Prognóza na rok 2024 – časť 9

Umelecké dni všetkým prítomným poskytli veľmi užitočnú perspektívu pre prichádzajúci rok. Okrem viacerých kreatívnych podnetov pre integrujúce utváranie života ňou bola predovšetkým možnosť zúčastniť sa zostavovania ročných prognóz, ktoré ľuďom poskytlo lepší základný pocit pre budúcnosť. Väčšina prítomných si uvedomovala, aké úsilie sa vyžaduje, aby sa duchovná vízia stala do istej miery hodnovernou a schopnou zdieľania. Nedá sa len tak na krátke okamihy poodhrnúť oponu a pozrieť sa poza fenomény, ktoré vytvára svet. Skôr sa jedná o postupne vypracovávané, namáhavé a zdĺhavé pozorovanie, potom sa musí rozvinúť istá forma jasnejšieho a narastajúceho povedomia, aby napokon hodnoverným spôsobom vznikla vízia budúcnosti.

Hoci prácu pre zostavenie vízie budúcnosti vykonávam takmer výlučne osobne, účasť každého jednotlivca je stále želaná a vedie k mimoriadne výrazným obohateniam, pretože každý samostatne uskutočnený krok v istom druhu koncentrovania sa na tému podporuje schopnosť budovať vzťahy. Je veľký rozdiel, či ste na vízii spolupracovali, alebo či ste ju len čítali zapísanú v slovách a následne ju chceli pochopiť. Priama duchovná práca meditácie a koncentrácie, ktorá v žiadnom prípade nie je banálnou záležitosťou, sa v budúcnosti stane mimoriadne významnou pre všetkých duchovných ašpirantov.

Zaujímavým bolo zistenie, že najmä počas obdobia Vianoc a Nového roka si viacerí ľudia so sebou do Naone priniesli prechladnutie alebo, ako sa neskôr ukázalo, určitý typ koronavírusovej infekcie. Len veľmi málo ľudí sa však nechalo ovplyvniť prejavmi choroby a každý deň udržiavali v centre pozornosti zvolenú tému. Bolo by trúfalé, keby kurz, ktorý mal v týchto dňoch 50 až 100 účastníkov, prebiehal v spokojnej blaženosti, zatiaľ čo v mnohých častiach sveta panuje intenzívne vojnové dianie s obeťami na život a popri týchto zjavných politických udalostiach veľa ľudí trpí vážnymi chorobami alebo existenčnou núdzou. Zameranie sa na tému a súčasné prekonanie menších ochorení u väčšiny prítomných posilnilo ich vôľu a tak viedlo k lepšej účasti na svetovom celku.

Pre budúcnosť sa zdá byť dôležité, aby sa odstránili chybné názory, falošné úsudky a hodnotenia a zle zvolené ezoterické formulácie. Jedným z najväčších ziel, ktoré budú sužovať nadchádzajúce časy, je falošná forma viery a duchovnej orientácie.

Nasledujúci príklad jasne ilustruje situáciu.

Nereflektovaná ezoterika vytvára ilúzie¹⁾ Táto časť pochádza z prednášky z 20. decembra 2023 v rámci Umeleckých dní

Veta, že „človek má už údajne všetko v sebe“ je fatálnou lacnou ezoterickou formuláciou s determinujúcim charakterom pre celú budúcnosť. Ak sa na ňu pozriete starostlivejšie, je jednoducho nesprávna; predovšetkým je nesprávna preto, lebo by chcela byť chápaná pohodlným spôsobom v zmysle vyhýbaniu sa vývojovým požiadavkám. Zároveň by sme nemali porovnávať človeka so zvieraťom, pretože zviera má v sebe inštinkty založené naozaj úplne prirodzene. Človek však musí prácne rozvíjať a učiť sa všetkým svojim pocitom, cíteniam, všetkému, čo by chcel rozvinúť, napríklad z hľadiska jazykových schopností, matematickej šikovnosti, životných skúseností, dokonca aj sebavedomia.

Najlepší spôsob, ako vidieť túto skutočnosť, je pozrieť sa na človeka z hľadiska duševného vyžarovania a nástrojov duše, pretože tieto v človeku nie sú založené automaticky. Pozorujme napríklad rýchlo interpretované a nedbalo prispôsobené hodnotenia takzvaných čakier, energetických centier človeka. Na ceste tantry, v joge a v mnohých ezoterických pohyboch stále prevláda tvrdenie, že všetky čakry sú už údajne k dispozícii a ľudia ich musia len otvárať. Tak ako vie podľa týchto teórií človek otvoriť okno v dome, otvorí si zdanlivo, zrejme trikom, aj svoju čakru. Ale chyba, ktorú ľudia pri tomto tvrdení robia je, že žiadny dom ešte nestojí a v dôsledku toho sa oddávajú ilúzii, ak si myslia, že čakru už majú k dispozícií a že s ňou môžu zaobchádzať jednoducho podľa ľubovôle. Ak vec v skutočnosti neexistuje, ak nie je v bytostnej dispozícií v takzvanej bhave, potom nie je dostupná ani v bytí duše, a teda nie sú prítomné ani duševné schopnosti, vlastnosti, múdrosti a dynamické potenciály.

Vo výroku, že všetko je už údajne v človeku, v skutočnosti spočíva určitá pravda. Pretože človek si naozaj v sebe nesie istú predispozíciu, už má v sebe prapôvodné predpoklady čakier. Napríklad už má v sebe všetky počiatočné sily ako vopred pripravené nádoby od prvej po siedmu čakru. Tieto nádoby sú však v skutočnosti len ako pod zemou sa nachádzajúce klíčky, ktoré nie sú viditeľné pre nikoho, kto sa jasnozrivo pozerá na človeka. Čakra sa stáva viditeľnou od okamihu, keď sa rozvíja aktívnymi cvičeniami duše, a dokonca sa stáva viditeľnou jemným spôsobom aj pre tých, ktorí nie sú jasnovidci. Avšak u bežných ľudí nie je skutočne vyvinutá ani jedna čakra. Človek teda nemôže tvrdiť, že všetko údajne už má v sebe ako skrytý poklad. Správne by naproti tomu bolo, keby rozlišoval medzi klíčiacimi a rozvinutými základmi. V zárodku má počiatočné nádoby, ktoré nie sú len fyzické a ktoré v skutočnosti chcú byť naplnené a vypracované pre blížiacu sa budúcnosť. Je to ozaj veľmi ľahko prijateľná a pohodlná formulácia, že človek už údajne má v sebe všetku múdrosť, cnosti a kvality duše. Tento predpoklad robí ľudí nespôsobilými pre zdravé vstupovanie-do-vzťahu s ostatnými a pokročilé učenie. Žiaľ, ľudia sú so svojimi predstavami príliš unáhlení a vytvárajú si asociatívne pocity, ktoré môžu zablokovať celý život a tým bránia správnym náhľadom do duchovného sveta. Prostredníctvom frázy „máš v sebe všetko“ sa dokonca ešte viac fixujú na telo. Čakra sa musí rozvíjať mnohými aktivitami duše, duchovnou disciplínou a predovšetkým nekonečne namáhavou cestou štúdia. Prostredníctvom tohto zaoberania sa ľudia rozvíjajú cnostné sily a formujú kvality cítení pre duchovné hodnoty, obsahy a pravdy, aby čakra mohla dospieť do rozvoja a vyžarovania.

Hoci človek má fyzické srdce, ktoré môže byť chladnejšie alebo teplejšie v závislosti od jeho povahy, ako sa aj hovorovo povie, môže byť chladnokrvným alebo srdečným; keď si rozvíja svoje energetické centrum, svoje jemné metafyzické srdce, nemá byť nevyhnutne zaradený do kategórie chladnejší alebo teplejší , lebo tie zvyčajne zodpovedajú emocionálnym prúdom povahy. Keď je čakra rozvinutá, človek má schopnosť viesť ostatných k zmiereniu a skutočnému duchovno-obsahovému spojeniu. Prejavuje schopnosť pokoja a cez najjemnejšie myšlienky a cítenia do svojho okolia vyžaruje zmierujúce kreácie, a to nielen vo svojom užšom kruhu. Rozvinutá čakra vysiela do kozmu mier a ten ho jemnými cestami vedie späť k Zemi.

Je veľmi veľký rozdiel, či je čakra vyvinutá alebo nie, pretože keď je vyvinutá, človek v sebe nosí poklad múdrosti a cnosti a mohol by o sebe povedať, že ho v sebe má. Vlastnosti a cnosti však nezávisia od telesného a náladového stavu, sú prítomné v duši, ktorá sa stáva aktívnou. Majú bhavu a táto bhava je skutočnou existenciou. ²⁾ Sanskrtské slovo bhava doslova znamená „stať sa“ a opisuje fyzický alebo duševný stav existencie, ktorý sa stal manifestovaným. (pozri článok na AnthroWiki) Sila duše je aktívna v konkrétnom a účinnom stave. Človek si uvedomí, že ak túto čakru rozvinul, naozaj ju nosí v sebe alebo so sebou v rôznych fázach života, ale bude opatrný pri týchto formuláciách, pretože veľmi dobre vie, že ak tieto kvality nebude naďalej denne kultivovať, okamžite ich opäť stratí. V skutočnosti by človek, ktorý pozná dušu, musel spozorovať, že sa stáva znova príliš rýchlo akoby prázdnym a že bez jasného úsilia nemá pri sebe ani v sebe vôbec nič. Samozrejme, že má v sebe orgány, bunky, cievy a kosti, ale to nie je to, čo sa myslí tvrdením, že celý duch už údajne spočíva v človeku.

Týmto výrokom, ktorý dnes človek tak bezstarostne používa a verí, že všetko je už v ňom, sa zabúda na dôležitosť dialógu, potom na potrebu byť neustále uvedomelý a bdelo pripravený učiť sa a nakoniec sa zabúda aj na vlastnú nevyhnutnú disciplínu, ktorou upriamuje pozornosť na ešte nepoznané a nezažité. Keď hovorí, že všetko je dávno v ňom, uzatvára sa až príliš do svojej vlastnej telesnosti. Ale tragédiou tvrdenia, že všetko je už v duši, je to, že si vytvára osudovú sebailúziu a tá myšlienku odvádza z jej slobodnej použiteľnosti do zahaľujúceho zatienenia. Ako často sa v rozhovoroch s profánnym, ezoterickým charakterom vyskytuje táto pseudo-otvorenosť pri súčasnej uzavretosti. Človek si naozaj vytvára svoje vlastné tragické – ako by sme to mohli vyjadriť – tragické ustúpenie-nabok, dostáva sa do iluzórnej pozície outsidera a vytvára ilúzie vo vzťahoch, ktoré nemajú skutočnú, udržateľnú platnosť. Človek by si preto mal sprítomniť dôsledky tohto tvrdenia. Pre nadchádzajúci rok je veľmi dôležité, aby boli rýchle ezoterické a nedbalo prispôsobené formulácie riadne preskúmané, overované z hľadiska ich pravdivosti, posunuté na vyššiu úroveň, opäť štruktúrované, pozorované diferencovanejším spôsobom a napokon aby takto dospeli k správnemu videniu a hlbšiemu náhľadu do zákonitostí života.

Nešťastím mnohých ezoterických, nepochopených a jednoducho prevzatých tvrdení je, že sú nielen nesprávne, ale predstavujú aj akýsi sugestívny účinok pre pohodlný, seba-ospravedlňujúci život. Vytvárajú zdanlivú duchovnosť, emocionálne spojenia alebo ešte lepšie povedané, dokonca väzby medzi ľuďmi, ktorí pre dušu nemajú žiadnu spôsobilosť a preto si zachovávajú iluzórny svet.