Duchovné liečenie a jeho praktické uplatnenie v živote – 4. časť

Zverejnené dňa 27. júna 2023

Autor: Heinz Grill

Desať učebných krokov k rozvoju teplo utvárajúcej životnej sily

Ohnivý alebo tepelný éter je jedinečná kozmická sila, ktorá keď začne pôsobiť, účinkuje liečivo proti degeneratívnemu bujneniu buniek, pretože táto jemná éterická sila má schopnosť organizovať a prenikať do najvnútornejších metabolických procesov. Má organizačný, formotvorný význam. Preniká bez zahrievania, oživuje bunky ako jemný lem. Najmä pre súčasnú dobu, v ktorej dochádza k mimoriadne veľkému množstvu patologických procesov, ktoré generujú karcinogénny rast, sa zdá dôležité, aby jednotlivec pochopil a aplikoval zákony, podľa ktorých môže byť toto kozmické teplo zmysluplným spôsobom privedené k svojmu fascinujúcemu zasahovaniu. Sú to skutočne zákony, ktoré jednotlivci môžu a dokonca aj musia používať v záujme svojho zdravia.

Praktizujúci, ktorý si želá uzdravenie a dosahuje ho vlastnou aktivitou, s vedomým plánovaním a vytrvalosťou rozvíja rôzne disciplíny, ktoré prispievajú k najjemnejšej tvorbe tepla s jeho vyrovnávacou funkciou.

Existujú veľmi jednoduché metódy a spôsoby, ako môže táto jemne obklopujúca a vyrovnávajúca tepelná stimulácia prebiehať.

Vo všeobecnosti medicína hovorí o takzvaných samoliečivých silách. Aká je povaha týchto skrytých silových potenciálov, ktoré sú vlastné každej ľudskej bytosti? Prvým základom pre aktiváciu týchto samoliečivých síl je rozvoj správneho telesného a duševného tepelného pomeru.

V minulosti sa liečivá sila tepla často prenášala cez ruky.

1. Na každý deň by sa mala naplánovať duševná aj fyzická aktivita. Jednostrannosť a prílišná intelektuálna náročnosť zvyčajne jednotlivca oberá o veľké množstvo životnej energie. Vedie k ochladzovaniu určitých oblastí tela alebo k nedostatočnej regenerácii všetkých enzymatických procesov v tele. Telesná, športová alebo dobre zvolená aktivita predstavuje na veľmi základnej úrovni rovnováhu voči intelektuálnej námahe. Ak je táto pohybová aktivita vykonávaná zmysluplným spôsobom, napríklad harmonickými pohybmi a vyrovnávaním dychovej činnosti, pôsobí oslobodzujúco. Mnohé športy môžu viesť aj k určitému vzťahu k prírode alebo v prípade disciplíny ako stolný tenis k lepšej schopnosti vnímať ostatných. Čím viac sa v rámci pohybových aktivít rozvíja vzťah, tým ľahšie sa stimulujú kozmické a jemné účinky tepla, pretože tie prúdia zvonku dovnútra, alebo inak povedané, z väčšieho celku do vlastnej telesnosti a napokon do bunkového systému. Preto je potrebné venovať pozornosť tiež vzťahovej rovine, v ktorej je športová a telesná aktivita integrovaná.

2. Najlepšia aktivita na prenikajúcu a efektívnu kultiváciu ohnivých síl však nepochádza z prebytku športovej a telesnej činnosti. Hoci každá telom dostatočne praktizovaná aktivita stimuluje metabolické teplo, je potrebná aj dobrá interakcia myšlienok, obsahových predstáv a praktických telesných dôsledkov. Myšlienka by mala byť dostatočne premyslená a zozbieraná do intenzívneho pocitu, aby sa následne dala realizovať v praktickom živote.

Dnes človek menej rozvíja teplo priamym fyzickým kontaktom, ale viac duševnou aktivitou vedomia s usporiadaným obsahom. Praktizujúci vstupuje do slobodného, ​​no intenzívneho vzťahu s ostatnými ľudskými bytosťami a duchovnými pravdami.

Posilňovanie myšlienok, rozvíjanie predstáv v logickom slede, rozširovanie cítení prostredníctvom tejto jasnej a usporiadanej duševnej práce a napokon praktické vypracovanie tvoria integrálny celok, do ktorého potom ústi kozmické teplo.

Ezoterická pravda si vyžaduje najprv meditáciu nad danými slovami, ktorými je formulovaná. Potom sa rozvíja intenzívnejší vzťah a pocit pravdy pre ich duchovne existujúcu realitu. Po určitom čase tejto prípravy sa praktizujúci snaží prakticky sformulovať túto pravdu v živote a premeniť ju na činy.

Praktizujúci sa na tejto ceste učí napríklad ezoterickú pravdu, že celý duševný a duchovný život, tak v prítomnosti ako aj v posmrtnom živote, nezávisí od hmoty a tiež nie od využiteľnosti hmoty. Všetky myšlienkové obsahy a vedomá aktivita, ktoré vloží napríklad do cvičenia jogy alebo do eurytmického cvičenia, získava hodnotu pre životné sily a pre zachovanie morálky, pričom všetky požiadavky, ktoré sa od cvičení očakávajú, majú len fyzický a materiálny význam. Pri štúdiu tejto pravdy, ktorá poukazuje na veľký rozdiel medzi duševnou a duchovnou činnosťou a konzumným postojom k životu, musí ísť cvičenec svojou cestou, aby mal menšie očakávania od povrchností, ale viac sa zaoberal rozvíjaním vzťahu k cvičeniu, aby sa ho naučil komplexne prežívať. Postoj, ktorý presahuje rámec konzumu a zapaľuje sa do aktívnej diskusie vo vzťahovo-aktívnej rovine, spôsobuje v ľuďoch nárast tepla.

3. Cvičenec by si mal všímať dôsledky svojich činov a v každom prípade sa vychovávať k vytrvalosti. Každý nedokončený projekt, každá začatá práca na myšlienke, ktorá sa neuskutoční, rozhodne oslabuje všetky éterické sily človeka.

4. Napríklad je veľa ľudí, ktorí začali duchovný vývoj, no z lenivosti, strachu zo zmeny alebo čisto ľudských pocitov pripútanosti ho nerozvinú na zmysluplného sprievodcu životom. V dôsledku toho sa často stávajú veľmi slabými, ochorejú alebo potrebujú nekonečné množstvo kompenzácií, aby prekonali svoju vlastnú slabosť. Vytrvalosť, udržiavanie cieľov v zmysle duchovne pravdivej predstavy, vytvára vysokú úroveň tepelných éterických síl. Naopak, keď ašpiranti popierajú ciele prostredníctvom ospravedlňovania samého seba väčšinou v dôsledku pripútanosti k životu, medzi kozmom a osobnou bytosťou sa vytvára bariéra.

Existuje celý rad ľudí, ktorí sa hneď od začiatku rozhodnú neprijať rozhodnutie, lebo veria, že tak sú lepšie chránení pred strachom, nadmernými výdavkami alebo chorobami. Prvé posilnenie v zmysle duchovného sebauvedomenia sa deje v ohnivom éteri a teda vo vedome vytvorenom rozhodnutí sa o niečom, čo má dobrú hodnotu a napĺňa otázku zmyslu. Rozhodnutia umožňujú teplu zasahovať, lebo predstavujú súčasť Ja. Sebarozhodnosť je semienkom každého ovocia. Jednou z najzávažnejších chýb, ktorých sa ľudia môžu dopustiť, je, že sa vyhýbajú rozhodovaniu za seba aj za ostatných. Nedokážu v živote nadobudnúť svoj vlastný postoj a v dôsledku tohto nedostatku im chýba element tepelného éteru, ktorý predstavuje akýsi druh stredu. Vyhýbavé manévre, ktoré si človek v živote rád osvojuje, vedú k nenapraviteľnej strate času a oslabujú zdravie. Rovnako ako nie je riešením, keď študent opíše matematické zadanie od svojho kolegu, aby získal dobrú známku, pretože takto sa matematiku nenaučí, v rovnakom zmysle sa žiadna ľudská prirodzenosť nemôže vyhnúť duchovnému zadaniu. Alebo možno áno? K zdanlivej slobode človeka patrí, že si môže zostaviť životný plán osvojením si najlepších stratégií, aby sa mohol pohodlne a nezáväzne pohybovať životom. Pendluje raz von a potom znova späť. Aký odcudzený sa sám sebe stáva tým, že sa vyhýba dôsledkom zodpovednosti, ktorú má z duchovných a duševných dôvodov. So všetkými týmito vyhýbavými stratégiami sa človek stáva čoraz neslobodnejším a nakoniec musí použiť mágiu a klamstvá, aby sa v živote presadil. Zostáva ničím a pre nedostatok individuality je chorý viac, než mnohí ostatní, ktorí trpia fyzickými chorobami.

5. V súvislosti s jogovou aktivitou, meditáciou, antropozofickou prácou a všeobecnou náboženskou reflexiou platí požiadavka, aby jednotlivec neprechovával osobnú obľubu v zmysle pekných slovných formulácií alebo členstva v skupine. Skôr sa musí zaoberať pojmami spirituality, cvičeniami jogy a predmetmi, ktoré si volí pre koncentráciu. Je to skutočne konfrontácia a je to pohyb a tieto vytvárajú oheň. Pojem advaita, ne-dualita, môže byť pre myseľ ašpiranta mimoriadne zvodný. Mnoho ľudí by sa dnes chcelo ponáhľať do akéhosi jednotného spojenia s vyššími svetmi, so svojím majstrom alebo s ich osobne zvolenou predstavou Krista. Rýchle spojenia, tie, ktoré si jednotlivec vytvára, však eliminujú skutočne aktívne získaný vzťah. Koľko ľudí v skupine je zdanlivo osvietených? Akým je však skutočný vzťah, ktorý sa môže rozvinúť iba vo forme dvaita, s takzvaným pozorovateľom a objektom na pozorovanie, to znamená vo vedome zvolenej duálnej forme? Ľudská duša si chce zo svojich najhlbších potrieb vytvárať usporiadaný a nerušený vzťah k svetu, k duchovným náukám a k blížnym. Na to potrebuje nároky života a časté, hranice prekračujúce diania.

Základ rozvoja tvorí stretnutie s objektívnymi procesmi vnímania medzi Ja a Ty, cestou od individuálnej myšlienky k inej myšlienke. Ilúzie, ktoré mnohí ľudia nadobudnú prostredníctvom predčasného zdanlivého spojenia, spojenia, ktoré je v skutočnosti lacnou emocionálnou väzbou, narúšajú tepelný pomer a Ja v týchto unáhlených ideológiách, symbiózach a zjednoteniach, v skupinových náladách a v opojení rýchlo získanými pojmami viery nemôže prospievať.

Akákoľvek meditačná práca si preto vyžaduje prekonanie rýchlych sympatií a obranných pocitov antipatie. Joga hovorí v tomto zmysle o raga a dvesa, o náklonnosti a averzii.1) Pozrite si Raja Yoga Sutry od Patanjaliho (2.7-8);

sukhānuśayī rāgaḥ
duḥkhānuśayī dveṣaḥ

Náklonnosť (raga) je to, čo lipne na potešení (sukha).
Averzia (dvesha) je to, čo lipne na bolesti (duhkha).

Patanjali, The Roots of Yoga, O.W.Barth-Verlag 2010, str. 89

Tieto nesmú byť na ceste smerodajnými, pretože vytvárajú nepokoj.

Praktizujúci si musí vytvoriť reálny vzťah s predmetom meditácie. Ak čerpá slovnú formuláciu od Krista : „Ja som cesta, pravda a život“2) Ján, kapitola 14, verš 6, potrebuje najskôr čas, aby túto vetu objavil v jej hĺbke. Skutočný vzťah, ktorý si individuálna duša vytvára s hmotou, s blížnymi a s duchom s jeho pravdami, poskytuje základ pre ohnivú bytosť v tele životných síl.

6. Rovnako ako je metabolické teplo, ktoré je stimulované aktívnou činnosťou, napríklad horolezectvom, cennejšie ako teplo, ktoré je pri priaznivých teplotách len pasívne dodávané zvonku, rovnako tak element ohňa môže zasahovať efektívnejšie, keď sa praktizujúci učí znovu a znovu prekračovať osobné hranice vo svojom živote a neobracia sa príliš úzkostlivo k skromnému a pasívnemu životu. Každá individualita potrebuje výzvu a človek ju musí vhodným spôsobom hľadať v každej fáze života.

Bez samostatne vypracovaných cieľov dni plynú rýchlo a smutne. Praktizujúci by si mal v každom prípade stanoviť duchovné úlohy a tie dôsledne viesť na ceste k realizácii. Bude svoje hranice s radosťou posúvať prirodzeným spôsobom. Množstvo samostatne nadobudnutých pocitov pokoja a mieru, po ktorých každý túži, zostane aj tak veľmi relatívne.

7. Viera, že v živote možno nájsť krásnu harmóniu a pekné osobné vzťahové šťastie, je pri bližšom pohľade asi veľmi naivná. Najlepšie je, ak si praktizujúci stanoví nejaké vyššie ciele, pretože ak to neurobí, určite v živote neobjaví peknú rovnováhu. Ako sa hovorí v Bhagavad Gíte, ten, kto sa venuje najvyšším povinnostiam, získa všetko, čo v živote potrebuje a dokonca získa zvláštne výhody pre budúcnosť, v rovnakom zmysle sa to deje aj so životnými silami. Ciele, ktoré si niekto stanoví, dávajú životu väčšiu vôľu a majú stabilizujúci účinok na individualitu, s jej schopnosťou darovať teplo. Čím je táto individualita? V každom prípade je v osobnosti založená v ohni z vyššieho ducha. V Bhagavad Gíte sa táto cnosť, ktorá prirodzene vzniká pre život, nazýva jóga-ksemam.3) Bhagavad Gíta Kapitola 9, verš 22;

Aananyas cintayanto mam
ye janah paryupasate
tesham nityabhiyuktanam
joga-ksemam vahamy aham

„Tým, ktorí Mňa samého uctievajú, ktorí nemyslia na nič iné a sú vždy jedno so mnou, tým dávam to, čo ešte nemajú a im zachovávam to, čo už majú.“
(Preklad Anasuya Schulz: Z Božej piesne, Verlag dem Wahren-Schönen-Guten, Baden-Baden, 1982)
Dnes možno božstvo Bhagavad Gíty (krishna) tiež správne prirovnať k čistej myšlienke:
„Tým, ktorí uctievajú iba čistú myšlienku, ktorí nemyslia na nič iné a sú s ňou vždy jedno, tým dáva to, čo ešte nemajú a im zachováva to, čo už majú.“

8. V každom smere sa vyhýbajte nefyziologickému ustupovaniu. Vo vzťahoch aj v pracovných záväzkoch by sme nikdy nemali podľahnúť pokušeniu, vyhýbať sa povinnostiam a potrebnému dialógu. Tendenciu v kritickom momente ustúpiť od zodpovednosti je najlepšie vytrhnúť z mysle ako tú najhoršiu neresť, aká môže dušu postihnúť.

9. Sila tepelného éteru vzniká opakovaným venovaním sa duchovným obsahom. Toto aktívne nadväzovanie vzťahu by sa mal robiť starostlivo, ani nadšene ani emocionálne, malo by prebiehať konkrétne, s jasným vedomím a malo by sa rozvinúť do poznania, že obsah sa na spoznanie pripravuje prostredníctvom opakovaného zaoberania sa ním. V skutočných duchovných obsahoch žije kozmická sila ohňa a tepla a tá sa v jednotlivcovi rozvinie, keď obsahy dospejú k cíteniam a napokon do praktického vypracovania.

10. V štádiu choroby ako aj v počiatočnom štádiu akéhokoľvek ochorenia dnes ľudia potrebujú poznanie o tom, akým hlbokým spôsobom dokážu utvárať teplo. Nepotrebujú náboženstvo, ktoré by ich utešovalo, pretože to ich nemôže primerane priviesť na cestu k uzdraveniu. Potrebujú skôr praktické a reálne prístupy, ako môžu na sebe pracovať pomocou cvičení, štúdia a reálne zvolených aktivít, ako môžu budovať vzťahy a podporovať zdravie celkovej existencie.

Anmerkungen

Anmerkungen
1 Pozrite si Raja Yoga Sutry od Patanjaliho (2.7-8);

sukhānuśayī rāgaḥ
duḥkhānuśayī dveṣaḥ

Náklonnosť (raga) je to, čo lipne na potešení (sukha).
Averzia (dvesha) je to, čo lipne na bolesti (duhkha).

Patanjali, The Roots of Yoga, O.W.Barth-Verlag 2010, str. 89

2 Ján, kapitola 14, verš 6
3 Bhagavad Gíta Kapitola 9, verš 22;

Aananyas cintayanto mam
ye janah paryupasate
tesham nityabhiyuktanam
joga-ksemam vahamy aham

„Tým, ktorí Mňa samého uctievajú, ktorí nemyslia na nič iné a sú vždy jedno so mnou, tým dávam to, čo ešte nemajú a im zachovávam to, čo už majú.“
(Preklad Anasuya Schulz: Z Božej piesne, Verlag dem Wahren-Schönen-Guten, Baden-Baden, 1982)
Dnes možno božstvo Bhagavad Gíty (krishna) tiež správne prirovnať k čistej myšlienke:
„Tým, ktorí uctievajú iba čistú myšlienku, ktorí nemyslia na nič iné a sú s ňou vždy jedno, tým dáva to, čo ešte nemajú a im zachováva to, čo už majú.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *