Terapeutické zaobchádzanie s korona ochorením

Originál článku bol zverejnený 2. novembra 2021

Od Heinza Grilla

Z celkového súhrnného náhľadu na priebeh a prejavy korona ochorenia sa dajú odvodiť veľmi zaujímavé terapeutické súvislosti príčiny a účinku. Okolo sto osôb, ktoré dostali lekársku starostlivosť a ktoré sa po skončení akútnej fázy ochorenia na mňa obrátili s otázkami spirituality v zmysle ďalšieho rozvoja, poskytlo veľmi cenné dôkazy, že postup liečby môže viesť nielen k obnove predošlého zdravotného stavu, ale tiež k nárastu celkového psychického a fyzického potenciálu síl.

Viaceré alebo takmer všetky osoby sa sťažovali na vyčerpanie, únavu, obmedzenie zmyslového vnímania a na skutočne nespornú psychickú beznádej. Veľmi nápadný bol sklon utiahnuť sa do pokoja domova a dokonca do teplej postele. Únik z práce a od zodpovedných úloh stál z hľadiska početnosti výskytu tiež na popredných priečkach. Napriek negatívnym výsledkom testov pretrvávali subfebrilné teploty, časté symptómy dlhotrvajúcej tvorby hlienov a sklon k bolestiam hlavy. Relatívne často dochádzalo tiež k bronchiálnym ťažkostiam. U nemálo pacientov sa rozvinula bakteriálna superinfekcia s pneumóniou a čiastočne ťažkými zápalovými prejavmi. Nie vždy sa dá jasne určiť, či sa v jednotlivých prípadoch jedná o chrípkové infekcie s alebo bez korony. PCR testy boli každopádne do určitého časového momentu pozitívne. Zo strany ošetrujúcich lekárov bola stanovená choroba aj uzdravenie, hoci v skutočnosti uzdravenie často nenastalo, iba výsledok testu sa už ukázal ako negatívny.

Najťažšie priebehy sa rozvinuli vtedy, keď pacienti počas obdobia choroby nevykonávali žiadnu psychicko-mentálnu, ani telesnú aktivitu. Diagnóza PCR testu vniesla do dovtedajšieho obrazu choroby väčšinou zhoršenie. Strach, ktorý kolektívne obklopuje svet ako veľká horiaca bytosť, má pre priebeh choroby vskutku rozhodujúci význam.

Po akútnej fáze, keď test už vychádzal negatívny, symptómy často pretrvávali a predovšetkým horúčka nechcela klesnúť na normálnu teplotnú úroveň. Osoby hlásili pocity, že sa im zdravie už nikdy nevráti a že už zrejme ostanú uväznené v latentnom štádiu choroby. Častým fenoménom, ktorý bolo možné pozorovať počas akútnej fázy, ako aj po nej, je obstipácia. Táto u mnohých pacientov prerástla až do rizika ileusu a apendicitídy. ¹⁾Pri horúčkovitých infekciách s nízkym príjmom stravy a nedostatočným pohybom sa často vyskytuje zápcha. Črevo zlenivie, jeho ešte prítomný obsah ostáva ležať, upcháva sa. Táto situácia môže dospieť až k nepriechodnosti čriev (ileus) s prudkými bolesťami brucha, a tiež môžu následkom zápchy nastúpiť zápalové procesy, akými je zápal slepého čreva. Pre zamedzenie týchto komplikácií môžu byť veľmi nápomocnými uvoľňujúce opatrenia, či už pomocou liekov alebo výplachu čriev. Odľahčí sa tým metabolizmus a imunitný systém sa môže ľahšie venovať svojej práci.

Moje odporúčanie, včas začať s telesnými pohybmi, preukázalo veľmi dobré výsledky. Jedna z osôb prišla ku mne ráno bledá a slabá, priviezla svojho muža na lekciu meditácie. Keď som ju uvidel, spýtal som sa jej na zdravotný stav. Povedala, že je vraj taká slabá, že sa musí ihneď vrátiť domov a ľahnúť si. V krátkosti som reflektoval dianie a povedal som jej, že by predsa mala skúsiť sprevádzať svojho muža horou smerom do Naone. Napriek slabosti by si mala predsavzať aktivitu výstupu a dokonca ju aj zvládnuť. Tento výstup trvá asi pol hodiny a vedie strmo nahor lesným porastom. Túto aktivitu dokázala uskutočniť a dokonca sa aj poobede vládala zapájať do ďalších menej náročných cvičení. Keď sme sa znovu spolu stretli pri večeri v doline, nezdala sa viac byť bledá a necítila sa ani slabšia. Telo, ktoré signalizovalo slabosť, dokázala premôcť prostredníctvom vedomého rozhodnutia. Živo sa zúčastňovala na rozhovoroch a aj následný nočný odpočinok prebehol harmonicky. Počas ďalších dní sa však musela vždy nanovo rozhodnúť pre aktivitu a až po jednom týždni dokázala prekonať pretrvávajúcu slabosť.

Ďalší z pacientov mal veľmi povážlivý priebeh. S nástupom CRP na úrovni 150 a s bakteriálnou superinfekciou,²⁾Pri C-reaktívnom proteíne sa jedná o bielkovinu, ktorá sa počas zápalového procesu tvorí v pečeni v zvýšenom množstve a je vylučovaná do krvi. Laboratórnymi technikami ju možno stanoviť v krvi a poskytuje informáciu o ťažkosti a priebehu zápalu. Normálna hodnota leží pod 5 mg/l. CRP patrí popri leukocytoch a sedimentácií krvi k typickým zápalovým hodnotám určovaným v laboratóriách.

O bakteriálnej superinfekcii hovoríme vtedy, keď sa následkom vírusovej infekcie natoľko poškodí obranná bariéra sliznice v dýchacích cestách, že sa teraz aj baktérie môžu šíriť takmer bez prekážok, následkom čoho vzniká nový, väčšinou silnejší zápal vo forme pneumónie. ktorá ho priviedla až k pobytu v nemocnici, sa uvoľnilo veľké množstvo pocitov zúfalstva. Tieto pocity sa obzvlášť stupňovali tým, že osoba bola veľmi robustná a verila, že isto nie je ľahko náchylná na choroby. Ani po dlhšom čase sa neukazovali žiadne známky uzdravovania. Choroba a zápal sa začali hýbať smerom k regresii až potom, ako sme spolu denne telefonicky pracovali na vízií budúcnosti a vytvorili sme novú perspektívu pre pracovný život a tiež pre zaobchádzanie so vzťahmi s jeho blízkymi. Prvý predsavzatý mentálny nový začiatok s väčšou aktiváciou ideálnejších myšlienok priniesol denný pokles zápalových hodnôt a už čoskoro úplné vyliečenie sa zo zápalu pľúc.³⁾Čím ťažšie prebieha infekcia, obzvlášť so zápalovým ochorením pľúc, o to viac táto situácia vyžaduje novú spirituálnu orientáciu alebo presnejšie vypracovanie spirituality. Zápal pľúc je vlastne takmer vždy postupujúci zápal, ktorý nevychádza bezprostredne z orgánu pľúc samotného, ale z iných orgánov, napríklad z pečene, ktorá viac nevykonáva spoľahlivo svoju bielkovinotvornú tendenciu. Čisto podľa školskej medicíny sa zápal pľúc rozvinie, ak infekcia namiesto vyliečenia zostúpi do hlbších oblastí dýchania a napokon do funkčného tkaniva, do pľúcnych alveol. Skúsenosť v každom prípade ukazuje, že pri zápale pľúc vedie k zlepšeniu perspektívy čo možno najsolídnejšia nová spirituálna orientácia so svedomitosťou a presnou myšlienkovou výstavbou. Projekcie, ktoré doposiaľ sprevádzali denný režim, je nutné priaznivo prekonávať solídnym, ušľachtilým procesom vedomia. Ak táto nová orientácia chýba, len ťažko sa dá zabrániť psychickým a fyzickým zhoršeniam v budúcnosti.

Podobne aj ďalšia osoba musela v dôsledku vysokých zápalových hodnôt vyhľadať kliniku. Na všetky medikamenty reagovala mimoriadne alergicky. Úzkosti sa u tohto pacienta vystupňovali až do strachu zo smrti. Spánok mal veľmi redukovaný a bol zlej kvality. Keď sa v poradenskom rozhovore telefonicky vyjasnili psychické konfliktné situácie, prebudil sa jeho záujem o novú orientáciu v oblasti povolania a zlepšenia sociálneho stavu. Tým, že na tomto koncepte mohol denne pracovať prostredníctvom telefonického poradenstva, zápal pľúc sa vyliečil. Po príchode domov sa pridala telesná a psychická aktivita, čo navodilo zlepšenie celkového stavu a po desiatich dňoch znovu dosiahol svoj bežný výkon. Po ďalších desiatich dňoch sa veľmi povzbudivo javil jeho vzhľad a nebolo možné prehliadať pocit, že choroba bola preňho skúsenosťou získania ozajstného zdravia.

Na zabránenie vzniku obstipácie, ktorá je často spôsobená pasívnymi, v posteli strávenými fázami, pomáhajú veľmi dobre obrátené polohy, ako napríklad stoj na pleciach. Široké predýchanie sa ukázalo ako veľmi cenné proti riziku trombózy a bronchiálnej obštrukcie. Súčasne sa širokým dýchaním, v spojení s menšou aktivitou na čerstvom vzduchu, odťaží srdcu.

Pri rôznych osobách pretrvávali dlhý čas subfebrilné teploty a príliš vysoká tepová frekvencia. Niektoré osoby, ktoré nimi trpeli, kráčali asi zo dve hodiny do kopca, pomaly vystupovali hore. Večer sa u nich všetkých prejavilo bez výnimky odťaženie srdca a ďalší pokles zvýšenej teploty.

Choroba sa prejavuje, ako by sa navzájom poplietli parasympatikus so sympatikom. ⁴⁾Parasympatikus a sympatikus označujú dve veľké nervové vetvy, ktoré sa správajú ako protihráči. Zatiaľ čo sa sympatikus v aktívnej pohybovej situácií postará o rozšírenie priedušiek, aby organizmus mohol prostredníctvom pľúc prijímať dostatok kyslíka, parasympatikus priedušky vo fáze pokoja a regenerácie sťahuje. Ak je však vzťah oboch vegetatívnych nervov narušený, dochádza pri telesnej záťaži, ktorá by mala aktivovať sympatikus, v oblasti priedušiek k zvýšenej tvorbe hlienu a zúženiu priedušiek prostredníctvom pôsobenia parasympatiku na nesprávnom mieste. Na druhej strane zabezpečuje parasympatikus v zdraví správnu činnosť trávenia, to znamená rozširuje cievy v brušnej dutine, podnecuje tráviace žľazy k zvýšenej sekrécií aj pohyb čriev. Pri nerovnováhach alebo dysreguláciách však parasympatikus v oblasti brucha nedokáže pôsobiť dostatočne. Pohyby čriev a činnosť trávenia sa stávajú lenivými, s tendenciou k obstipácií. Teraz je to sympatikus, ktorý vyvoláva v brušnej dutine kŕče a účinkuje na nesprávnom mieste. Prinajmenšom je pri všetkých pacientoch vo fáze po korone vnímateľná dlhšie pretrvávajúca vegetatívna dysregulácia. V hltane, priedušnici a prieduškovom systéme sa ukazujú veľmi silné nepokojné tendencie, zatiaľ čo zasahovanie parasympatiku do trávenia neprebieha dostatočne. Slabosť, ktorá nastupuje v dôsledku vegetatívneho nepokoja, vyžaduje cielenú aktivitu vedomia, ktorej sa pacient musí skutočne učiť. Pociťovaná túžba po pokoji a stiahnutí sa rozvíja z tejto vegetatívnej a veľmi húževnato pretrvávajúcej dysregulácie. Pacienti hľadajú falošný pokoj a zotavenie a premeškajú pritom aktiváciu, ktorá sa musí zaraz stať rozhodujúcou voči telesnému pocitu. Kto sa poddá telesným pocitom, môže nechať chorobu prerásť až do chronického stavu. Vegetatívny systém potrebuje prostredníctvom centrálneho nervového systému a teda prostredníctvom vedomia nové a rozhodujúce impulzy. Potrebuje aktiváciu myšlienok, ktorá nemá nastávať z obvyklých emocionálnych alebo telesných okolností, ale zo skutočne predsavzatého, rozhodujúceho a dobre mieneného povedomia.

U všetkých pacientov vyvstávala preto po uplynutí akútnej fázy otázka zdravej aktivácie, ktorá nielen obnovuje staré zvyklosti, ale ktorá nad ich rámec uvedie do pohybu nové procesy vedomia. Potom, ako sa do istej miery obnoví dovtedajšia výkonová kapacita, mal by vždy byť nastolený väčší koncept pre rozšírenú budúcnosť. Keď bola vízia budúcnosti reálne myslená a zahájená, pravidelne dochádzalo k nárastu celkového psychického a fyzického potenciálu.

Priebehy choroby s podobnými okolnosťami nastupujú túto jeseň rovnako pri zaočkovaných, ako aj pri nezaočkovaných. Väčšinovým prejavom je vysoká teplota, avšak takmer vždy sú prítomné aj symptómy prechladnutia s postihnutím dýchacím ciest. Ako mimoriadne cenný sa ukazuje rozvoj psychickej a fyzickej aktivity v spojení s víziou budúcnosti, ktorá je uvážená samostatne, rozumne a s orientáciou na nové ciele. Je to, akoby s chorobou dokázal nastúpiť úsilia hodný pocit koherencie ⁵⁾Pocitom koherencie je podľa Aarona Antonovského zdravý pocit sebahodnoty, ktorý chce človek dosiahnuť. až vtedy, keď pacient viac nespočíva vo svojom starom spôsobe správania, ale keď myslí nové perspektívy, formuje ich k reálnym pocitom a napokon ich uskutočňuje s rozhodným nasadením.
Všetky osoby dokázali vďaka hranice prekračujúcemu vedomému konaniu zažiť prinajmenšom zlepšenie ich doposiaľ neblahých podmienok. Mnohí sa museli vzpriamiť voči pocitom, ktoré určovalo ich telo, po určitom čase ale získali viac nádeje, prekonali depresie a práve prostredníctvom ochorenia našli lepšiu perspektívu budúcnosti. V každom prípade je nutné zmysluplné terapeutické sprevádzanie a to ideálne v lekárskej kompetencii, aby úzkosti nevohnali pacienta do osudového sklonu k stiahnutiu sa a smerom k nocebo efektu, ktorý je s pojmom korona vo všeobecnosti asociovaný.

Každá choroba má svoju vlastnú signatúru. Je v súlade s vývojovou otázkou ľudstva a preto nie je podmienená náhodne, ale je akousi múdrou prozreteľnosťou. Ľudia dnes mnohorako hľadajú formu novej integrity. Nechcú viac žiť tak veľmi v materializme, ale ešte nepoznajú reálnu cieľovú perspektívu. Ochorenie človeka na moment vyvádza zo starej situácie. Pre integritu sa však musí rozvinúť nová cieľová perspektíva s lepšími predpokladmi. Človek ju musí vytvoriť sám. Ako som už spomenul v predchádzajúcich článkoch, že rozvinutie takzvanej piatej čakry, visuddha-cakra⁶⁾Visuddha-cakra označuje piate zo siedmich energetických centier, ktoré v jemnohmotnej oblasti čakajú na svoje vedomé vyformovanie. Centrálne schopnosti stojace v spojení s týmto centrom sú logické myslenie, jasnosť v pozorovaní a tvorbe názoru a sila predstavivosti, pričom tieto nie sú rušené emóciami a telesnými silami túžby. Ďalšie nadväzujúce obsahy sa nachádzajú v knihe 7 sedmoročí a 7 čakier. je dôležité aj pre predchádzanie korona ochoreniu, aj pre jeho vyliečenie, tak to teraz v rovnakej miere potvrdzujú skúsenosti a príklady o priebehu uzdravovania. Choroba na jednej strane pôsobí ničivo, no zároveň v sebe nesie takmer akoby zárodok rozvoja nového začiatku. Tajomstvom ale je, že človeku sa nedostáva nový začiatok zvonka, ale musí ho rozvinúť prostredníctvom reálneho zaoberania sa s myšlienkami, logickými myšlienkovými predstavami a ideálmi.

Takzvané piate centrum leží pri hrtane. Poruchy, ktoré prebiehajú v jemnohmotnom okolí v zmysle dýchania a tiež mysleného života predstáv, ako aj vplyvy cudzích určovaní sa zanášajú do priedušnice a do dýchacích ciest. Aké časté sú tieto rušivé vplyvy? Aký význam má preto tento región, ktorý leží zľahka ponad pľúcami? Vo svetle piateho centra spočíva schopnosť ľudského vedomia tvoriť si predstavy. Čím viac sa niekto, bez ohľadu na to, či je chorý alebo zdravý, učí tvoriť si predstavy, ktoré sú slobodné od emócií a orientuje sa zmysluplne podľa rozumnej a v istej miere etickej vízie budúcnosti, o to viac rozvíja svoj potenciál tvorivých síl, ktorý posilňuje imunitu a podporuje zdravie. Tvorí integritu so svojou osobnosťou. Infekciám súčasnej doby možno preto zabrániť alebo ich vyliečiť práve prostredníctvom zmysluplnej aktivity psychického aj fyzického charakteru. Pre každé uzdravenie je dôležité práve samostatne uskutočnené rozhodnutie, ktoré sa rozvinie zo zrelých úvah a teda z vedomia, ktoré sa neučiní závislým od tela.⁷⁾Častými sú tieto veľmi banálne spôsoby reči: „Musíš robiť to, čo ti naznačuje tvoj pocit. Musíš sebe samému povedať áno. Rob to, čo ti robí dobre. Počúvaj svoje telo.“ Tieto slová sú v každom ohľade kontraindikáciou pre vyliečenie. V protiklade k emocionálnym väzbám na telo by mal jednotlivec rozvíjať slobodné a múdrosťou naplnené predstavy a tieto s rozumným nasadením aj uskutočňovať v praxi. Slovná formulka by teda viac neznela v zmysle ‘počúvaj svoje telo‘, ale vlastne celkom opačne ‘sústavne telo prekonávaj‘. ⁸⁾Pozri aj pripravovanú knihu Bewusstsein und Immunsystem, ktorá zanedlho vyjde vo vydavateľstve Stephan Wunderlich Verlag.