Eliminovanie negatívnych účinkov očkovania

Originál článku zverejnený dňa 24. septembra 2021

Od Heinza Grilla

V rámci prírodného liečiteľstva existuje veľmi veľa metodických prístupov, ktorými možno pomocou určitých prostriedkov alebo aplikovateľných postupov odstrániť účinky jedov. Avšak to, že prostredníctvom primeraného duševno-duchovného rozvoja možno rôzne poškodenia, účinky toxínov alebo nepríjemné psychické poruchy priradiť k liečivému posilneniu, sa zdá byť neznámym.

Príklady z oblasti prírodného liečiteľstva

K hlavným oblastiam prírodnej liečby sa akiste radia metódy očisty tela alebo eliminácie toxínov, záťaže zo žiarenia a odpadových produktov. Veľmi častou metódou je pôst alebo diéta a napokon existujú rôzne fytoterapeutické opatrenia; bylinné čaje môžu čistiť orgány a vyplavovať odpadové látky cez obličky. Inou metódou eliminácie je zase použitie vysokých potencií homeopatie. Napríklad, očkovanie sa podá v desiatkovej potencii 30 a týmto najjemnejším vyladením sa prebudí účinok síl, ktorých cieľom je prinútiť organizmus, aby sa opätovne vysporiadal s očkovacími látkami.

Hoci všetky tieto spôsoby eliminácie majú svoje opodstatnenie, chýba im účinný, na budúcnosť orientovaný proces rozvoja. Eliminácia, ako už samotné slovo naznačuje, vedie alebo by aspoň mala viesť k odstráneniu netolerovateľných toxínov. Nádej, že očistený organizmus dokáže zabezpečiť zdravý príjem potravy a neporušenú syntézu bielkovín, je celkom predstaviteľná, ale problematika očkovania predstavuje osobitnú výzvu, ktorú je veľmi ťažké vyriešiť materiálnymi prostriedkami. Rovnako koronakríza, ako aj následne vyvinuté očkovanie, ktoré zasahuje do bunkového systému a dedičnej genetiky, predstavujú jedinečnú výzvu v dejinách, ktorá, ak by sme to tak chceli nazvať, predstavuje križovatku medzi materiálnou závislosťou a psychicko-emocionálnym posilnením. Očkovanie je materiálnym zásahom do telesnosti. Nedá sa vyliečiť len materiálnymi metódami a bez toho, aby sme ich spojili s najbližšou možnou otázkou duševno-duchovného vývoja. Vyzýva na položenie si otázok v zmysle duchovnosti.

V zanesenom alebo zaťaženom cievnom systéme, do ktorého sa prostredníctvom očkovania nasadzuje spike-proteín, sa často objavujú autoimunitné reakcie a preto sa rozvíjajú mnohé trombózy, stázy, okluzívne ochorenia v arteriálnom systéme a všeobecne poruchy v kĺboch alebo niekedy aj v nervovom systéme. Toxíny sa v zmysle disharmonickej situácie naďalej hromadia medzi humorálnou a bunkovou obranou a celkovo zaťažujú krvný a metabolický systém. Očkovanie proti covidu predstavuje pre organizmus veľkú výzvu, pretože sa produkuje tzv. spike-bielkovina, ktorá, obrazne povedané, pôsobí ako pichľavá bielkovina, ale nepôsobí na slizniciach, na tých miestach, kde dochádza k prechladnutiu alebo vírusovej infekcii dýchacích ciest, ale v humorálnej obrane, a tou je krvný systém. ¹⁾ Zaujímavým je citát profesora Dr. Dr. Schuberta, ktorý hovorí, že patogén musí mať psychologickú a sociálnu ekvivalenciu. Toto tvrdenie znamená, že patogén korešponduje s dobovými podmienkami spoločenského systému. Podobne by sa dalo rozšíriť, že spôsob, akým sa dnes chápe očkovanie, je tiež odrazom fenoménov doby. Pozri jeho článok Analýza pandémií na webovej stránke Respect.

Korona a očkovanie vykazujú zvláštne podobnosti a mnohé spoločné následky. Aké ochorenie sa prejavuje v podobe korony? V každom prípade sa k jednotlivcovi približuje vtedy, keď je vystavený mnohým sugesciám a manipuláciám, alebo keď sa dostane do vzťahových disharmónií. V zásade by korona nepredstavovala závažné ochorenie, ale pomerne ľahko zvládnuteľnú zápalovú reakciu na poruchu, ktorá sa týka integrity vedomia vo vzťahu k nevedomým častiam. Infekcia je zvyčajne nákazlivá, ale v priebehu prenosu nepreukazuje žiadne donucujúce zákony. Niektorí ľudia teraz hovoria o tom, že očkovaním sa uvoľňuje tzv. spike-proteín, tiež že sa akási nákaza prenáša smerom von na spoluobčanov, a že tento pichľavý proteín pôsobiaci v cievnych stenách by sa mohol prenášať aj bez injekcie, len prostredníctvom kontaktu. ²⁾ Fenomén prenosu spike-proteínov prostredníctvom telesných tekutín je známy ako shedding. Sheddingom vakcín sa označuje prenos spike-proteínov alebo sprievodných látok z očkovaných osôb na neočkované, ku ktorému dochádza vylučovaním tekutín, napr. hlienov (pri kašli alebo dokonca bežnom dýchaní) alebo iných telesných tekutín, napríklad materského mlieka. Podľa súčasného stavu vedy je shedding možný, ale vedecký dôkaz o ňom zatiaľ nebol predložený. (Pozri text Horšie ako choroba na webovej stránke vydavateľstva Schild Verlag). Tento predpoklad je ale nesprávny. Správne však je, že formy prenosu vznikajú v zmysle astrálnej účinnosti, t. j. akejsi sférickej kontaminácie. Tak ako fajčiar ostatných donucuje fajčiť dym, v rovnakom zmysle vznikajú v nevedomom duševnom tele človeka silné hnutia strachu, oslabenia a disharmónie, ktoré sa potom prenášajú aj na blížneho, u ktorého sa rozvinú podobné príznaky ako pri očkovaní. V posledných mesiacoch sa vyskytlo množstvo autoimunitných procesov s reumatickými príznakmi, ktoré by bolo možné pripísať očkovaniu. Postihnutý pacient popiera očkovanie, ale potvrdzuje, že bol v úzkom kontakte s očkovanými osobami. Ak študujeme takzvané astrálne telo, ktoré predstavuje istý druh jemnejšieho tela vedomia v neviditeľnej podobe, dajú sa tieto symptómy vysvetliť v zmysle sféry pôsobenia.

Ďalej, očkovanie ovplyvňuje aj riadenie takzvaných vzťahov RNA a DNA. V závislosti od typu očkovania preto prenikne do bunkovej plazmy, alebo do bunkového jadra. Mohli by sme sa domnievať, že bunka so svojou genetickou jedinečnosťou predstavuje začiatok fyzického života a v dôsledku tohto rýchleho pohľadu vylúčiť nadradenú kozmickú a duchovnú dimenziu ľudskej bytosti. Všeobecne v čase materializmu existuje myslenie, ktoré nevychádza z nadradeného riadiaceho systému, ale z determinácie, ktorá pramení z genómov bunky. V dobe, v ktorej je hmota podmanená až do najmenších častíc, človek doslova prehliadne nadradenú a nadzmyslovú skutočnosť. RNA a DNA však podľa podloženého duchovného pozorovania nie sú počiatočnými článkami fyzicko-ľudského vývoja, ale tvoria nenapodobiteľné konečné stanice individuálne založeného ľudského života. Pozostávajú z fosfátov, cukrov a štyroch rôznych nukleových báz, čo sú molekuly s mnohými atómami dusíka, vodíka a kyslíka. Vyššia skutočnosť, ktorá sa duchovne rozprestiera ďaleko ponad vesmír, sa vyjadruje v špecifickej štruktúre RNA a DNA a zachováva ju zjavne ako najcentrálnejší bod určenia prúdu života. Z duchovného hľadiska však zdanlivý začiatok tvorí konečnú stanicu, a preto sa aj genetické riadenie riadi vyššími duchovnými zákonitosťami.

Rozdiel medzi ešte stále materiálne viazanou liečebnou metódou restitutio ad integrum alebo možno lepšie povedané, restitutio integrans, k úplnej obnove prostredníctvom duševno-duchovnej, pozitívnej rozvojovej odpovede, je veľmi veľký. Čím hlbšie zasahuje očkovanie do genetického systému a do riadiacich mechanizmov celého vegetatívneho systému, tým vyššie, alebo ak to vyjadríme inak, tým slobodnejšie musí prebiehať ozdravujúca obnova. Dobrá strava, pitie očistných čajov a dokonca ani používanie homeopatických vysoko potenciovaných liekov nemôže v prípade očkovania spôsobiť skutočnú regeneráciu z duchovného hľadiska. Korona, ako aj očkovanie kladú cielené otázky ďalšiemu psychickému rozvoju človeka.

Zákony v pozemskom svete sú podopreté duchovnými zákonmi

V takzvanom astrálnom tele, alebo inak povedané, v zákonitostiach, ktoré zodpovedajú ľudskému aj vesmírnemu vedomiu, existuje veľmi podivuhodný a univerzálny zákon. Ten hovorí, že negatívna sila, deštrukcia alebo všeobecné zlo zostáva, kým sa nezrodí nová a nasledujúca skutočnosť. Z hľadiska ľudského rozvoja tento zákon znamená skutočnú vývojovú výzvu s hranice prekračujúcim charakterom. Negatívne návyky a formy správania môžu ustúpiť len vtedy, keď sa prostredníctvom rozvojovej práce privedú do uskutočnenia vyššie cnosti, ušľachtilejšie správanie, pravdivejšie bádania a komplexné celostné pozorovania. Ťažoba rannej vlhkosti sa v tomto zmysle môže rozptýliť až s príchodom svetla nasledujúceho dňa.

Keď Mario Amici, taliansky lekár, ktorý dohliada na rôzne nemocnice v Lombardii, poskytol odvážny rozhovor, v ktorom vyjadril svoj pohľad na pripravované očkovanie, moderátor ho veľmi často prerušoval. Hovoril z klinickej skúsenosti a dokonca poznamenal, že problematika rozšírenia korony má údajne príčinu v doterajšom očkovaní. Počet infekcií sa každopádne s každým očkovaním zvyšuje, čo je pri pozornejšom sledovaní možné bežne konštatovať. Zatiaľ čo sa očkuje proti jednej chorobe, jej mutujúci variant sa skôr či neskôr vzbúri, alebo sa objaví iná zápalová reakcia v dôsledku oslabenia organizmu, ku ktorému vždy zákonite dochádza.

Mnohé infekcie, ktoré sa v budúcnosti objavia v súvislosti s očkovaním, ako aj všetky poruchy, oslabenia a choroby, ktoré sa v dôsledku očkovania príliš ľahko dostanú do progresie, si vyžadujú od každého individuálneho vedomia vysokú aktiváciu duševného potenciálu. Otázka rozvoja jednotlivca nadobúda dôležitý význam. Nechce každý človek urobiť ďalší krok do mysliteľne najbližšej možnej budúcnosti? Nespočíva v duši ľudskej bytosti práve tá očakávaná nádej, že sa o dobrú míľu odpúta od materializmu a zaujme nasledujúcu perspektívu, ktorá je vzťahovejšia a priateľskejšia? Nezostupuje ľudstvo do hlbín práve preto, lebo túži po väčšej výške s ušľachtilejšou perspektívou?

V každom prípade žije astrálne telo v každom človeku v zmysle vedomia a tiež nevedomia. To chce prúdiť a rozšíriť sa po celej zemi v súlade so svetlom, ktoré svitne nasledujúci deň. Doba, v ktorej centralizované systémy môžu a majú určovať človeka, už každopádne nie je aktuálna. Práve duchovný svet chce človeka vychovávať k rozvoju a v istom zmysle ho dokonca zachrániť pred konečným pádom do hmoty. ³⁾ Pozri tiež video 12 duchovných impulzov budúcnosti, minúta 7:00 až 12:40 Očkovanie a celý charakter politiky, ktorá je extrémne materialisticky orientovaná, si musí vyžiadať mnohé obete. Ako sa to však javí, keď sa pozrieme na duchovnú dimenziu? Človek už nechce zostať pri svojich starých zvykoch, chce sa preorientovať a vidieť nové horizonty. Chce vystúpiť na nové vrcholy a opustiť údolia spotreby a fyzických závislostí. Stále však neexistujú jasné vízie toho, ako má tento nový vrchol vyzerať, ako by sa mal žiť a ako by ľudská duša dokázala naplniť kultúru, ktorá ešte nebola myslená.

Zlo sa rozplynie až vtedy, keď nastane vzkriesenie s čistejšími, pravdivejšími a plnšími perspektívami. Tento zákon žije vo stvorení sveta.

Rozvoj slobodnej a fundovanej predstavivosti ako liečivý prostriedok pre budúcnosť

Liečivý prostriedok sa spravidla vždy zakladá na materiálnom, látkovom základe. V prírodnom liečiteľstve však stále pretrváva tradičné poznanie, že nejde len o látku, ktorej možno pripísať porovnateľný, vyrovnávajúci, posilňujúci alebo očisťujúci účinok, ale o tzv. tvorivú silu, jemnejšiu éterickú dimenziu, ktorá žije v rastlinnej alebo minerálnej látke. Je vari dobre známe, že živá voda z prameňa má iné životné sily s osviežujúcim charakterom ako obyčajná voda z vodovodu. Na jednej strane látka tvorí základ, ktorý ľudské telo potrebuje, a na druhej strane je to živosť, éterická látka, ktorá v látke stále žije a ktorá vedie k regenerujúcemu posilneniu organizmu.

Celé ľudstvo potrebuje v súčasnosti nielen zdravú a biologickú stravu, aby príliš nepodliehalo umelým látkam, ale potrebuje v mimoriadnej miere schopnosť objektívnej a slobodnej práce s predstavami. Bola by zdravým svetlom, fluidom prvého duchovného prejavu duše. Čím viac si jednotlivec osvojí skutočne platnú predstavu o veci, napríklad o náboženskej formulácii, tým viac prekonáva niektoré dogmatické formy a môže vstúpiť do slobodného vzťahového dialógu bez toho, aby pôsobil polarizujúco. Vo všetkých oblastiach, v ktorých človek pôsobí, musí rozvíjať objektívne platné vnímanie a rozvíjať samostatné, logické myslenie. Ak sa podriaďuje len z pasívnej poslušnosti voči zjavnej dogme doby, akou je napríklad solidarita so spoločnosťou prostredníctvom očkovania, ak sa riadi pravidlami a predpismi bez toho, aby sa s nimi zaoberal, rozhodne mu v jeho duši chýba schopnosť samostatnej vzťahovej účasti a budovania vzťahov. Nedostatok schopnosti samostatného sebaurčenia pri konkrétnej práci s predstavami vedie v konečnom dôsledku k ochudobneniu citov a v ďalšom priebehu k oslabeniu vôle. Tento nedostatok v duši je rovnako reálny ako nedostatok bielkovín, čo má za následok, že ľudskú myseľ postihujú nespočetné cudzie vplyvy.

Ak sa dnes človek naučí aspoň do určitej miery vnímať duchovný svet, nevyhnutne dospeje k záveru, že veľké centralizované systémy sú anachronické a že sa ako naliehavé očakávanie blíži individuálne posilnenie človeka v zmysle rozvojovej perspektívy. Akú dimenziu možno vidieť v duchovnom svete? Tento duchovný svet nie je v zmysle ľudskej otázky ničím iným než dimenziou, ktorá si razí cestu do vývoja. Ľudská bytosť teda nie je milá opica, ktorú by mohla ovládať umelá inteligencia, je to tvorivý občan, a ak nedokáže túto svoju prirodzenú dispozíciu naplniť, musí sa vo svojom správaní prejavovať všelijako hlúpo.

Prácu s predstavami možno v živote posunúť na kvalitatívne hodnotnú úroveň každodenným cvičením. Každé cvičenie sa vždy začína objektívnym vzťahom k subjektu alebo k javovej forme existencie. Aby mohlo dôjsť k slobodnému usmerneniu zmyslov, myslenia a napokon aj pocitového vnímania, musí sa praktizujúci odpútať od svojich daných citových väzieb a všetkých rýchlo reagujúcich emócií, ako aj od starých známych zvykov a vzorcov túžob. Každá objektívne platná predstava si vyžaduje prekonanie subjektívneho stavu mysle, ktorý je prítomný v danom momente.

Napríklad človek, ktorý bol prostredníctvom svojej výchovy a neskôr aj príslušnosti k viere v kontakte s náboženskými predstavami, sa v týchto formách zvyčajne cíti ako doma. Vo viere zažíva istý druh istoty. Akú istotu však poskytujú tieto naučené, osvojené a zaužívané formulácie? Nie je viera v očkovanie tiež akýmsi druhom údajnej bezpečnosti, ktorá pramení len z novinových správ a zdanlivých sľubov zdravotníckych orgánov? V každom prípade chýba viere v očkovanie skutočná a vedome vytvorená predstava. Otázka nemusí nutne znieť, či sa niekto nechá očkovať, alebo či očkovanie zásadne odmieta a neguje. Pre zdravie by bolo dôležité, aby si každý človek osvojil dostatočnú predstavu o zdraví, o otázke očkovania, o možných následkoch ochorenia a o súčasnej situácii ľudstva. Odmietanie očkovania, ako aj jeho presadzovanie bez dostatočnej práce s predstavami vedomím vedie k takému stavu nedostatku v duši, ktorý so sebou spravidla v dohľadnej dobe musí priniesť rôzne choroby. Otázka zdravia závisí predovšetkým od pozitívne zodpovedanej možnosti rozvoja človeka. Dnešný človek potrebuje vlastné mentálne formovanie myšlienkového života, ktoré v ďalšom dôsledku vedie k väčšiemu rádiusu vzťahov a vytvára šťastné, zdravé cítenia v duševnom tele.

Dá sa povedať, že problematika, ktorá nastúpila v súvislosti s chorobou korony a so zlyhaním mnohých politických systémov, a napokon aj veľké oslabenie zdravia podmienené očkovaním, možno pravdepodobne vyriešiť len prostredníctvom nie-materiálnej odpovede. Pokiaľ človek hľadá prostriedky, akými sú napríklad vysoké potencie v homeopatii, ktoré odstránia toxické účinky očkovania, stále zostáva vo veľmi obmedzenom horizonte interpretácie zdravia. Samotná činnosť rozvíjania objektívnych a skutočných predstáv kladie nároky na každé individuálne vedomie a mnohí by pravdepodobne radi využili skôr materiálne prostriedky na zabezpečenie svojho zdravia. Zdá sa, že stará dobrá hmota, pokiaľ je dostatočne hmatateľná, poskytuje človeku najlepšiu istotu. Je to však veľký omyl, pretože rozvoj ľudského bytia si vyžaduje práve toto prekročenie hranice mentálnej aktivácie vlastných síl, ktoré by, na základe dôkladnej skúsenosti, poskytlo pevnú istotu. Od dnešného človeka sa vyžaduje prekročenie hranice v zmysle prechodu od skutočne materialistickej otázky viery k naozaj objektívnej orientácii vedomia. ⁴⁾ Tvorba predstáv vždy veľmi dobre pôsobí proti zatemneným stavom vedomia a má ochranný účinok proti propagande alebo útokom sugescie. Pozri Rudolf Steiner v knihe Seelenwissenschaft (Veda duše), citované podľa Dr. Haralda Haasa str. 136: „Týmto spôsobom sa môže to, čo sa deje prostredníctvom duše v šere sna, dostať do jasného svetla vedomia. Tak sa uskutočňuje opak toho, čo sa deje prostredníctvom cudzej sugescie alebo autosugescie. V druhom prípade sa niečo presúva z polotmy a do tejto polotmy duševného života, čo sa potom považuje za skutočnosť. Pri uvedenej plne vedomej duševnej činnosti (ktorou sa myslí objektívna práca s predstavami) sa pred vnútorný pohľad s jasným vedomím postaví niečo, čo človek vidí v plnom zmysle slova len ako ilúziu.“