Praktický prístup k zdraviu

V širokej oblasti ponuky zdravia sú k dispozícii rôzne výživové modely, kurzy jogy, wellness zariadenia, vzdelávacie videá a všeobecné rady o pozitívne afirmatívnom životnom štýle. Napokon sa v médiách odporúča šport, rôzne formy cvičenia, plávanie, otužovanie a samozrejme včas uskutočňovaná relaxácia. Čo však môže urobiť jednotlivec, keď sa dozvie o chorobe blízkeho človeka? Z nezainteresovaného vonkajšieho pohľadu by sa našim blízkym dalo vyčítať veľa nedostatkov a rýchlo ich prehovárať, aby si osvojili lepší životný štýl. Mal by človek v prípade potreby darovať chorému kurz jogy alebo mu odporučiť dovolenku vo wellness hoteli? Alebo sa treba v každom prípade čo najskôr obrátiť na lekára a okamžite sa k nemu objednať na konzultáciu? Alebo práve naopak, keď je niekto proti lekárskemu systému podobne ako zosnulý antropozof, autor a lekár Otto Wolff, ktorý povedal: „V prípade choroby si dávajte pozor na nemocnice a lekárov a vydajte sa na cestu sebaanalýzy.” Konanie a opatrenia, ktoré sú vhodné pre vlastný osobný zdravotný problém, nemusia byť nevyhnutne správne pre iných. Tieto rady sú zvyčajne dokonca kontraproduktívne a môžu u pacienta vyvolať určitú antipatiu.

V každom prípade sa pri praktickom riešení otázky zdravia objavuje nekonečné množstvo rád, kníh, videí, informácií a keď je niekto raz chorý – čo je stav, ktorý nebýva zriedkavý – mohol by rozdávať vrece rád, hoci sám lekárom nie je. A predsa je väčšina ľudí dnes v otázkach zdravia bezradná a keď sú potrebné konkrétne, podložené a jasné opatrenia, nie je vôbec ľahké objaviť a nasledovať ich.

Pre budovanie poznatkov o zdraví, svojom aj svojich blízkych, a pre konštruktívny prístup je potrebné bližšie skúmať veľmi často používané slovo holizmus alebo celistvosť. Holizmus nie je nutne otázkou komplementárnej medicíny a rozhodne sa nejedná o rýchle posúdenie ľudskej bytosti v troch častiach, a to tela, duše a ducha. Slovo „holistický“ znamená, že jednotlivec dokáže zodpovedať otázku o sebe, o svojom sociálnom postavení vo vzťahu k blízkym a nakoniec aj o komplexnej predstave o skutočnom lepšom zdraví. Zdravie a rozvoj na duševno-duchovnej a fyzickej úrovni spolu úzko súvisia. Čo však znamená skutočný duchovný vývoj? Nastáva vďaka pozitívnemu mysleniu a vyhýbaniu sa pesimizmu? Nie, určite to nie sú len formy pozitivizmu vo vzťahu k životu. Pokrok v zmysle skutočného a správne zvoleného duchovného rozvoja, pokiaľ možno tento pojem použiť bez presnej definície, má vždy priaznivý vplyv na fyzické zdravie. Napríklad, keď človek v sebe prekoná neresť a nahradí ju viac vedomou, pokrokovejšou cnosťou alebo odvážnym morálnym konaním, či dokonca primeranou múdrosťou, duchovne sa rozvíja. Naproti tomu neúspechy, ktoré sa vyskytujú v duševno-duchovnom ohľade a ktoré sa prejavujú väčšinou v morálnych deficitoch, skľúčenosti a rozličných druhoch morálnych slabostí, spôsobujú, že ľudia strácajú životné sily a zhoršujú svoj postavenie v rámci čistého a radostnému vzťahového života. V každom prípade otázka duševno-duchovného rozvoja a fyzické zdravie spolu najužšie súvisia.

Nesprávna meditácia a neopatrná ezoterika môžu poškodiť zdravie.

Z mojej dlhoročnej práce liečebného praktika a lektora pre otázky zdravia, pre psychoterapeutické intervencie a podporu ľudí v kritických procesoch fyzického a duševného rozvoja je možné odvodiť niekoľko jasných dôkazov toho, ako na jednej strane možno dosiahnuť veľké liečebné úspechy a ako na druhej strane dochádza pri chybných interpretáciách k poškodeniu zdravia:

Najväčšou chybou, ktorú dnes robí joga alebo meditujúci vo vzťahu k chorým je tá, že v konkrétnej forme dostatočne neskúmajú vzťah k situácii ochorenia, ani k situácii potrebného rozvoja. Ak chceme konať spôsobom, ktorý podporuje zdravie, musíme mať dobrú predstavu o zdravom vývoji a nezdravom správaní, ktoré spôsobuje choroby. Mnohí meditujúci si myslia, že chorý bude môcť čoskoro vstať, bude sa cítiť lepšie a bude sa môcť s radosťou venovať svojim každodenným činnostiam, alebo vyslovujú prianie, aby k chorému prišli dobré anjelské sily, ktoré ho prenesú cez ťažké dni a tak mu vrátia šťastný život, ktorý bude nielen zdravý, ale aj šťastný. Ďalší sa modlia k Bohu a vytvárajú zvláštnu, subjektívne zaujatú formu ireálnosti. V každom prípade ilúzie, ktoré prevládajú v oblasti meditácie, modlitby a pozitívne volených afirmácií, sú veľmi rôznorodé a zanedbávajú konkrétne riešenie choroby aj situácie pacienta.¹⁾ Typickú afirmáciu možno nájsť napríklad v autogénnom tréningu, keď cvičenec hovorí slová alebo keď v duchu uvažuje: „Mám sa zo dňa na deň lepšie. Preniká ma životná sila.“ Predovšetkým chýba vedomá a rozumne odôvodnená konfrontácia s nadchádzajúcou otázkou rozvoja.

Preto, aby sa mohla uskutočniť praktická aktivita pre podporu chorých blízkych, prvým opatrením musí byť odstránenie všetkých iluzórnych predstáv o Bohu, pasívnych prosebných modlitieb, ktoré sú vždy vyslovené bez predstavy, a intelektuálnych alebo emocionálnych afirmácií. Napríklad prichádzajú ľudia, ktorí sú chorí a hovoria, že už boli v kontakte s médiom a to im ozrejmilo karmické príčiny choroby, a že karma sa zdá byť taká veľká, uisťujú ľudia, ktorí sú v zajatí týchto ezoterických privlastňovaní,, že záchrana je v nedohľadne. V každom prípade médium nevidí osobu a skutočné pozadie, ktoré je konkrétne prítomné, pretože žije v ilúziách svojej vlastnej subjektívnej reality.²⁾ Hoci existujú kvalitatívne veľmi odlišné mediálne posolstvá, médium zvyčajne prijíma správy z väčšinou veľmi zviazanej astrálnej sféry vo forme hlasov alebo prenosov, ktoré potom sprostredkováva klientovi. Médium samotné obsahy nevytvorilo, iba ich prijíma, aby ich potom odovzdávalo ďalej. Samotné médium teda nie je kompetentné vo veci samej. Chýba zaujatie vzťahu, konkrétne skúmanie okolností, rozvíjanie povedomia o veci a tým aj seba-utvárajúci princíp. Ako by mohli z média vychádzať skutočné, objektívne a platné formy vnímania zdravia a choroby? Bez vedomého a názorného vnímania sa nikdy nedotkneme horizontu zdravia. Z tohto dôvodu by museli byť odstránené všetky mediálne prenosy akýchkoľvek zdravotných rád. Vytvárajú ilúzie a beznádejné cykly, v ktorých sa nemôže vyvinúť zdravý pohľad na myslenie, cítenie a vôľu. Jednotlivec, ktorý je chorý, potrebuje zdravú, rozumnú a teda konkrétnu orientáciu vedomia.

Druhým konkrétnym krokom, ktorý môže jednotlivec rozvinúť v otázke zdravia, je zaoberanie sa chorobou, a to nie úzkostlivým, ale priamym a názorným spôsobom. Veci neprospieva, ak človek prechladne a urobí záver, že zrejme už mal všetkého dosť. Skôr si treba uvedomiť, že napríklad pri chrípke či prechladnutí dochádza k zápalovým reakciám, ktoré majú svoje adekvátne príčiny a napádajú organizmus. Aké príznaky ich sprevádzajú? Kedy a v akej forme sa vyskytujú? Ak pozorovateľ pozoruje svojho blízkeho s jasnou predstavou a vnímaním, vytvorí si usporiadaný obraz o reakciách, ktoré sa vyskytujú v jeho rozpoložení, a uvedomí si, či je stav vážnejší alebo menej vážny. Pred zahájením meditácie a modlitby vstúpi do usporiadaného a prehĺbeného vzťahu so svojím chorým náprotivkom. Ak by ľudia toto konkrétne pozorovanie vykonávali počas obdobia korony viac a keby sa nenechali okamžite strhnúť všemožnými strachmi, dosiahli by pozitívnejšie posilnenie. Každý, kto situáciu choroby a tiež možný vývoj skúma týmto konkrétnym a predstaviteľným spôsobom, časom zistí, že napríklad príčinou prechladnutia nie je podchladenie, ale stav disharmónie, neporiadku a prípadne nespokojnosti v medziľudských vzťahoch. Alebo bude pri obezite pozorovať, že príčinou stavu sú skôr vzťahové problémy a nielen jedlo samotné. Toto pozorovanie obrazu choroby, jej prejavu a jej špecifických symptómov v podstate vedie k lepšiemu vnímaniu človeka. Vznikne prvý vzťah, ktorý napovedá o skutočných okolnostiach.

Človek, ktorý sa takto školí v konkrétnych predstavách o chorobách a najlepším zvoleným spôsobom sa čím ďalej viac oboznamuje s otázkou rozvoja, odovzdáva silu svojim blízkym. V ezoterickej oblasti sa často hovorí o takzvaných dobrých energiách a mnohí vysielajú svoje energie všade navôkol. Naozaj vnímajú svojich blízkych? Cítia a dotýkajú sa choroby svojich najbližších? Dobré energie nemožno vysielať bez konkrétneho a vedomého skúmania individuálnej situácie druhého človeka. Týmto ilúziám, ktoré sú dnes v ezoterických či alternatívnych kruhoch také bežné, by sa človek nemal príliš dlho oddávať. Čas je príliš vzácny na ezoterické fantázie a dokonca hrozí strata možného vzťahu so svojimi blízkymi.

Ďalšie pozorovanie pri skúmaní chorobnej situácie sa zameriava na prostredie, v ktorom sa dotyčná osoba zdržiava. Niekedy človek zvonku dokáže lepšie vidieť, že zatiaľ čo je jedna osoba obzvlášť vitálna a nadmieru aktívna, iná osoba v jej bezprostrednom okolí musí byť chorá. V horách napríklad skupina ľudí v pretlaku emócií oslavuje svoj zvláštny útek od ilúzií všedného dňa. Jeden z nich, ktorý sa nedokáže vyrovnať s týmito skupinovými pocitmi, náhle skolabuje, vyčerpá sa a dostane epileptický záchvat. Pre niekoho, kto príde do takejto horskej skupiny zvonka, je ľahko viditeľné, že na dotyčného človeka pôsobia chorobu podnecujúce štruktúry. Skupine, ktorá oslavovala, nechýba chorý kamarát ani po niekoľkých hodinách. Choroba zväčša nie je len čisto osobná, individuálna záležitosť.

Existujú aj symbiózy v kruhoch priateľov alebo medzi dospelými a deťmi, ktoré výrazne prispievajú k vychýleniu zdravia. Zatiaľ čo niektorí ľudia strácajú silu, iní získavajú zvláštnu vitalitu prostredníctvom nedovolenej väzby, ktorá však nie je pekná, ale pôsobí skôr jednostranne. Dve sestry napríklad spolu prevádzkujú hotel. Jedna z nich získa špeciálne dni voľna kvôli práceneschopnosti, ale v skutočnosti nie je chorá, len jej z choroby plynú výhody. Druhá sestra sa musí starať o celý hotel sama a upadá do zúfalých stavov vyčerpania, ktoré ju nakoniec uvrhnú do vážnej choroby. Nápadné sú aj osobné vyžarovania. Sestra, ktorá je na nemocenskom a nie je v skutočnosti chorá, pôsobí veľmi utiahnuto a hľadá skôr pôžitok, ale nie skutočný kontakt, zatiaľ čo druhá sestra – manažérka hotela prejavuje úžasnú schopnosť empatie napriek vážnym obmedzeniam.

Z tohto dôvodu nie je zriedkavé, že trpiaci sú oveľa citlivejší a prirodzenejší, empatickejší a priateľskejší, zatiaľ čo iní, ktorí sa fixujú na silné väzby, žijú viac v osobitom sebectve s rastúcou antipatiou alebo nepríjemnou emocionalitou.

Nakoniec má nasledovať pozorovanie potrebných otázok rozvoja. Mnohým z dotknutých osôb chýba v situácií choroby akákoľvek vízia ďalších budúcich perspektív. V závislosti od stupňa ochorenia môžu existovať dlhodobé deficity, deficity, ktoré sa prejavujú v určitých slabostiach, závislostiach alebo nezdravom správaní, alebo môžu existovať len prechodné poruchy, ako je to časté v prípade infekcií a koronavírusov. Otázka rozvoja je veľmi zložitá, lebo si vyžaduje starostlivé zváženie. Kto ju chce posudzovať, musí sa cvičiť v kvalitných štúdiách duchovnej vedy, vo filozofii a v múdrych pozorovaniach. Vývoj nemôže spočívať len v návrhu na zmenu kariéry. Napríklad, ak by niekto zmenil iba svoju externú profesijnú oblasť, pretože sa necítil spokojný so svojou prácou, naďalej zostáva otvorená otázka, ako by mohol dospieť k ďalšiemu vnútornému psychickému rozvoju. Ale otázka vnútra je hlboká a vyžaduje si múdre bádanie.

V duchovnom tréningu sa nekladie dôraz na vonkajšie zmeny. Nové intelektuálne perspektívy v rastúcej miere vznikajú skôr prostredníctvom štúdia duchovných obsahov, prostredníctvom skúmania rôznych cvičení pre dušu a prostredníctvom starostlivo vybraných filozofických štúdií o ľuďoch. Bez ohľadu na to, či sa niekto cíti chorý alebo zdravý, môže si teraz pomaly osvojovať pojem duševno-duchovného rozvoja. Nie je to vari ohromne progresívny úspech, keď sa človek prostredníctvom duchovného štúdia naučí rozoznávať presný rozdiel medzi väzbou a skutočným vzťahom a potom majstrovsky v súlade s týmto poznaním riadi svoj život? Konfrontácia s vývojovými otázkami sa však nedeje len jednoduchým príklonom k náboženstvu, ale konkrétnou konfrontáciou s duchovným textovým obsahom, cvičeniami a predovšetkým otázkami o zmysle bytia človeka. Bolo by príliš ľahké povedať: „Narazil som na nesprávnu osobu a pokazila mi život“. Kde je vývoj, ak ostatných vyhlasujeme za zlých a štylizujeme sa ako dobrá obeť? Postoj obete môže byť veľmi škodlivý a spomaľovať vývoj. Aké kroky treba podniknúť? Prečo sa rôzne traumy niekedy opakujú? Otázka rozvoja sa vlastne zaoberá potrebou formovať budúcnosť, vyhýbať sa slepým činom, nastoliť usporiadaný a objektívny predstavový život a pomaly sa dostávať k podstate duchovných otázok zmyslu. Ak je v životnej otázke odpoveď na vývojovú otázku kladná, vyvoláva to najlepšie vyžarovanie organizmu.

Vnímanie a podpora zdravia blízkych sa v budúcnosti stane v širšej verejnosti veľmi dôležitou vzdelávacou úlohou. ³⁾Foto k príspevku: Protarion Wikimediecommons