Perspektívy pre rok 2020

Od Heinza Grilla:

Žiaľ, prednáška plánovaná na 31.12.2019 o výhľade pre prichádzajúci rok sa nemohla uskutočniť. Ja sám, ak dovolíte osobnú poznámku, ležím v trojvrstvovom zábale v mäkkej posteli a liečim sa zo zápalu pľúc. Hlas znie len šeptom a medzi občasnými záchvatmi triašky sa z bolestivého kašľa predierajú diktované vety. Vpravo odo mňa stojí malý pohárik s krvou a podáva výsledky zo sedimentácie krvi alebo všeobecne o zápale. Nie kvôli tomuto ochoreniu, ale kvôli skutočne veľkým zanedbaniam na duchovnej ceste sa javí výhľad pre rok 2020 ako mimoriadne zaťažujúci.

Správna pozícia v živote

Najväčšia sila, ktorú ľudský duch môže uvoľniť pre svojich blížnych a pre radosť svetového tvorstva, vzniká vtedy, keď osoba na správnom mieste s rozhodnosťou uskutočňuje odvážne a múdre konanie. Čo možno rozumieť pod správnou pozíciou v tom najlepšom zmysle? Sú chybné a správne miesta, na ktorých človek stojí? Áno, sú. Tak ako možno v bojovom športe stáť zoči-voči nepriateľovi v chybnom postavení a stať sa z tohto dôvodu zraniteľným, tak sa môže aj jednotlivý človek dostať do pracovného, ľudského, sociálneho, psychického a etického neporiadku a tým stratiť svoju fyzickú, duševnú a duchovnú pozíciu.

Hypoteticky stanovený prípad, keď pacient trpí na ťažkú žlčníkovú koliku a lekár s taškou, v ktorej má spazmolytikum, stojí vedľa neho, ukáže, či teraz lekár prevezme svoju úlohu alebo nie. Ak nechá pacienta trpieť a neprejaví sa ako lekár, zaprie tým svoju vlastnú odbornosť a pozíciu. Prenesene na všeobecnú situáciu duchovného školenia pozorujeme nie menej drastický postoj. Tí, ktorí počas dlhých rokov navštevovali semináre a mohli rozvinúť kompetentné myšlienky, ako možno pôsobiť proti negatívnym podmienkam doby a chybám v spoločnosti, svoju pozíciu popierajú. Správajú sa, akoby nikdy nezískali náhľady do duchovných svetov, a keďže útoky sú smerované na moju osobu, povedia celkom jednoducho, že by prišli k lepším výsledkom, ak by objavovali skutočnú meditáciu a skutočné kresťanstvo niekde inde.

Prichádzajúci rok

Prichádzajúci rok bude rokom buddhinaśaḥ¹⁾ Buddhinaśaḥ je pojem z Bhagavad Gītā.  Buddhi je odvodený z slovného koreňa budh, „prebudiť sa, byť pozorný“ a označuje duševnú kapacitu rozlišovania a utvárania úsudku, silu tvoriť myšlienky, predstavy a poznatky. Naśaḥ  je pojem pre zničenie a vzťahuje sa ku koreňu slova naś, čo znamená „stratiť sa, zaniknúť, pokaziť sa, zmiznúť“. a pratikriyāḥ²⁾ Slovo je odvodené od prati (= proti) a kriyā (= konanie)., rokom ničenia vnútorných múdrostí a v spojitosti s tým neprestajne prichádzajúcich kompenzácií. Kompenzácia je dôsledok vzdialenia sa od pravdy. Aby oči nemuseli pozorovať realitu nedostatku a poníženia, ktoré dnes v ľuďoch pretrvávajú viac než predtým, unikajú mnohí do takzvaných problémov. Bude to rok, v ktorom nadobudne vlastné sebazapieranie veľmi veľké rozmery a jednotlivý človek bude bojovať o svet a jeho falošné uznanie. V presnom zmysle znamená slovo pratikriyā istý druh vyrovnania oproti negatívnym konaniam a zveličovaniam. Podľa starej jogy sa malo vykonať čistenie, keď človeka príliš uchvátili zmyselné výstrednosti a negatívne neresti. Mal sa vtedy zdokonaľovať vhodnou spirituálnou askézou, väčšou disciplínou a čistením, aby mohol uvoľniť z duše bolesť zveličovania a zmyselnosť. Pratikriyā sa však v nastávajúcich časoch udeje veľmi negatívnym spôsobom. Väčšina ľudí bude hľadať vyrovnanie, istý druh zaslepenosti,aleboproblematický vzťah s materiálnym životom, aby si viac neboli vedomí svojho vlastného strateného ducha, svojej chýbajúcej dôstojnosti a premrhaných možností. Najväčšia časť ľudí – a dokonca predovšetkým tých duchovne hľadajúcich – unikne k istotám materiálneho typu a vytesní zo svojej duše vnútornú povinnosť a dôslednosť. Človek bude zapierať pozíciu, ktorú naozaj má. Uznanie vo svete, lipnutie na symbiotických závislostiach a lichotenie sa už v uplynulom roku rozmohli takmer karikatúrnym spôsobom, avšak v nastávajúcom roku sa tieto javy budú vzpínať vo všetkej utópií k najvyššej idealite života. Ten, kto lichotí, klame a posudzuje tretích, sa bude javiť ako hrdinská postava. Zvláštnou vlastnosťou mnohých ľudí sa stane charizma, ktorá vyvoláva súcit a zvláštne pocity. Byť obeťou znamená výhody. Keď sa ľudská povaha naučí maskovať sa ňou, keď sa javí ako obeť spoločnosti, negatívnej politiky, iných zlých ľudí alebo nepriaznivých okolností, potom dokáže získavať od svojich blížnych energiu. Preto je potrebné ešte raz si presnejšie všimnúť status obete, ktorý dnes prijíma skutočne veľa ľudí.

Problematika role obete

V posledných rokoch sa mnohí ľudia rozhorčovali nad takzvanými sprisahaneckými teóriami. Nie je žiadnym tajomstvom, že Rusko má byť s čo najväčšou snahou udržiavané ďaleko od Nemecka a svetová politika usiluje o iracionálnu moc a nadvládu. A uvedomenie si, že vo všetkých častiach sveta prebieha geoinžinierstvo a že nebo je potiahnuté chémiou, tiež iste nevyžaduje žiadne spirituálne poznanie. Avšak je nutné povedať o spirituálnom prorokovaní, že je to úplný nezmysel a arogantné tvrdenie mnohých ľudí, ktorí vysoko karátovo s horlivosťou broja proti dobe, keď propagujú svoje zvesti o zániku sveta, ukazujúc pritom prstom na to zlé. Hovoria, že sú vraj určité obzvlášť vplyvné osobnosti alebo iní hovoria, že sú lóže, a tieto robia zodpovednými za hrozbu zániku sveta. Týmto vyjadreniam chýba akýkoľvek typ logiky a postrádajú duchovný náhľad. Aké sú to sily, podľa hlbšieho duchovného poznania, ktoré svet ženú stále viac do materializmu a ktoré majú radosť z ničenia?

K objasneniu skutočne vnútornej duchovnej príčiny je potrebné spomenúť ešte raz falošné predstavy obete, ktoré si mnohí dnes cielene utvárajú. Riadenie sveta sa preto nedeje zhora, od niekoľkých málo ľudí, ktorí majú moc nad krajinami a kultúrami, ale prebieha zvnútra, prostredníctvom sebaodovzdania a prostredníctvom chýbajúcej odvahy uchopiť vôľu pre riadne etické a sociálne formovanie života. Ľudia sa v rastúcej miere učia, ako sa postaviť na základe „nebytia“, vzdania sa ducha a popretia pravdivej individuálnej tvorby úsudku do role obete, pomocou ktorej čerpajú energiu a súcit. Títo ľudia, ktorí pôsobia tak bezbranne a ktorí ani nemusia mať bezpodmienečne vedúcu úlohu v politike alebo v dôležitých úradoch, riadia spoločnosť oveľa viac ako bohaté banky a lóže.³⁾ Skrytá a nespoznaná psychopatia riadi dnes svetové dianie.

Aura ľudí v Nemecku

Keď dnes pozorujeme auru priemerného nemeckého občana, môžeme vidieť zvláštne vnútorné formovanie vôle riadené cudzími vplyvmi, prejavujúce sa hnedastým vrhaním tieňa. Mnoho ľudí nesie v sebe toto celkom v skrytosti zaryté sfarbenie. Ukazuje silný vplyv sugescie, pôsobiaci až hlboko do vrstiev vôle, ktorý však predsa nie je rozpoznaný ani vnímaný ako skutočnosť. Nie je nemecký občan práve tým, kto najčastejšie zápasí o svoju individualitu a sebaidentitu? Necíti sa Nemec ešte stále do istej miery vinný kvôli obdobiu vojny? Konflikt svedomia, že človek jedného dňa nasledoval vodcu, ktorý prispel k najväčšej svetovej skaze, ostáva vo vnútri živý. Dnes si musí človek ešte raz so zrelou individualitou položiť otázku, či ten, kto slepo nasledoval, nie je rovnako vinný, ako jeho agresor. Avšak rola obete, ktorú si dnes ľudia falošným spôsobom nárokujú pre seba, otáča zrazu všetky otázky viny, či už sa týkajú manželstiev, pracovných pomerov alebo politiky a projektuje neustále na tretie osoby. Pokiaľ sa človek neprimeraným spôsobom vyhlasuje za obeť, blokuje svoj duchovný vývoj a dokonca vnáša do sveta blokádu obrovských rozmerov medzi zosnulých a pozostalých. Žena, ktorá ostala s troma deťmi, zatiaľ čo manžel ju opustil, sa môže vyhlásiť za obeť a zožať súcit so svojou situáciou. Muž sa javí ako páchateľ. Nik už nebude presnejšie skúmať celú situáciu. Obeť a páchateľa možno emočným spôsobom stanoviť veľmi rýchlo. Ako však pôsobia falošne stanovené predstavy obete na duchovný svet?⁴⁾ Beate Krol píše vo svojom článku o statuse obete: „Psychológovia vysvetľujú dobrovoľný postoj byť obeťou tiež ako výraz prehnanej pýchy, vystupňovanej až k pocitu nadradenosti nad „páchateľom“. (pozri článok “Ja, úbohá obeť” na SWR2, stav 31.12.2019.) Vo všeobecnosti je v psychológií známe, že dlho pretrvávajúci status obete spútava energie v človeku.

Ale ďalej treba venovať pozornosť aj inej skutočnosti. Je známe, že pre normálne cítiacu ľudskú povahu je neznesiteľné, keď jeden človek druhého týra a už ho nepustí zo svojich „pazúrov“. Ako je to však v prípade ľudí, ktorí sa na základe zneužitej spirituality naučili túto uplatňovať na tretie osoby a na spoločnosť tak, že dokážu ovládať duševné stavy jednotlivcov a celých kolektívnych hnutí? Predpokladom pre tento extrémny spôsob zneužitia spirituality je znovu, a to v mimoriadnej miere, predstieranie polohy obete, ktorá je poškodená treťou stranou. Výhody, ktoré jednotlivec získa z priznania sa k polohe obete, zahaľujú neobyčajne rafinovaným spôsobom ten skutočne agresívny potenciál. Vlastná nespôsobilosť či nesvojprávnosť (vo faktickom, nie právnom zmysle slova), ktorú si človek musí priznať, získava takto pyšnú formu prostredníctvom lživého predstierania role obete. Existujú ľudia, ktorí na základe úplne zvrátene použitej spirituality skrytým spôsobom získali najvyšší stupeň ovládania tretej strany. Žijú v lži, ktorú zahaľujú sami pred sebou a pred druhými. Ľudia, ktorí rozvinuli tento stupeň zneužitia spirituality, vládnu dnes prostredníctvom svojej zdanlivej skromnosti Nemecku a zrkadlia svoje vlastné vnútro na zvyšné ľudstvo. Žiaľ boli mnohé z týchto osôb na mojich kurzoch a rozhodne zapierajú naučené. Z tohto dôvodu sa dá v aure nemeckého občana rozpoznať hnedý, neznesiteľný tienistý útvar. Z tohto tienistého útvaru sa rozvinú veľké agresie. Táto okolnosť je taká závažná, že okamžite ako sa ju niekto pokúsi rozumne osloviť, objavia sa silné agresie.

Čo vzniklo v roku 2019?

Rok 2019 som v mojej prognóze z minulého silvestrovského seminára (2018 / 2019) posúdil ako možnosť k najlepšiemu spirituálnemu nasmerovaniu. Ako sa dá tento poznatok potvrdiť v spätnom pohľade? Uskutočnili sa veľmi dobré podujatia s príjemne vzplanutými pokrokmi účastníkov. Veľké množstvo osôb pobadalo možnosti tvorivého myslenia a ním posilnených vízií budúcnosti. Najpodstatnejší výdobytok však prišiel prostredníctvom protivníka samotného, ktorý chcel s najväčším fanatickým záujmom z individuálne orientovanej spirituality urobiť skupinový útvar a snažil sa ho verejne pranierovať a odsudzovať. Koľko rôznych skupinových zoskupení sa nachádza v rôznych spirituálnych smeroch? Je ich takmer nekonečne mnoho, až sa to nedá spočítať. Tieto všetky však neboli verejne diskreditované a obvinené z vražedného zla. Protivník si dal zjavne najväčšiu námahu s individuálne orientovanou spiritualitou, pretože túto sa mu darí najmenej ovládať a riadiť. V zúfalstve sa teda pokúša túto individuálnu spiritualitu, tak ako ju ja myslím, deklarovať za kult, skupinu a sektu.

Rok 2019 priniesol mnohým osobám na jednej strane bolestnú a na druhej strane peknú a progresívnu skúsenosť, že nie sú želaní vo svete a v živote budú navždy outsidermi či samotármi. Cesta k spiritualite musí nevyhnutne obsahovať tendenciu k vylúčeniu, a ten kto ju nezažije, nedokáže dostatočne objaviť svoju pravú individuálnu silu. Keď chce joga byť cestou k zjednoteniu a spojeniu s blížnymi, prírodou, samým sebou a vyššími svetmi, začína veľmi paradoxne v zavrhnutí svetom. Vzdialený pocitom príjemného prijatia rozvíja v skutočnosti jednotlivec lásku k blížnemu slobodnú od polarít a príjemné cítenie skutočného duševno-duchovného spojenia. Tí, ktorí s vážnosťou vydržali na ceste, ďalej dozreli v tomto spájajúcom pocite vnútornej kresťansky-duchovnej lásky k blížnemu. Áno, Kristova iskra dozrela posledný rok v niektorých ľuďoch. Oproti tomu mnoho iných, ktorí kŕčovito hľadali uznanie vo svete a zapierali spiritualitu, ktorej sa vyučili, išli cestou úpadku a nezriedka sa u nich prejavili vážne psychické problémy, smrti vibhramah – strata pamät.⁵⁾ Koreň slovesa smṛ znamená „pamätať si“, vibhramaḥ je nestálosť, pomätenosť a skladá sa z predpony vi- (= preč, od seba) a slovesa bhram, ktoré znamená „túlať sa, pohybovať sa sem a tam“.

Ďalšie výhľady na rok 2020 – narastajúce kompenzácie

Kompenzácie, pratikriyāh, sa stanú v budúcnosti na materiálnej a vzťahovej rovine najväčším pokušením duchovného ašpiranta. Jednotlivec bude cítiť úplné zúfalstvo a jeho slzy prameniace z pocitu neschopnosti budú padať až na zem. Sily zdolávajúce vôľu a pocity mu ukážu, že pre duchovnosť neostáva žiaden priestor, pretože matéria a núdza existenčného bytia vytvorias najvyššou intenzitou závoj māyā. Život sa stane preťaženou komorou, v ktorej zdanlivo neexistuje možnosť rozvoja kreatívnych a slobodných myšlienok. Sugescie doby už rozvinuli svoje pôsobenie až do vnútra ľudstva a nereagovanie a apatické správanie sú výrazom pre túto rastúcu māyā, ilúziu, ktorá bola vytvorená v zmysle emocionálneho kolektívneho zajatia ľudstva.⁶⁾ Protivníci, cirkvi a rozliční zvlášť angažovaní jednotlivci si dali za cieľ zničiť akékoľvek informácie o mojej osobe na verejnosti a oproti tomu umelo vytvárať náladu verejnej mienky smerom k negatívnemu. Noviny zanedbali svoju povinnosť podať vysvetlenie a priklonili sa k názoru protivníka. V tomto dianí je pokladaný ten, kto sa venuje spirituálnej orientácii so substanciou za fantastu a nezriedka dokonca za nebezpečného človeka. Len málo ľudí si na seba vezme bremeno zamietnutia a vylúčenia.

Čo očakáva duchovný svet od človeka – rozvoj vedomej duše

Keď posudzujeme požiadavky duchovného sveta, tak by v popredí bol práve onen rozmer, predstavujúci silu myslenia s plne zrelým vedomím, silu, ktorá je schopná pôsobiť nad polaritami života. Podľa Rudolfa Steinera žijeme v nevyhnutnosti rozvíjať tzv. vedomú dušu, či – inak vyjadrené – šieste centrum – ājñā–cakra. Toto centrum je usporiadané úplne slobodne od pozemských procesov, želaní, väzieb a pocitov. V tomto centre spočíva schopnosť človeka myslieť ideál, ďalej ho utvárať k praktickým predstavám a manifestovať ho slobodne od polarít vo svete. Časť 14 Evanjelia podľa Matúša, v ktorej si Peter trúfne na pokus prejsť po vode, je najlepším príkladom schopnosti myšlienky, ktorá je chránená v najideálnejšom zmysle, udržiavaná v koncentrácii a napokon v najlepšom zmysle uskutočnená. Peter sa však dostane do pochybností a ihneď padne do vody. Prosí zachraňujúcu ruku o pomoc. Vedomá duša, ukotvená v čele, dvíha človeka nad vodu pozemskosti a umožňuje mu premenu ideálov. Jednotlivec potrebuje odvahu k myšlienke a ideálu a musí sa naučiť riadiť ním život.⁷⁾ Pozri knihu „ Bytostné tajomstvo duše“, proces tvorby myšlienok v kapitole „Pečeň“ str. 297 a nasl.Pozri knihu „ Bytostné tajomstvo duše“, proces tvorby myšlienok v kapitole „Pečeň“ str. 297 a nasl.

Veľa ľudí dnes v súvislosti s výpoveďami Rudolfa Steinera hovorí o vedomej duši. Pamätám si najrôznejšie dialógy s antropozofmi, ktorí pokojne citujú a uznávajú vývoj vedomej duše ako veľmi cenný. Pri týchto rozhovoroch však bolo udivujúce, že slová boli bez substancie a ezoterické pojmy sa javili iba ako vzdialená teória. Prečo sa mnohé ezoterické pojmy vyslovujú bez hlbšej vedomosti a upiera sa im možný význam? Podľa mojej skúsenosti môže vedomá duša dospieť do reálnej skúsenosti až po odvrátení sa a vyhranení od najrôznejších svetských síl. Až vo fáze vyhranenia zažije jednotlivec skutočné rozlíšenie, viveka⁸⁾ Vo filozofickej škole Vedānta znamená viveka rozlišovanie medzi neviditeľnými duchovnými svetmi a viditeľným, materiálnym svetom. Duchovný svet sa pritom chápe ako skutočná realita, na rozdiel od nepravdivého, iluzórneho sveta javov māyā., medzi vznikajúcimi nemateriálnymi myšlienkami a prevzatým adaptovaným vedomím.

Vedomá duša je veľmi citlivého druhu, pretože rovnako ako archanjel žije nad hlavou človeka. Len pri úplnej slobode od väzieb a so schopnosťou vysokej koncentrácie na myšlienku, môže jednotlivec zažiť realitu vedomej duše. Ak však má človek veľa väzieb, musel by sa upriamiť na tajomstvá stvorenia sveta a naučiť sa svoj život z ideálov nanovo utvárať. Ak chýba rozvoj akejkoľvek praktickej a zrelej spirituality, anjeli z aury odídu a archanjel už viac nemôže vykonávať duchovné vedenie človeka.

Ako geniálne je v človeku zakotvená táto skutočnosť, ukazuje tento príklad. Predpokladajme, že niekto je vo veľmi zlej existenčnej situácii a všetky jeho vzťahy stroskotali. Takému človeku zostáva len zúfalstvo, psychologické poradenstvo a môže sa oddať rôznym kompenzáciám života. V danej situácii vyvinie tento postihnutý porozumenie pre duchovný rozvoj, intenzívne študuje pôvodné texty, vypovedajúce o spirituálnom svete. Neobracia sa na pasívne krédo a neprosí cudzieho boha o pomoc, ale začína brať vážne myšlienky zo spirituálnych textov. Myslí ich aktívne a zvažuje zmysel ich obsahu. Už po krátkom čase sa nad jeho hlavou zjavuje svetlo vedomia, ktoré ho obdarúva závanom nádeje v núdzi. Napokon začne z týchto myšlienok, ktoré nadobudol, svoj život nanovo riadiť a utvárať z ideálov. Relativizuje túžby po pozemských pocitoch harmónie a postupne kladie základy ideálnych obsahov predstáv. Čoskoro je možné život organizovať ako idúc po vode. Zo spirituality jednotlivec vyvíja nosné a pravdivé obsahy vedomia. Teší sa im a vie spoznať relativitu života.

Následky zanedbaní na ceste duchovného vývoja

Tí, ktorí pokračujú v duchovnom školení v tomto zmysle, zažijú už v nadchádzajúcom roku veľký úspech. Mnohí, čo už začali s duchovným školením, sa z nedostatku odvahy oddajú životným kompenzáciám. Stratia svoje už začaté vnútorné centrum a podľahnú protisilám. Dokonca sa z nich samotných stanú protivníci. Neprijmú svoju pozíciu. Ak sa však cvičiaci na spirituálnej ceste odoberie na správne miesto a z neho vychádzajúc vykoná najlepšie činy, dokáže pohnúť svetmi a odvahou svojho vedomia vytvorí pre živých ľudí hviezdu nádeje. Čo je však správne miesto pre toho, ktorý sa cvičí v duchovnom? Vysoko cenený taliansky antropozofický architekt Stefano Andi napísal Antropozofickej spoločnosti veľmi hodnotný príspevok, v ktorom v mimoriadnej miere zdôraznil, že politický aktivizmus je absolútne nemiestny pre toho, kto sa snaží o duchovnosť. Koľko osôb sa v posledných mesiacoch úplne rozišlo s duchovným školením a začali s politickým aktivizmom, ktorý na situáciu svetov pôsobí s určitosťou nepríjemne a polarizujúco. Zmenili svoju pozíciu, zapreli duchovno a prijali extrémnu formu bojovnej emocionality.⁹⁾ Snahy Daniela Gansera alebo Ken FM, sprostredkovávať správne informácie, nie sú zrovnateľné s politickým aktivizmom, sú správne a prispievajú k objektívnosti v spoločnosti. Politický aktivizmus mnohých, ktorí sa kedysi u mňa učili, pôsobí však zničujúco, keďže popiera duchovné príčiny diania a na povrchu šíri nepotrebné a nezmyselné bojové heslá.

Duchovná škola pracuje podľa hodnotných možností síl s myšlienkovými obsahmi, ktoré sú pozbavené polarít a môžu preto rozvinúť veľké silové pole. Myšlienka tvorí najpodstatnejšiu duchovnú substanciu, ktorá môže nanovo oživiť tak Zem ako aj Nebo. Kto sa ako duchovný žiak jednostranne rozhorčuje nad zlom sveta, zabúda na rozvoj svojej duše a zanedbáva spirituálne posilnenie. Zároveň prestáva poznávať pravdivý pôvod vznikajúcej karmy, osudu. Nevidí skutočne determinujúci deštrukčný pohyb. Mali by vo vrecku spazmolytikum, ale iných nechajú kričať v žlčníkovom záchvate. Koľkým ľuďom som objasnil príčiny skutočného ničenia a koľkí z nich ma počúvali? Dnes sa hádajú navzájom alebo so svetom a preto ich substancia chýba v duchovnej myšlienkovej realite. Politickí aktivisti navyše neužitočne pritvrdzujú fronty a svojim konaním sa vzďaľujú od riadiacich síl archanjela. Niekto, kto nadobudol duchovný princíp života, je na správnom mieste len vtedy, ak sa učí s týmito obsahmi svoj život viesť k vyšším ideálom a otvorí dimenziu, ktorá je slobodná od polarity a pôsobí životodarne pre všetkých ľudí. Jednotlivec, ktorý sa venoval duchovným štúdiám, by mal preto vychádzať z tejto pozície, ktorá je preňho správna a život viesť na nové stupne. Mohol by svet zmeniť tak ako lekár, ktorý vo svojom vrecku nosí spazmolytikum vo forme injekcie, ktorou by mohol pacienta oslobodiť od bolesti koliky.

Rok 2020 prinesie v dôsledku núdze nekonečné kompenzácie v materiálnej oblasti. Tí, čo sa venujú duchovnému školeniu, by sa mu teraz mali venovať vážne. Nerobia to. Nepočujú ani moje slová. „Keď konečne vyriešim problémy, ktoré mám s nájomníkom a s firmou, môžem sa venovať krajším veciam, duchu.“ Aká hlúposť hovorí v týchto slovách. Problémy sa určite vystupňujú k úplnej neriešiteľnosti a jednotlivec svoju tvorivú silu nikdy nerozvinie, ale výrazne zredukuje.

Jedným z najväčších zanedbaní v posledných rokoch je nedostatočné zaoberanie sa s protivníkom, ktorý by chcel zničiť každú duchovnú aktivitu. Tak ako niekto, kto trpí chorobou, je nútený sa ňou zaoberať, musí sa ten, čo volí duchovnú cestu, nevyhnutne konfrontovať s intrigami, zlobou a deštrukčnými úmyslami protivníka. Táto konfrontácia v žiadnom prípade neznamená politický aktivizmus, či bezprostredne vonkajší boj polarizačného druhu voči protivníkovi. Pohodlnosť, chýbajúca odvaha a čiastočne aj väzby viery mnohým bránia v konfrontáciách s ničivými silami, s ktorými sa denne stretávajú v tajomne duše. Čítajú knihy odo mňa, ale nevšimnú si, že sedia uprostred zóny padajúcich kameňov. V posledných ôsmich rokoch sa dajú spoznať dva silné prúdy v duchovnom školení. Jeden ústi do politického reaktivizmu, ktorého cieľom je poraziť všetko negatívne vo svete. Druhú tendenciu charakterizuje úplná pasivita voči podmienkam súčasnosti. Jednotlivec hľadá harmóniu krásnej jogy a účasťou na seminári sa pokúša takzvane „dotankovať“ svoju chýbajúcu energiu. Duchovné školenie by si práve vyžadovalo nepolaritnú konfrontáciu so zlom a kto by chcel rozvíjať vedomú dušu, musí sa nevyhnutne učiť riadiť svoj život intenzívnou dimenziou najlepšie mysleného ideálu.

Štúdium negatívneho podporí ideály

Ten, kto študuje to negatívne a napríklad sa učí stále presnejšie rozpoznávať protivníka s jeho vysoko karátovou silou manipulácie, rozvíja tým a zvyšuje tvorivú silu a ideály. Štúdium protivníka vedie k zosilneniu tepla a svetla v človeku. Pre takéto správanie je však potrebná individuálna sila, odvaha a nezávislosť od dogmatizmu a všetkých podôb sekty. Takúto odvahu preukazuje primálo ľudí. S pozorovaním prichádzajúceho roka, ktorý ponúkne príliš veľa zničujúcich prvkov na hospodárskej, ako aj na zdravotnej úrovni, ešte raz vyvstáva otázka, aká špecifická dimenzia chýba vo svetovom tvorstve. Negatívne sily prekvitajú ako burina, zatiaľ čo duchovný rozvoj uhasína. Článok v novinách „Süddeutsche Zeitung“, ktorý pre bežného čitateľa nevypovedá nič iné, než to, že moja osoba je údajne zločinecká a brutálna a ktorý čitateľovi sugeruje, že sa vraj jedná o nebezpečnú sektu, vykazuje snahy zrovnať to individuálne duchovné so zemou. Ľudia, ktorí to píšu a tí, ktorí to zadávajú, musia vo svojej duši pociťovať najhlbší stav nedostatku. Je ťažké porozumieť, prečo niekto musí diskreditovať iných a pritom sa nepokúsil priniesť ani jeden jediný konštruktívny návrh pre svetové tvorstvo. Sú údajne opäť obeťou jednej sekty, jednej sekty, ktorú je nutné vykonštruovať, aby mohli byť tou obeťou. Ničivé sily sú v každom prípade extrémne pokročilé, veď postačí len ak pozorujeme mediálne dianie, a človek trpí najhlbším nedostatkom pravdivých informácií, tvorivej sily a ducha.

V ľuďoch je už dnes žiaľ príliš silne rozšírený nasledujúci základný pocit: “Keďže ja sa vo mne cítim duševne zúbožený a stratený, lebo badám, že mám príliš hlboké konflikty svedomia so sebou samým, s mojím charakterom a mojou bezmocnosťou, chcel by som moju vinu projektovať na iných, ťahať ich do hĺbky a s týmito ľuďmi spolu zahynúť. Keď ja trpím, nech trpia aj ostatní.“

Dôsledky pre seminárnu činnosť

Ak položíme otázku, čo potrebuje duchovný svet, mohli by sme rovnako položiť otázku, čo potrebuje kozmos alebo slnko s jeho teplom a svetelnými pomermi. Alebo by sme sa mohli spýtať, čo potrebujú zosnulí, po akom prílive síl oni túžia? Pre budúcnosť by som chcel odpovedať na túto otázku zmenou mojej doterajšej referentskej a seminárnej činnosti. Obvyklé chápanie účasti na seminári je také, že účastník sa môže naučiť niečo, čo sa mu stane životnou pomocou alebo praktickým ziskom pre život. Nekladie si otázky v zmysle skutočnej kresťanskej duchovnosti. Podľa môjho názoru musí byť kresťanské duchovné myšlienkové bohatstvo, ako sa hovorí v kázni na vrchu, naplnené do nových mechov. Učenie, ktoré najprv vedie do vnútra, aby sa napokon v neskoršom následku nasmerovalo navonok k sociálnemu životu, sa zdá veľmi komplikované a obmedzujúce. Všetky meditácie a referáty, ktoré budem v budúcnosti vykonávať, majú zahŕňať celé publikum a vyzývať ho k plnej spolupráci. Nie myšlienka, ktorú jednotlivec získa pre seba, ale tá myšlienka, ktorou jednotlivec môže prispieť, ktorú sa učí vyžarovať navonok pre všetkých a pre svetové tvorstvo, obsahuje rozhodujúcu pokrokovosť pre vedomú dušu. Otázkou budúcnosti má byť, aká spirituálna dimenzia vznikne z celého seminára, aká sila, premena a žiarenie sa prebudí. Učenie sa rozvinie z bezprostredného aktívneho rozvojového úsilia k realizácií a k výrazovej forme myslenia. Kto teda príde ku mne na meditácie, na študijný víkend alebo na všeobecné podujatie pre ďalšie vzdelávanie, bude vyzývaný k celkovému aktívnemu výkonu myslenia. Doposiaľ som bol pri korektúrach vždy zdržanlivý. Do budúcna pomenujem nedostatočné formy bezprostredne a budem sa im venovať tak dlho, kým nebudú správne. Hoci moja osoba nevystupuje ako usporiadateľ a neorganizujem žiadne semináre, nestrpím do budúcna v rámci mojej činnosti žiadne podoby konzumu a pasívne prijímanie. Menej ma zaujíma otázka, čo sa jednotlivec naučí, než tá, čo odovzdáva a aké vyžarovanie prináša.