Boj bytia proti nebytiu

Originál článku bol zverejnený 23. septembra 2020

Zápas mocností temnoty a svetla o pravdu je pravzorom dejín filozofie. Ak by v rámci tak ťažko pochopiteľných rozporov neexistovali polarity, s ktorými sa musí ľudské vedomie zaoberať, nemohol by nastať žiadny vzostup smerom k rozvoju. Protiklady v tomto ťažko pochopiteľnom korona období umožňujú tento pôvodný zápas z dejín filozofie opäť znova rozsiahle rozpoznať. Avšak aj keď sa opakujú podobné elementy, objavujú sa v novej výzve a ľudské vedomie stojí pred veľkou záhadou.

Polárne vzťahy sa napríklad obzvlášť prejavujú v charaktere mediálnej politiky. Udalosti nepochopiteľného druhu, ktoré by vlastne nemali byť vôbec dôležité, získavajú pre politické a mediálne záujmy vo verejnosti mimoriadnu pozornosť. Hanobenie osôb je v súčasnosti najdôležitejším prostriedkom, no pre zachovanie už dávno nepoužiteľnej politiky a pre zachovanie ľudského poriadku už viac nie je udržateľné. Na takzvanom kurukshetra¹⁾ kurukshetra (pole Kuruovcov) označuje v Bhagavadgíte bojové pole, na ktorom proti sebe bojovali hordy Kuruovcov a Pánduovcov. Obidve hordy patrili ku dynastii Kuruovcov. Pánduovci boli právoplatní dedičia kráľovskej ríše a boli Kuruovcami oklamaní, preto žiadali v boji späť kráľovskú ríšu. Toto bojisko je interpretované ako obraz boja vo vedomí medzi mocnosťami svetla a temnoty. Pozri Sri Aurobindo, Essays on the Gita., teda na pozemskom bojovom pláne súčasných dejín, bojujú naozaj veľmi podivné a nie ľahko pochopiteľné mocnosti. Ako možno rozumieť týmto mocenským tendenciám?²⁾ Korona obdobie nemožno dostatočne vysvetliť ani ekonomickými, ani mocenskými politickými záujmami. Pre racionálne mysliaceho občana je ťažko pochopiteľné, že štáty naproti najlepšiemu vedomiu podrobujú svojich vlastných občanov núteným opatreniam a zdravotne ich oslabujú. Ani tvrdenie, že farmaceutický priemysel presadzuje svoje najvyššie záujmy, nemôže byť napokon platným objasnením pre dianie doby. Až hlboký pohľad do duchovných príčin umožní reálnejšie objasniť okolnosti. Tieto však musia byť skúmané veľmi starostlivo, aby boli zrozumiteľné

Útoky na antropozofiu a na moju osobu

Prostredníctvom takzvaného útoku na budovu ríšskeho snemu, ktorý viedla istá Tamara s rozviatymi vlasmi, sú obviňovaní antropozofi, ako aj moja osoba a bez zjavného dôvodu sa nám jednoducho pripisuje príslušnosť k pravicovým radikálom. Tento útok na budovu ríšskeho snemu nebol určite žiadnym brilantným výkonom v dejinách a bol by, ak by sa hodnotil len na základe faktov, vlastne bezvýznamný. Len ako malá nehoda v bočnej uličke, pri ktorej nik neprišiel o život a ktorá si vyžiadala len malé škody, tak by mohol byť hodnotený aj Tamarin pokus o demonštráciu a útok. Nie, tento deň píše svojským spôsobom históriu a spúšťa kampaň s najstarostlivejším zúčtovaním a priradením Tamary k antropozofom a k mojej osobe. Zdá sa, že výsledok bol duchovne založený ako motív ešte pred samotným konaním.³⁾ Pozri článok Ursache und Wirkung des Auftrittes von Tamara K. in Berlin Ako je teda možné, že bezvýznamné, infantilné správanie jednej ženy získava taký význam?

Údajne sa našla bývalá webová stránka Marianny Munich, alebo Marianny Buchmann, v ktorej sa zmienená osoba s rozviatymi vlasmi priznávala k antropozofickej medicíne a označila svoju príslušnosť k Novej jogovej vôli. Aká zanietená sa zdá byť táto Marianna, ktorá pre ňu príznačným, neskutočne urážlivým a bezobsažným spôsobom šíri každý deň útoky prostredníctvom internetu. Sú ľudia, ktorí nemajú skutočne žiadnu inú úlohu, než urážať iných ľudí a rozširovať do sveta klamstvá. Stránka, ktorú ona našla, bola s istotou vytiahnutá zo starej internetovej histórie a v skutočnosti už dnes viac neexistuje. Autor tohto článku pozná zhodou okolností Tamaru a vie, aký je zhruba jej základný postoj voči antropozofii a Novej jogovej vôli. Jej cesta nebola nikdy antropozofická a nikdy sa s vážnym záujmom nevzdelávala v Novej jogovej vôli. Ako vznikla táto stránka, v ktorej sa údajne priznáva k obom týmto disciplínam, ostáva zatiaľ záhadou. Možno sa domnievať, že ju k jej vytvoreniu motivovala a pomáhala jej s ňou zmienená Marianna. Skutočnosť, že stránka sa už nenachádza na webe, by mohla ďalej poukazovať na to, že sa udial rad manipulácií, aby bola verejnosť popudená proti antropozofii a mojej osobe. Prečo sa nespýtajú priamo Tamary, ako a kde sa cíti byť príslušná? Jej je právo na sebaurčenie zjavne tiež odopierané. Prečo musia osoby ako Marianne Munich a  referenti pre sekty vedome konštruovať akúsi kontaktnú vinu, aby iných stigmatizovali najhoršími príkladmi demonštrovania a neprávom ich obviňovali z pravicového radikalizmu? Zaútočiť na ríšsky snem, bez väčšieho počtu ľudí a bez zbraní, to nemôže byť celkom dobre myslené ako realistická cieľová perspektíva a ak predsa len myslíme utópiu tohto druhu, môže byť celá akcia vlastne predstieraná za pomoci policajných záujmov. Logiku tohto útoku na snemovňu možno nájsť skutočne len potom, keď celý prípad interpretujeme v tom zmysle, že je najlepšie vhodný na to, aby sa ním stigmatizovali nepríjemné osoby.

Proti vzduchu alebo proti ničomu nemožno reálne bojovať

Keď dnes bližšie pozorujeme hnutie kritického myslenia (pozn.prekl.: Querdenken-Bewegung je občianska názorová iniciatíva v Nemecku), vidíme bezpochyby zápas o ľudské hodnoty, o slobodu a o vhodný postoj. Je to boj, v ktorom si ešte zúčastnení nemôžu pre seba nárokovať žiadnu jednoznačnú pravdu. Vystupujú za niečo určité, za bytie, ktoré je obsiahnuté v nastávaní. Druhá strana sa skutočne vyznačuje takzvaným nebytím alebo nie-ja. Čo znamená toto bytie alebo nebytie?⁴⁾ Sánskrtská mantra asato ma sat gamaya – veď ma z nebytia do bytia– je v tejto súvislosti autorom interpretovaná ako prechod od ne-myšlienky k jasnej myšlienke. ⁵⁾ Vo filozofii sa otázkou bytia zaoberá ontológia, ako špeciálna disciplína. Jednoduchý občan si raz položil otázku, ako dlho to ešte bude trvať, kým sa ukáže, že Angela Merkel je oveľa nebezpečnejšia ako stredne silný diktátor. Touto otázkou mal na mysli, že bezobsažné bytie bez ja, takzvaná obsahová neexistencia musia totiž byť oveľa nebezpečnejšie než bezprostredne rozpoznateľná, agresívna osoba. To neuchopiteľné, to čo nepoznáme a čo sa nedá pomenovať, je vlastne nebezpečnejšie ako to poznateľné.⁶⁾ Heidegger hovorí o bytí diela v diele a myslí tým v skutočnosti myšlienku, ktorá sa prostredníctvom diela vyjadruje. V zásade sa v súčasnosti pri korone u zodpovedných úradov neprejavuje žiadna myšlienka, žiadna cieľová orientácia a žiadna logika. Konajú bez toho, aby si boli vedomí konania a prijímajú opatrenia bez toho, aby vypočítali z nich vyplývajúce následky. Ak chýbajú myšlienky, chýba ukotvenie bytia v diele. Podľa Heideggera by sme museli povedať: Nebytie diela zrodí predsa len nezvyčajné dielo. (pozri k tomu Martin Heidegger: Gesamtausgabe, Súhrnné vydanie, zväzok 5, Holzwege, s.44 a nasl.)  Skrytá diktatúra je účinná, ale ako by s ňou mal jednotlivec zaobchádzať?

V súčasnosti sa rozmáhajú snahy o bytie, avšak orientujú sa indiferentným smerom, práve proti nebytiu, proti dielu politiky, ktorá nenesie žiadnu vlastnú substanciu a otvárajú osobitú sociálnu paletu. Fronty sú veľmi nejasné. Pozície môžu získať len málo racionálne definície. Ten, kto pozná hlbšie pohnútky, ktoré sú motívom pre útok na snemovňu, vie, ako boli položené základy pre konanie, ktoré vzniká v zúrivej nadmernej horlivosti a vymyká sa akejkoľvek kontrole. Tamara mala učiteľku a lekárku, ktorá počas dlhých rokov chcela priviesť ľudí späť k sláve germánstva, ktorá otázku rozvoja interpretovala vzťahovaním ku genetike a ktorá nemecký národ označovala ako mimoriadny, predurčený pre plnenie vízií budúcnosti. Táto učiteľka a lekárka sa ale neorientovala na veľkých filozofov, ako boli Hegel, Fichte, ani na veľké osobnosti ako Goethe, Schiller, alebo na skladateľov, ktorými sa vyznačovala minulá kultúra. Pre ňu bola duchovná minulosť Nemecka už degeneráciou. Chcela sa preto vrátiť ďalej do minulosti a priviesť do znovuzrodenia staré dedičstvo nemeckej ríše, ktoré už pradávno nie je dané a ktoré by ani nebolo zmysluplné podporovať pre budúcnosť. V strede Tamariných snáh stála bývala budova ríšskeho snemu. Toto sa nezdá byť náhoda. Mnohí takzvaní „obyvatelia Ríše“ boli (pozn. prekl.: Reichsbürgerbewegung je hnutie niekoľkých skupín a jednotlivcov, ktorí neuznávajú súčasnú Spolkovú republiku Nemecko), zdá sa, v tom čase prítomní na mieste. Tamara bezprostredne rozvinula profil, ktorý dostala dávno od svojej učiteľky, formou akéhosi nekontrolovateľného subjektivizmu. Hlboké korene, ktoré pochádzajú zo vzťahu pacient – lekár a učiteľ – žiak, sa bezprostredne prejavili. V tejto akcii v Berlíne, ktorá bola zjavne spolu podporovaná policajnými záujmami, sa chce prejaviť nie-ja niektorých osôb, ktoré svoju politiku rozvíjajú z Mníchova a ktoré chcú popudiť ostatných proti antropozofii a mojej osobe. Tieto osoby, ktoré sa na tom príčinne podieľajú, veľmi dobre rozumejú bytosti projekcie.

Špecifický boj nastávajúceho ja naráža na odpor ničoho

Nebytie, alebo ak to inak vyjadríme, dobrobytie človeka bez charakteru a bez atribútov, je tak málo hmatateľné, ako elektrické rádiové vlny, ktoré dnes prestupujú všetok vzduch a atmosféru. Ľudské vedomie si zvykne na bezobsažnú politiku a prázdne reči. Človek už dostatočne nevníma, že v značnej miere stratil svoju individualitu a stal sa stádovým zvieraťom v nediferencovanom stáde oviec, ktoré poháňa štekajúci pes. Ako nesvoj bez ja, tak sa dá prostredníctvom médií a sugescií definovať dnešný priemerný človek. Ľudia sa rodia a ľudia v dnešných časoch umierajú a smutné je to, že ak tieto procesy duchovne pozorujeme, dokonca ak ich prísne duchovne pozorujeme, väčšina ľudí sa dostatočne nezrodí a preto nemôže ani naozaj zomrieť. V profile mnohých osôb chýba jasnosť, ktorou sa vyznačuje vnútorné formovanie charakteru. Z tohto dôvodu vzniká mimoriadne veľká beznádej. Zápas o vlastné stanovisko, zápas o pravdu dnes nie je smerovaný proti ľahko pochopiteľnej falošnosti, ale nastupuje proti ničote. Bojovanie proti určitej pozícií je možné len vtedy, keď táto existuje ako bytie v proťajšku. Ako však môže bojovník s mečom efektívne bojovať proti neustále unikajúcemu vzduchu? Nastávajúce bytie v túžbe po otázke zmyslu však bojuje proti neuchopiteľnému nebytiu, alebo inak vyjadrené, proti istému druhu úplnej straty zmyslu.

Touto skutočnosťou, že proti nebytiu nemožno aktívne bojovať a pri útokoch sa ani nemožno chrániť, vyvstávajú nové otázky pre budúcnosť. Ohľadom fenoménu korony, ktorý zamestnáva celý svet, sa dnes pokúšajú argumentovať mnohí vedci a kritické osobnosti. Výsledok je však viac než deprimujúci, lebo každá rozumná argumentácia a vedecké objasnenie ostáva nezodpovedané, alebo upadne do zabudnutia. Proti apatii, zahmlievaniu a nedotknuteľnosti nemôže vystúpiť ani ten najlepšie zdatný mysliteľ.

Ako sa dajú prostredníctvom duchovného skúmania naskicovať cesty pre budúcnosť?

Preto cesty budúceho vývoja vyžadujú nielen vyjasnenie na čisto informatívnej úrovni a nielen uvedenie tých bláznivých a lživých skutkových tvrdení na pravú mieru, ale tiež vyžadujú praktickú a všeobecne platnú spiritualitu s rozumnými horizontmi rozvoja pre víziu budúcnosti. Mystika alebo pasívne modlitby nie sú potrebné. Jednotlivec sa musí učiť silou svojho ducha myslieť budúcnosť, viesť ju do bytia a potom manifestovať ju ako silu kultúry. Nemôže sa viac pridržiavať starých skúseností a úspechov. Bytie, ktoré má prísť, sa neopiera o minulosť, rodí sa z odvážneho prehĺbenia a rozšírenia vedomia a je vybavené novou dôstojnosťou. Jednotlivec sa musí dnes učiť žiť, ako keby bol celkom zničený vo svojej telesnosti a musí teraz povstať v sile svojho ducha pre väčší celok.⁷⁾ Mahátma Gándhí mal opísateľný proťajšok, lebo chcel manifestovať nezávislosť proti okupačnej moci. Okupačná moc je definovateľná a sprevádzaná záujmami. Je to bytie. Preto mohol Gándhí označiť bytie prostredníctvom existencie himsa, násilia alebo všeobecne okupácie. Dnes sa však proťajšok nedá jednoznačne definovať. Javí sa ako zmätený, nejasný a bez skutočných argumentov. Spiritualita by bola tou cestou, keď sa človek učí nanovo definovať z ducha a nelipne viac na genetike alebo na obmedzených egoistických predstavách. Táto cesta s praktickými obsahmi a logickými predstavami myslenia je možná. Dnes by bola potrebná skutočná antropozofia, múdrosť, ktorá je vzatá zo všestrannosti a povstáva prostredníctvom ľudského výkonu a nebola by potrebná joga, ktorá slúži len k uvoľneniu a vlastnému energetizovaniu, ale taká, ktorá sa zakladá na bohatom cítení a obsahovej vôli, a ktorá prináša sociálne diela novým a silou naplneným spôsobom. Práve voči týmto dvom víziám dnes najviac bojuje mníchovský sprisahanecký kruh a rozliční sektoví referenti.⁸⁾ Učiteľka Tamary predpovedala mnohé vízie o zániku, v ktorých sa napríklad uvádzalo, že ľudstvo postihne vírus, ktorý všetkých zničí. Súčasne traumatizovala mnohé osoby, vytvárala závislosti a sugerovala svojim žiakom pomocou hypnózy a svojských, takzvaných karmických predpovedí vzťahy, ktoré sa, podľa skúseností, rozvinuli do účinnosti až v neskoršom čase. Navádzanie k revolučným a veľmi deštrukčným akciám bol vo všeobecnosti častý obsah jej konceptu terapie. Využívala ľudí, ktorí mali nejakú chorobu, pre presadzovanie svojich egoistických a iracionálnych motívov. Napísala veľa listov Angele Merkel a chválila sa, že k nej prechováva osobný vzťah. Skutočne veľmi významné je pre budúcnosť práve to, čo má nepoctivá strana zničiť. Nebytie nedokáže v žiadnom prípade zniesť nastávajúce bytie.⁹⁾ Podobne ako v čase inkvizícií, využívajú dnes určité politické psychológie národ, aby udával a odstraňoval všetkých tých, ktorí nenasledujú iracionálne predpisy a nariadenia. Udavačstvo sa podporuje, to je okolnosť, ktorá poukazuje na nedostatočný sebapocit a pocit čestnosti u človeka. Udávať a všetkých ohovárať môže len ten, kto nemá v živote riadne stanovisko.   Z týchto dôvodov sú osoby, ktoré na verejnosti vedú dobrú argumentáciu, vystavené nanajvýš nepríjemným útokom.

Hnutie kritického myslenia sa musí zriecť očakávaní od vlády, lebo od nebytia možno očakávať len nič. Na tom mieste, kde existuje bezobsažnosť a prázdnota, nemôže nikto nakupovať; alebo mohol by si vari niekto kúpiť chlieb v supermarkete, ktorý je schátraný na spadnutie a v ktorom sa už dávno nenachádza žiadny tovar? Bytie by chcelo dospieť k nastávaniu, to znamená, že ľudia pociťujú túžbu po kultúre a po úlohe. Táto kultúra musí byť dnes vytvorená prostredníctvom spirituality a racionálneho rozumu, prostredníctvom vzájomných vzťahov v súžití a prostredníctvom odvážne založených individuálnych postojov. Demonštrácie sa dnes nemajú orientovať na štát, ale celkovo smerom k nastávajúcej nezávislej kultúre. Vydarená demonštrácia dnes nevyzerá tak, ako keď Gándhí oslobodil krajinu od okupačnej moci Angličanov, ale celkom nezávisle od oslobodenia a štátnej moci majú vznikať kultúrne základy ľudského, sociálneho a spirituálneho bytia. Demonštrant by sa nemal pri utopických hláseniach, ktoré ponúkajú médiá, nechať vyprovokovať, ale mal by rozvíjať svoju vlastnú dôstojnosť v bytí diela smerom ku dielu v zmysle kultúry.

Podľa duchovného náhľadu čaká táto nová sila kultúry a chce byť objavená prostredníctvom jednotlivých osôb.