Ako môže jednotlivec čeliť depresii?

Autor: Heinz Grill

Stručný profánny prehľad príčin depresií

V starších medicínskych diagnózach sa rozlišovalo medzi endogénnou a reaktívnou depresiou. Prvá forma je silne zakorenená v genetickej dispozícií a zahŕňa dlhé obdobia života, zatiaľ čo druhú formu zvyčajne vyvolávajú vplyvy pôsobiace z okolia alebo vzniká prostredníctvom zaťažujúcich, osudom podmienených vplyvov. Dnes naopak medicína často rozlišuje len stupeň závažnosti depresie a jej sprievodné komplikácie.

Človek, ktorý sa nachádza v depresii, vo všeobecnosti svoj život prežíva ako ťažký, zahalený v ťaživých tieňoch, bez radosti, v bezmocnosti a bez perspektívy. Vonkajšie vplyvy, napr. urážky, ktorým je jednotlivec vystavený, zvyčajne spôsobujú, že ho skutočne ovládne tieň a z neho plynúca skľúčenosť vo vzťahu k životným cieľom. Straty blízkych, oslabenia v dôsledku neustálych neželaných záťaží, prehry v súdnych sporoch, rozchody vo vzťahoch a tiež určité fyzické ubúdanie životných síl alebo možností, všetky tieto okolnosti nezriedka spúšťajú obdobia depresie. Materialisticky orientovaná doba, ktorá ľuďom len ťažko otvára perspektívu z hľadiska rozvoja dobrých životných ideálov, môže spôsobiť mnohé duševné poruchy a depresívne nálady rôzneho druhu. Veľmi veľa mladých ľudí preto už teraz trpí strachom zo života a necítia sa na to, aby zvládli záťaže v budúcnosti.¹⁾ Štúdia skúmajúca vplyv prvého lockdownu z jari 2020 na rozvoj symptómov depresie u mladých ľudí dospela k nasledujúcim záverom. Pred lockdownom, v rokoch 2018/2019, malo klinicky relevantné depresívne symptómy 10,4% mladých ľudí. Na jar 2020 sa tento podiel zvýšil na 25,3%, t. j. každý štvrtý mladý človek vo veku 16 až 19 rokov vykazoval klinicky relevantné príznaky depresie. (Naumann, von den Driesch, Schumann, Thönnissen: Zvýšenie symptómov depresie u adolescentov a mladých dospelých počas prvého lockdownu v Nemecku, Bundesgesundheitsbl. 2021, 64:1533-1540)

V depresii sú v zásade dané dva druhy účinkov: na jednej strane musí existovať skutočná záťaž zo strany spoločnosti, prostredia alebo konkrétnych udalostí a na druhej strane musí existovať afinita, ktorá jednotlivca vedie k určitej depresívnej, ako sa hovorí, „smútočnej“ nálade. Ak je jednotlivcovi odopretá udalosť, ktorá je však preňho v jeho duši dôležitá z hľadiska cieľovej orientácie, myseľ môže reagovať depresívne.²⁾ Takéto udalosti môžu byť veľmi rôznorodé a individuálne. Vzťahujú sa napríklad na nenarušený vzťah, prirodzenú empatiu, zmysel pre spravodlivosť a pravdu, či uznanie vo vedeckom diskurze. Ale práve vtedy, keď sú tieto udalosti inými alebo svetom vo všeobecnosti príliš očakávané alebo vyžadované, sú sklamania a z nich vyplývajúce depresívne prvky už priam predprogramované. Z tohto dôvodu napríklad u ľudí, ktorým sú pomery doby veľmi ľahostajné a ktorí dokonca z niektorých udalostí, akými sú zemetrasenia a osudové krízy ľudstva profitujú, nedochádza k depresii, zatiaľ čo iní ľudia zdieľajú starosti druhých a zároveň spoluprežívajú stratu perspektívy týchto ľudí vo svojich vlastných vnútorných pocitoch. ³⁾ Podrobný popis depresie možno nájsť v knihe „Tajomstvo podstaty duše“, Stephan Wunderlich Verlag 2016, str. 297 a nasl. Sú v nej bližšie vysvetlené terapeutické prístupy, ako aj organické súvislosti s pečeňou.

Šestnásť bodov pre vedomé pôsobenie proti depresívnym náladám

1. Zo zásady si predsavzajte, že prácu, ktorú by ste chceli urobiť, skutočne dovediete do rozumného konca. Akákoľvek prerušená alebo dokonca zrušená činnosť, ktorá nevedie k vytýčenému cieľu, oslabuje vnútornú sebadôveru a psyché čoskoro nedokáže dosahovať svoju zdravú silu vzpriamenosti. Zvyčajne nasledujú fázy únavy a vyčerpania.

Ak sú činnosti, ktoré by boli nevyhnutné, úplne vynechané z dôvodu nedostatku sebadôvery alebo nedostatku sily, životné sily naďalej slabnú a jednotlivec sa nevedome pripútava k svojmu telu. V prenesenom význame by sa dalo povedať, že upadá do malátnosti pečene a cíti sa uväznený v tiaži vlastného tela a života. Pečeň, ktorá by mala radostnú túžbu po živote, ho tichými náladami vedie do ďalšej malátnosti.⁴⁾ Súvislosť medzi pečeňou a ochorením depresie popisujú duchovní bádatelia, napríklad Rudolf Steiner (GA 312, str. 377 a nasl.). Toto prepojenie a možné terapeutické prístupy sú veľmi podrobne prezentované v knihe autora tohto článku s názvom „Tajomstvo podstaty duše“. Dôležitý bod tu predstavuje podnietenie budujúceho a koncentrovaného myslenia, ktoré svojou formujúcou silou dokáže konkrétnym spôsobom priviesť život do väčšieho vyformovania.

Napriek nedostatku sebadôvery by sa mal každopádne človek pre činnosti vedome rozhodnúť a priviesť ich k rozumnému cieľovému zakončeniu.

2. Je priaznivé, keď je každý deň naplánovaný s vedomými zámermi, aby rozhodnutia nikdy neboli vedené pasívnym vyčkávaním, čo prinesie deň a aké výhody či nevýhody možno očakávať. Samostatné predsavzatia, ktoré sa aj dodržiavajú, dávajú psyché oporu a nenechajú ju tak ľahko klesnúť do hlbín číhajúcich tieňov tela, ktoré je už beztak väčšinou vyčerpané.

Je priaznivé vedome si pripraviť denný koncept s malým písomným vypracovaním. Na ráno, dopoludnie, poobede a večer, aj pre dni dovolenky a nielen pre povinnosťami naplnené pracovné dni si plánujte predsavzatia a obsahy, ktoré je potrebné zvládnuť alebo zrealizovať.

3. Ak sa jednotlivcovi táto plánovacia práca pre denný koncept sama o sebe nedarí, pomôže, keď vyhľadá terapeuta, ktorý túto perspektívnu, na budúcnosť orientovanú prácu podporuje stálymi návrhmi a pokynmi.

4. Človek so sklonom k depresii by si mal uvedomovať, že nelipne na minulosti, ale napriek ťažkostiam a určitým pocitom beznádeje plánuje budúcnosť. Často je tieň v duši taký dominantný, že akákoľvek predstava o prijateľnej budúcnosti sa zdá byť nemysliteľná. Jednotlivec by si však mal každý deň stanoviť ciele a opakovane na nich pracovať. Ak táto prípravná práca zlyhá, nemôžu sa rozvinúť nové životné sily, a ciele, ktoré nie sú myslené už v prípravnej fáze, nemajú reálnu možnosť realizácie.

5. Každý rozvoj začína reálnou predstavou o obsahu. Jednotlivec nemusí túto predstavu o obsahu okamžite uviesť do praxe. Ale musí ju myslieť a jasne, opakovane vytvárať. Po niekoľkých dňoch alebo po určitom čase sa týmto spôsobom pripraví sila vôle, aby mohol byť cieľ pomaly realizovaný v aktívnom konaní.

6. Čo je reálna predstava o obsahu? Túto otázku by si mal položiť každý bez ohľadu na to, či trpí alebo netrpí depresiou. Keď povie, že by chcel partnerský vzťah, ale všetky vzťahy boli ozaj hrozné a preto sa vzdal hľadania partnera, vyjadruje v zmysle depresívnej nálady pretrvávajúci tienistý stav svojej duše. Človek hovorí zo zranení a nie zo skutočných predstáv. Keď sa usilujete o obraznú predstavu vzťahu, premýšľate o ňom a robíte to bez toho, aby ste sa ponorili späť do vlastnej depresie, vytvárate prvú možnú realitu. Napokon musí jednotlivec častejšie myslieť kvalitný obraz vzťahu a môže dokonca pozorovať iných ľudí, ktorým sa darí budovať vzťahy. Touto tvorbou predstáv si jednotlivec skutočne vytvára základ vôle, aby sa napokon naučil prekonávať svoje zranenia a odvážne sa chopil nového začiatku.

7. V zásade by sa ľudské vedomie malo dlhšie zaoberať určitými cieľmi. Ak dôjde k neúspechom, ktoré vyvolávajú depresiu, jednotlivec nesmie okamžite prenechať priestor pasívnemu osudovému mysleniu. Je žiadúce usilovať sa o racionálnu analýzu bez pocitov viny premietaných na seba alebo iných. V prípade depresie môže nastať dobrý liečebný proces, keď sa racionálne sily stanú väčšími ako zaťažujúce, vinou zaťažené, vyčerpávajúce a často moralizujúce pocity. Prostredníctvom negatívneho pocitu sa depresia paralyzovať perspektívne myslenie.

8. Zaobchádzanie s pocitmi viny musí byť veľmi prísne. Ani ostatní a ani vlastné správanie nesmie byť posudzované moralizujúco. Rovina pocitov viny je vždy neproduktívna. Ťažko zaťažuje každú myseľ. Prísnu formu vedomia si možno pestovať už tým, že každý kto uviazol v týchto citových pripútanostiach, nehanobí ani seba, ani v zlom nehovorí o iných. Sťažovanie a lamentovanie v žiadnom prípade nesmú príliš dlho spútavať reč.

9. Niekto môže napríklad svojmu okoliu povedať: „Cítim sa slabý a myslím, že som svojím opomenutím druhým narobil veľa zla. Cítim sa zle a mizerne. Ale nechcem vychádzať z týchto myšlienok a umiestňovať tieto pocity do stredu, chcem hovoriť o možnostiach, ktoré na mňa čakajú v budúcnosti.“ Jednotlivec by sa mal v rámci vlastnej sebavýchovy cvičiť v zmysle včasného vzpriamenia sa z emocionálne ťažkých pocitov.

10. Depresia je ako istý druh strachu zo života a jednotlivca viaže späť k jeho subjektívnym náladám, ktoré ako tiene stúpajú z jeho tela. Nepredstavujte si len pozitívny obraz života, akúsi afirmáciu, napríklad že teraz ste šťastní. Autosugescia a pozitívna obrazotvornosť síce dokáže oživiť dušu, no predsa len je prospešnejšie, ak si jednotlivec stanoví malý cieľ a kráča k nemu.5) ⁵⁾Takýmto cieľom môže byť napríklad príprava pekne upraveného jedla. Konzumácia jedla by nemala byť unáhleným uspokojovaním potrieb bez prípravy, ale mala by začínať vedomými predstavami o tvorivých prvkoch prípravy. Napokon dokáže ľahšie nasmerovať zmysly smerom von a dokáže nájsť malý, no predsa účinný odstup od seba samého a svojich tienistých životných pocitov.

11. Depresia má tendenciu lipnúť na vlastnom tele a viesť k akejsi negatívnej sebadeštrukcii. Tieto vlastné zdrvujúce pocity niekedy ponúkajú určitý druh kompenzácie za skutočné úlohy a nadnášané požiadavky života. Niekedy dokážu poskytnúť akési nevedomé pseudo potešenie. Na každý deň si teda naplánujte kontakty, ktoré vyhľadáte, a niekoľkokrát denne vstúpte vedome do rozhovoru s ľuďmi vo svojom okolí. Rozvíjanie vzťahu s inými ľuďmi prostredníctvom zmyslov a cítení si vyžaduje pravidelné predsavzatia.

12. Každý deň treba vedome obrátiť pozornosť na určitý prírodný jav alebo vec a tak vyviesť myseľ zo zvyku. Zmysly vyžadujú pravidelný a nerušený kontakt s predmetmi sveta. Z tohto dôvodu si dajte za cieľ každý deň skutočne pozorovať malú textovú pasáž alebo jav vo svete a dokonca ich vedieť opísať niekoľkými jasnými slovami. Kontakt zmyslov s vonkajškom privádza časom v spätnom pôsobení do vnútra mysle svetlo. Bild: Olivovník Foto: Ma

13. Oči sa môžu svetom túlať zo zvyku alebo dokážu vedome niekoľko minút vnímať javy a dôkladnejšie sa ich dotýkať. Napríklad, pozorujte olivovník a po určitom čase ho znova vytvorte v predstave presne podľa jeho štruktúry a vzhľadu. Vedomá výchova zmyslov k reálnemu kontaktu a schopnosti vnímať je činnosť, ktorá jednoduchým spôsobom poskytuje svetelné podnety a pôsobí proti z tela vystupujúcim a na telo viazaným depresívnym tieňom.

14. Keď sa venujete náboženským praktikám, modlitbám, meditáciám a cvičeniam ezoterického charakteru, bezpodmienečne dbajte na to, aby ste od nich v žiadnom prípade nič neočakávali. Obvyklá „prosebná modlitba“ nemôže prejsť cez pery bez očakávania. Čím sú však tieto očakávania? Očakávania nie sú ničím iným než vierou, že duchovný alebo vyšší svet, predpokladané božstvo by ľuďom mohli pomôcť. Aká ilúzia spočíva v týchto očakávaniach! Nezriedka ich vyhľadávajú ľudia, ktorí v sebe nesú depresívnu dispozíciu. Zaoberanie sa akousi náboženskou alebo duchovnou realitou by preto v žiadnom prípade nemalo byť očakávajúce, ale predovšetkým u ľudí s depresívnymi sklonmi by malo mať tendenciu stať sa filozofickejším, intelektuálnejším.

15. Pri meditácii nezatvárajte oči príliš skoro. Je to skutočne zdravotná záťaž, ktorá môže pôsobiť vtedy, keď sa ľudia príliš skoro odvrátia od sveta a vo svojom náboženskom hľadaní sa ponárajú do seba. Určité vyhýbanie sa realite života je v náboženských skupinách veľmi časté a to predurčuje jednotlivca k nárastu depresívnych stavov. Zaoberanie sa náboženstvom, meditačnými cvičeniami, jogou a ezoterickými technikami vo všeobecnosti by sa malo robiť s jasnou bádateľskou prácou, s rastúcou filozofickou šírkou a so zdravým zmyslovým vnímaním ako pozemskej reality, tak aj interpretácie náboženských pojmov. Napríklad, keď hovoríme o výraze „ja“, jednotlivec sa môže dostať do depresie, keď urobí tú chybu, že zavrie oči a svojím vedomím sa vnorí späť do seba. Cesty sebauskutočnenia musí sprevádzať veľmi precízne a starostlivé objasnenie pojmu „ja“ a až vtedy, keď jednotlivec dosiahne dostatočné výsledky v skúmaní rozdielov medzi duchovnou realitou a pozemským fenoménom, môže sa vyhnúť klamlivým situáciám príliš skorého ponorenia sa do seba s falošnými emocionálnymi impulzami, ktoré majú v skutočnosti depresívny charakter. Preto sa odporúča, ešte prv než sa človek začne prirýchlo venovať ezoterickým technikám, napr. takzvanej rýchlej práci s energiou v joge a všemožným modlitbám, aby sa dostatočne a reálnym spôsobom zaoberal s duchovnými študijnými obsahmi. Nie je nezvyčajné, že ľudia na ezoterickej ceste zažijú istú náladovú či dokonca osvietenú jednotu so svojím domnelým ja, pričom si neuvedomujú, že sa spojili iba so svojou vnútornou, číhajúcou depresiou.

16. Keď mladí ľudia trpia beznádejou, skľúčenosťou a depresiou, je vhodné, aby vyhľadali dospelého, ktorý nie je spojený s rodičmi, ale nachádza sa skôr v neutrálnejšom prostredí, a s ktorým si mladý človek vytvorí dobrý a dôverný vzťah. Nezávisle na domove mladí ľudia potrebujú ľudí, ktorých môžu zažiť ako vzory racionálnym a pochopiteľne príťažlivým spôsobom. Potom sa môžu ľahšie orientovať na životné ciele.

17 jednoduchých cvikov a opatrení proti depresii

1. Pri depresii sú takmer vždy prítomné tráviace problémy. Možno sú za tým traumatizujúce udalosti, ktoré zostávajú nevyriešené a obrazne videné, nemožno ich stráviť. Preto je potrebná stimulácia tráviaceho systému. A to tak, že sa vedome zaoberáme všetkými jedlami.⁶⁾ Všeobecné informácie o cvičeniach, liekoch a výžive pri depresii nájdete aj v knihe „Nová jogová vôľa a jej terapeutické pôsobenie pri úzkostiach a depresiách“, Synthesia-Verlag 2010.

2. Nejedzte príliš veľa ani príliš málo. Ak človek trpí stratou chuti do jedla, mal by sa napriek tomu stále vychovávať, aby jedol vedome a predovšetkým aby stimuloval chuťové vnímanie. Dobré prežúvanie a ochutnávanie podporuje činnosť enzýmov v celom tráviacom systéme a dotknutá osoba môže po čase ľahšie znášať aj psychické problémy. Zvyšuje sa jej odolnosť.

3. Častý jav, že depresia je kompenzovaná podávaním jedla, sa tiež dá ľahšie prekonať vedomým prístupom ku všetkým jedlám. Nemá sa jesť v zhone ani v nepokoji. Uvedomelá a krásna príprava stola a stolovanie spolu s ostatnými pomáha jednotlivcovi skvalitniť jeho stravovacie návyky.

4. Strava by v zásade mala byť vždy veľmi pestrá. Striedanie čerstvého a vareného jedla, rôzne príchute a striedanie porcií zeleniny a cereálií oživuje tráviaci systém. Pri alkohole, ak ho skutočne pijete, dbajte na to, aby ste ho konzumovali len v najmenšom množstve.

5. Aj nápoje treba konzumovať vedome a pomaly. V každom prípade hrá kľúčovú úlohu ochutnávanie. Dokonca čistá voda má svojou kvalitou vedome citlivo stimulovať chuťové zmysly.

6. Ďalšia forma stimulácie dôležitých silových potenciálov spočíva v používaní studenej vody. Jednou z mnohých príčin, ktoré zvyčajne sprevádzajú depresiu, je príliš silná vitálna pripútanosť k chuti a sympatii, spojená so silnou neznášanlivosťou nepríjemností a antipatií. Aplikácia studenej vody, napríklad ponorenie sa do studeného kúpeľa skoro ráno, predstavuje pre človeka nie celkom nepodstatnú výzvu. Predsavzatie ponoriť sa do studenej vody sa väčšinou nedá zrealizovať s chuťou.

7. Z terapeutického hľadiska sa každá forma aplikácie studenej vody deje s vedomým vnímaním chladu. Keď klient vojde do studenej vody, má na pár sekúnd cítiť perifériu v zmysle bolesti z chladu. Vedomým prežívaním chladu a jeho vnímaním dôrazne a bdelo, bez ošívania sa a bez toho, aby sme sa bránili momentu charakteristického štípania, sa vedomie vzpriamuje voči telu. Neskôr sa klient cíti oveľa radostnejšie a zaznamenáva vzrastajúcu protireakciu v podobe tepla.

8. Pri depresii sú takmer vždy ťažkosti so vzpriamením. Časté sú aj prejavy stázy v určitých častiach tela a toku lymfy. Tendenciám nedostatočného vzpriamenia a stázy v tkanivách sa dá veľmi dobre čeliť jednoduchými cvičeniami.

9. Napríklad v polohe sedu na pätách zdvihnite ramená nad hlavu a pozerajte sa hore na svoje ruky. Ak sa budete snažiť udržať túto pozíciu dve až tri minúty bez prestávky, časom získate lepšiu silu pnutia v celej oblasti trupu. Ak teraz cvičiaci dokáže ponechať pokožku a perifériu uvoľnenú – toto je dodatočná aktivita vedomia – a cielenejšie a koncentrovanejšie viesť chrbát do vzpriamenia, vyvolá toto cvičenie prvý tichý pocit oslobodenia sa od pocitov ťažoby.

10. Oblasť, ktorá je takmer vždy v depresii zošnurovaná, sa nachádza na úrovni kľúčnych kostí, pliec a krku. Cvičenia, ktoré uvoľňujú túto oblasť, akým je aj široký pohyb paží do strany s miernym sklonom k vystieraniu a zdvíhaniu hrudnej kosti nahor, dávajú cvičiacemu pocit otvorenia sa voči okolitému svetu. Okolie krku a hornej oblasti hrudníka sa zvyčajne stane svetlejším.

11. Pre človeka so sklonom k depresiám je najlepšie cvičiť rôzne cviky vzpriamovania a zdvíhania hrudného koša. Ak sa na pár nádychov dobre a ľahko nadýchne, pôsobí tým proti stázam, ktoré sa v organizme prejavujú kvôli depresívnym pocitom. Cvičenia spojené s týmito pozdvihujúcimi pocitmi možno vykonávať v sede aj v stoji.

12. Je priaznivé, keď ten, kto robí cvičenia jednoduchým spôsobom, venuje tiež pozornosť členeniu tela. Hlava má byť zdvihnutá a krk a ramená majú zostať uvoľnené. Stred chrbtice má byť centrovaný a narovnaný. Pri státí alebo sedení potrebuje cvičiaci pokojnú základňu. Vnímaním týchto troch rôznych oblastí sa rozvíja lepšia otvorenosť a ochota nadviazať kontakt s vonkajším svetom. Vždy majte oči otvorené, pretože pomáhajú formovať cvičenie, ale nenechajte oči blúdiť v priestore bez orientácie.

13. V depresii je dotknutá osoba zošnurovaná v tele a neustále pociťuje nechuť prísť do prirodzeného kontaktu s okolím alebo s inými. Keď teraz cvičiaci dbá na dýchanie a pomocou ľahkého pohybu paží ho urobí širokým, aby dych prenikal aj do bokov, ľahšie vzniká vzťah k vonkajšiu a zvyšuje sa sebadôvera. Otvorené a vedome zvolené, nenútené, široké dýchanie ovplyvňuje aj harmonizáciu krvného tlaku a posilňuje životné sily, ktoré niekedy chradnú.

14. Jedným z najlepších cvikov na depresiu je stoj na hlave. Pre mnohých ľudí je ale veľmi ťažký. Keď sa však človek trpiaci depresiou učí správne vykonávať cvik a dovedie ho k prvému zmysluplnému výsledku, už samotná táto činnosť má na telo formujúci účinok. Tým, že sa telo viac dostáva do určitej formy, niektoré záchvaty depresie, pripomínajúce vypadnutie z formy, ustupujú. Pre liečbu depresie je v zásade potrebné prežívanie formy.

15. Pre depresívnu myseľ je veľmi užitočné, ak je vedomie v určitej forme vychovávané ku konkrétnemu zmyslovému vnímaniu. Depresívne pocity pripútavajú ľudí príliš blízko k telu a uľahčujú im upadnúť do snových, veľmi rozptýlených zmyslových procesov. Cvičením sústredenia zraku na predmet a uchopenia jeho konkrétnej podoby si jednotlivec stabilizuje psyché a jednoduchým spôsobom posilňuje svoj celkový postoj. Treba si preto všímať, či oči drží v tele ako v zajatí, alebo ich skutočne prenáša na predmety sveta a tieto aj konkrétne vníma.^{8) 8)}Praktizujúci sa môže napríklad pozerať na pohorie, skutočné alebo na obrázku, a pomocou svojich zmyslov zachytiť obrysy a priestorovo-plastické rozpínanie vrcholov, hrebeňov, strán a stĺpov. Rozvíja si tým zrak a zmysel pre formy a môže ho posilniť, ak svoj zmyslový dojem aj reprodukuje pomocou malej kresby.

16. Pri poruchách spánku je prospešné, keď sa vychovávate k tomu, aby ste chodili spať pravidelne v rovnakom čase. Ak máte problémy so spánkom počas noci, niekedy vám môže pomôcť pár kvapiek antialergického lieku, ktorý užijete večer. Lekári odporúčajú dve kvapky Valocordinu večer, čím sa eventuálne dá predísť problémom so spánkom počas noci.

17. Čaj z melasy, rozmarínu, trochu medu a slezu, ktorý vypijete večer, tiež podporne pôsobí na spánok.⁹⁾ Tento koncept nenahrádza lekárske, konvenčné medicínske ošetrenie. To platí najmä pri ťažkých priebehoch depresie. Môže však byť užitočnou podporou pri lekárskej liečbe v prípade ľahkej alebo stredne ťažkej depresie.