Vytrvalosť duchovného smerovania vedie k premene pozemských konfliktných situácií

Uverejnené dňa 6. apríla 2023

Článok Heinza Grilla

Úsilie riešiť problémy súčasnosti diskusiami, demonštráciami, kontra propagandou alebo všeobecne snahou pomenovať chyby iných, inak povedané, úsilie bojovať proti omylom a klamstvu, ktoré uchvacuje ľudstvo, zo skúsenosti nepovedie k úspechu, ale dokonca naopak, k nárastu všemožných pocitov zúfalstva.

Prečo sa ťažkosti, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú v sociálnom živote a v spoločenskom systéme, nedajú poraziť a eliminovať revolučným spôsobom? Je to kvôli nedostatku prostriedkov, ktoré majú k dispozícií všetci tí, ktorí sa usilujú o objasnenie právd? Alebo sú omyly dnešného spoločenského poriadku a politiky už také výrazné, že na akýkoľvek rozumný argument, ktorý sa im predkladá alebo ponúka zvonku, reagujú ignoranciou a agresivitou?

Na túto otázku sa dá odpovedať ľahšie, keď človek vynaloží námahu a rozvíja duchovný spôsob nazerania na takzvané posmrtné svety, na svety, v ktorých zosnulí naďalej žijú svojimi dušami. Hoci tento spôsob nazerania vyžaduje základy solídnej duchovnej jasnozrivosti a nemožno ho vykonávať mediálnymi alebo špiritistickými spôsobmi, ako sa to často deje, jednotlivec sa k nemu predsa dokáže priblížiť pomocou rozumu a tichej, opakovanej praxe. Cesty, na ktorých sa človek pomaly venuje skutočnej, úplne zrelej a vedomej jasnozrivosti pri jasnom rozume a v prítomnosti, sú súčasťou duchovného školenia a nevyhnutne vedú k určitým úspechom. Prostredníctvom duševnej existencie v posmrtnom svete vzniká narastajúca predtucha, ktorá pomaly dozrieva k poznaniu.²⁾ Rozdiel medzi solídnou výskumnou prácou a mediálnymi prenosmi alebo channelingom spočíva v tom, že tieto prenosy prebiehajú bez vlastného, rozumného a vedomie formujúceho seba-posilňovania. Takéto duchovné formy sú pre človeka skôr škodlivé než prospešné, pretože destabilizujú psychiku a v konečnom dôsledku sú príčinou mnohých omylov.

Duše, ktoré kedysi žili na zemi a teraz sú na úrovni slobodnej od tela presunuté do veľmi špecifického regiónu, zažívajú zbytočnosť boja za vonkajšiu spravodlivosť a zažívajú rozpor, ktorý svet zahlcuje svojimi spútanými, materialistickými a nenarušiteľnými dogmami.³⁾ Podrobné opisy skúseností, ktoré duše zosnulých získavajú, ako aj spojení, ktoré naďalej hľadajú s ich pozostalými, nájdete v knihe „Starostlivosť o duše zosnulých“. Pre dušu v posmrtnom živote je omyl zvláštny jav, ktorý existuje len vo fyzickej realite a predstavuje znak nepoučiteľnosti. Obzvlášť zjavne sa tento omyl, zväčšený až do tej miery, že je nedotknuteľným,  prejavuje akoby nesený vlastným strachom a nie-realitou. Je preto hlúpe, že niekto chce druhého neustále poučovať o pravde, len aby si konečne uvedomil svoj omyl. Agresia ponad agresiu sa generuje tým viac, čím viac sú tieto snahy o poučenie zamerané na systém, ktorý je sám osebe už úplne nedostatočný a javí sa byť zaťažený strachom.

Duše, ktoré sa zdržiavajú v posmrtnom živote, nechcú bojovať s omylmi, dokonca varujú pred všetkými revolúciami a pred tými, čo všetko vedia, pretože si želajú, aby sa človek povzniesol k pravej, usporiadanej spiritualite a z nej sa stal konštruktívne aktívnym. Mŕtvi preto nebojujú. Radšej sa radujú zo všetkého stvoreného, aj podľa duchovných kritérií vhodne zvoleného smerovania a dávajú okamžitú svetlú a sympatickú silu tým ľuďom, ktorí vedú svoj život podľa duchovných obsahov.

Duša, ktorá zomrela pred 12 rokmi na Veľkonočnú nedeľu, je dušou veľkého indického učiteľa Sathya Sai Babu. Dnes pôsobí celosvetovo a podporuje základy biodynamického pestovania, dobrej výživovej kultúry a okrem toho sa špeciálnou éterickou silou zameriava na všetkých, ktorí sa usilujú až do realizácie doviesť skutočne duchovnú ideu – a treba dôrazne povedať, že skutočne duchovnú ideu – s konkrétnou, obsahovou formou.⁵⁾ Osoba Sathya Sai Babu má zvyčajne veľmi málo spoločného so svojimi oddanými prívržencami, so svojimi nasledovníkmi. Kým on stelesňuje veľmi obsiahlu indickú múdrosť a vyžaruje ju mnohými charizmami, väčšina jeho nasledovníkov vykazuje strašný duchovný konzum s nekonečným množstvom egoizmov.

Táto veľká duša pôsobí suverénne, pokojne, akoby v hlbokom modrom éteri a ako tichý pocit hovorí slová: „Vytrvajte vo svojej myšlienkovej sile, opakovane ju realizujte v činoch, pretože je čas dať túto praktickú formu lásky svojim blížnym ako dar.“ ⁶⁾ Vytrvalosť je jednou zo šiestich vlastností, ktoré Rudolf Steiner uvádza v súvislosti s rozvíjaním srdcového centra. (Pozri Rudolf Steiner „Ako sa získavajú poznatky o vyšších svetoch“, GA10). Vytrvalosť znamená predovšetkým vytrvalosť v duchovnom úsilí, keďže toto prispieva k harmonizácii vo svete a má tendenciu uvoľniť mierotvornú silu.