Článok od Heinza Grilla z 21. septembra 2024
Choroba je vždy prepojená s fyzickým telom. Aj prejavy akými sú depresie či úzkostné poruchy sú dané fyzickou existenciou. Hoci sa panický záchvat či depresívno-reaktívna nálada do značnej miery odzrkadľujú na psychike, motivované sú zo strany tela. Tie najjemnejšie metabolické procesy, ktoré začínajú v brušných orgánoch a prostredníctvom zmien v prenosových funkciách stúpajú až do mozgového systému, napokon vyvolávajú veľmi špecifické psychické príznaky. Telo je teda tou primárnou inštanciou, ktorá prostredníctvom svojej veľmi individuálne založenej reality vyvoláva špecifickú situáciu choroby.
Skutočnosť, že telesné podmienky vedomie determinujú prostredníctvom širokej škály emócií a pocitov, je súčasťou existenciálneho spôsobu života človeka. Ak niekto ochorel, bude ho nevyhnutne sprevádzať túžba po zdraví. Vždy sa chceme zbaviť nepohodlnej situácie spojenej s bolesťou a obmedzeniami a čo najrýchlejšie prejsť do pohodlného funkčného stavu. Celý rozsah záujmov a prevládajúce vedomie sa teda riadi touto túžbou po východisku z nešťastnej situácie. Inými slovami možno túto situáciu charakterizovať nasledovne: Človek, ktorý ochorie, si vo svojom telesne poviazanom stave dokáže zdravú perspektívu predstaviť len obmedzene alebo vôbec a je pre neho oveľa ťažšie slobodne nadväzovať vonkajšie vzťahy so svojimi blízkymi. V tomto zmysle je choroba vždy spojená s človekom a jeho vedomím.
Možno by sme mohli uviesť jednoduchý príklad, ktorý vychádza z bytostnej podstaty urážky. Osoba, ktorá bola urazená, nie bezdôvodne hovorí, že sa jej neslušné slová druhej osoby dotkli. Každý, kto v istej situácii utrpel urážky, ktoré sa z čisto duchovného hľadiska javia ako spŕška čierno-tmavej alebo sivo-špinavej farby, by sa ich chcel čím skôr zbaviť a tak sa vymaniť z urazeného, poníženého stavu. Teraz však možno konštatovať, že urážka vždy predstavuje chorobnú okolnosť a bude mať účinok, bez ohľadu na to, či sa jej dotknutá osoba bráni alebo nie. Okolnosti sa však často skomplikujú, sťažia a zdravie zaťažia oveľa viac práve vtedy, keď dotyčná osoba túži za každú cenu sa oslobodiť zo svojich psychických a možno už aj fyzických pomerov. Urazený človek musí konať zo svojej nešťastnej situácie, keď je ponížený a cíti sa dotknutý, a to je okolnosť, ktorá vyplýva z tela a túžby po slobodnejšej realite.
Táto subjektívna skutočnosť postihnutia, bolesti a pocitov nevoľnosti alebo dokonca choroby, by mala byť v prvom kroku predovšetkým vedome prijatá. Teraz si môžete prečítať predošlý článok, v ktorom sa uvádza, že choroba nie je nepriateľom človeka, ale skutočnú príčinu treba hľadať na inej úrovni. Bolesť a choroba sú výsledkom obrany alebo inak povedané reakcie, ktorá sa u každého jednotlivého človeka vyskytuje viac-menej prirodzeným spôsobom. Pochádza však z okolností, ktoré ovplyvňujú telo a individuálnu existenciu a sú vyjadrené prostredníctvom úrovne vnímateľnej reality, teda úrovne fyzickej. Týmto fyzickým väzbám predchádza narušenie medziľudských vzťahov, morálne zlyhanie alebo dlhodobé zanedbávanie podstatných povinností.
Ak sa precvičovaním pozorovania jednotlivec naučí do určitej miery analyzovať a vnímať tento rozdiel medzi príčinou a následkom, môže uskutočniť ďalší krok pre svoje uzdravenie. Na úrovni vlastnej aktivity a ďalšieho rozvojového utvárania vedomia, bude dôležitou zásadou to, že postihnutý sa nesústreďuje na symptómy a prejavy choroby. Pre komplexné, holistické liečenie, ktoré sa usiluje o ďalší rozvoj duševnej, duchovnej a fyzickej existencie, je nevyhnutné osvojiť si koncept orientácie na budúcnosť. Aj keď vysvetlenie príčiny a toho, aké okolnosti viedli k ochoreniu alebo úrazu, sú vždy veľmi dôležité, individuálne vedomie nesmie zostať uviaznuté v minulosti a minulých udalostiach, ale musí prijať lepšie predsavzatia pre budúcnosť v zmysle rastúceho vývoja.
Urazený človek napríklad pomerne jednoducho zistí, že ozajstný problém má v skutočnosti ten druhý, teda agresor, a len ho na iného človeka premieta pomocou prostriedkov ponižovania. Týmto spôsobom možno pomerne rýchlo nadobudnúť lepšiu silu. Ak zažijete urážku, naučte sa prekonať svoju osobnú dotknutosť a učte sa získavať väčší zmysel pre česť pri jednaní s inými ľuďmi, napríklad rozvíjať komunikáciu založenú na obsahu, bez projekcií. Najlepšie je dokonca uvedomiť si úbohosť útočníka a zamyslieť sa nad tým, ako sa môžete ideálne naučiť organizovať svoj život na novú vyššiu úroveň. Duchovná realita ukazuje skutočnosť, že ten, ktorý sa snaží ublížiť druhým a myslí si, že tým môže pre seba získavať sebecké výhody, necháva vlastne ku dotknutému človeku plynúť akúsi silu duše. K traumatizovanému človeku prúdia skryté sily a útočník sa vo vzťahu k tomu druhému človeku vlastne vzdáva.
Umenie posunúť vedomie na ďalšiu, slobodnejšiu úroveň, ktorá zodpovedá rozvoju, a oslobodiť sa od nevhodných zapojení, je niečo, čo by sa človek v živote mal snažiť dosiahnuť. Najväčšou pomocou pre rozvoj sú vlastne negatívne javy vo svete, pretože narúšajú predchádzajúci pocit pohody v príjemnom spolužití, nezhodujú sa tak ľahko s bežnými pocitmi a z tohto dôvodu prebúdzajú fantáziu pre ďalší vývojový stupeň. Skutočnými nepriateľmi človeka teda nie sú vonkajšie útoky, ale skôr vnútorná pasivita, skľúčenosť psychiky a mnohé zanedbané vývojové povinnosti. Z tohto dôvodu by sme si mali uvedomovať okolnosť slobodne zvoleného rozvoja, ktorá nespočíva v chorobe a v snahe dostať sa z ťažkej situácie. Potom premýšľať o tom, ktoré rozvojové oblasti možno identifikovať ako ďalšie cieľové body a s odvahou napríklad vykročiť k realizácii ďalšej dimenzie.
Už v minulom článku bolo avizované, že budú nasledovať príklady toho, akým spôsobom možno formovať tieto rozvojové oblasti. Tu prezentovaný opis situácie choroby a slobodného rozvoja sa však opäť javí ako zásadný, aby ste mohli lepšie pochopiť nasledujúce príklady v ďalšom príspevku.
Kresby: R.R.