perspektív – čo chýba?

Reflexie svetelnej sféry, ale aj následky našich stretnutí vyústili na základe dojmu solídnej práce a poctivosti do skôr neutrálneho, no nie nezaujímavého postoja voči nám ako cudzím hosťom. Môžeme sa svojimi postrehmi priblížiť k otázke, čo krajine chýba a čo ideálne potrebuje?
Nedostatok zrejme spočíva v kozmickom kontakte, ako by chýbala duchovnosť, hovorí Heinz Grill.
Tento súčasný dojem môže byť ozvenou komunistickej éry, prejavuje sa možno nedostatkom krásy, elegancie, pôvabu, tak v modernej architektúre ako aj v tom, ako sa ľudia k sebe navzájom správajú.
Aj toto je otázka, ktorou sa ďalej zaoberáme.

Usporiadanie atmosféry: prax cvičení

Heinz Grill zdôraznil, že praktizovanie cvičení bude mať zlepšujúci a konštruktívny účinok na sféru svetla. Budovaním koncentrácie na obsah v rámci cvičenia by sa emócie upokojili. Vnímanie vedené primeranou myšlienkou a bdelým vedomím by vo všeobecnosti usporiadalo atmosféru.

Dôsledne, ale bez prísnosti, sme cvičili ásany a pránajámu alebo trénovali potápanie v bazéne v hotelovej záhrade. Všetky tieto formy cvičenia si vyžadujú určité úsilie a disciplínu.

Moja vlastná obeta: čo zanechávam?

S otázkou, aké väzby každý z nás zanecháva pre vývoj, vyvstal úplne nový a vzrušujúci prvok.

Pravdepodobne nevidíme bezprostredné spojenie medzi inou, cudzou krajinou – alebo inou osobou – a svojím vlastným rozvojovým úsilím a rozvojovými prísľubmi.

A predsa sa táto súvislosť stále viac objavovala ako ústredný prvok. Táto otázka pred nami spolucestujúcimi nevyhnutne stála a vyžadovala si individuálnu odpoveď so všetkou vážnosťou, odhodlaním, silou rozhodnosti a nezlomnosťou.

Bolo mi jasné, že táto cesta vytvorila nerozlučné spojenie s krajinou a že jej osud je pretkaný s mojím pokrokom. Vo svetle pozorovania toto pravdepodobne platí pre všetky stretnutia, no ľudia si tieto súvislosti pravdepodobne dostatočne neuvedomujú.

Záver: Čo vzniklo?

Čo sa týka svetla, bolo vnímateľné, že sa v priebehu nášho pobytu zmenilo z dosť plochého, fádneho jasu na plnú, farebnú, žiarivú a zároveň centrujúcu sa plnosť. Heinz Grill hovoril o svetle, ktoré je viac „oduševnené“. V tom, čo sa spočiatku javilo ako „fyzické“, teda do objektívnej, hmotne vnímanej sféry, bol akoby pridaný kozmický prvok.

Pri spätnom pohľade na prácu a ciele cesty sme my spolucestujúci chceli vedieť, aké bolo hodnotenie Heinza Grilla. Vytvoril sa éter, viditeľný napríklad v kvalite svetla, povedal Heinz Grill; táto štruktúra ostane pozorovateľná asi týždeň. To, čo bolo pre krajinu vytvorené duchovne, však ostáva trvalou hodnotou.

Cieľom cesty bolo posilniť a vybudovať podporné životné sily, tzv. „éter“. Štruktúra éteru má vyrovnávajúci, regeneračný, upokojujúci a povznášajúci účinok privedením kozmického prvku k zeme.

Zároveň pre mňa prostredníctvom tejto cesty vznikol ideál, kde môže začať vlastná práca, ako sa má rozvíjať vnímanie a kritériá hodnotenia tejto práce a ako môže spolupôsobenie duchovnej kapacity Heinza Grilla s malou osemčlennou turistickou skupinou viesť k spoločnému cieľu.