Uverejnené dňa 9. mája 2024 od Heinza Grilla
Po vydarenej prechádzke v horách alebo okolo jazera sa ľudia takmer vždy cítia osviežení a zásobení novou energiou. Zatiaľ čo stresové pracovné situácie s mnohými intelektuálnymi nárokmi vyčerpávajú nervový a vegetatívny systém, kráčanie po vysokohorskej lúke s jej tichým bzukotom a prirodzené, vzduchom obotkané ladenie na vrchole hory poskytujú pocit prijatia a uvoľneného bezpečia. Najmä počas dlhšieho pochodu sa môže dych oslobodiť od niektorých nutkavých fixácií a nadobudnúť intuitívny, mäkký rytmus. Predovšetkým dlhšie pobyty v prírode spojené s telesnými aktivitami privádzajú ľudskú myseľ späť k celistvému cíteniu. Ak pocit integrácie vzniká spolu s vnímavo radostným zmyslovým prežívaním, telu pritekajú nové životné sily.
Problém súčasného života však tkvie najmä v tom, že ten, kto sa cíti vyčerpaný alebo prežíva veľa strachu či nepokoja, nedokáže rozvinúť správne vnímanie a oslobodzujúce cítenie spojenia. Dnes sú ľudia zasiahnutí častými depresiami, strachmi a stresovými situáciami s najrôznejšími konfliktmi a preto je ich vedomie akoby fixované na telo. Myšlienky sa točia okolo problémov a určujú tonus pocitov. Keď jedinec do prírody vyrazí s takýmito fixnými formami stresu, menej vdychuje vôňu prírody a menej vníma štebot vtákov; zostáva uväznený vo vlastnom vyčerpávajúcom cykle strachu a mentálnych fixácií. Psyché je akoby zaneprázdnená a preto v skutočnosti nedovolí, aby k nej prostredníctvom zmyslov prúdili čakajúce vnemy z prirodzeného prostredia.
Každý, kto sa nachádza v popísanej situácii, si musí predsavziať o niečo dlhšiu horskú túru alebo prechádzku, aby počas jej trvania striasol cudzie sily intelektuálnej doby sugescií a nachádzal viac vzťahový rytmus. Do akej nadmorskej výšky však treba vystúpiť, kým sa vedomie so všetkými svojimi fixáciami o niečo viac odpúta od tela a človeku umožní voľnejšie dýchať? Alebo ako dlho musíte chodiť okolo jazera, kým získate dostatočný odstup od každodenných starostí? Príroda v sebe nesie liečivú atmosféru a umenie spočíva práve v tom, že ľudské vnímanie neostane uväznené v balíkoch starostí, ale naozaj si uvoľneným spôsobom nájde cestu k náladám rozvíjajúceho sa klíčenia prírody. Tejto činnosti sa možno vedome naučiť a povedie k lepšej integrite s vnútornými, telu vlastnými silami a vzťahu k mnohým tvarom, farbám a prejavom, ktoré ponúkajú zmysly.
Prvý krok zrejme spočíva v tom, že jednotlivec urobí cielené predsavzatie v zmysle, že nebude z každodenného života utekať do prírody, čo by bola okolnosť, ktorá sa javí ako veľmi polárna, ale pre prechádzku alebo návštevu prírody si stanoví viaceré ciele. Je dobre známe, že tieto predsavzatia nie je ľahké dosiahnuť, keď je človek vyčerpaný, pretože vtedy skôr len vyhľadáva pokoj a kompenzáciu stresových situácií každodenného života. Zvyčajne však naozaj nie je priaznivé, ak jedinou motiváciou prečo ísť na prechádzku budú práve takéto myšlienky na útek. Čo alebo aké predsavzatia si teda môžete na pár minút stanoviť, aby ste dokázali lepšie vstupovať do vzťahu s prírodou?
Môžete sa napríklad rozhodnúť, že svoju pozornosť zameriate na určité tvary hory alebo na štúdium usporiadania cesty, ktorá sa vinie lesom alebo úbočím so serpentínami. Zámery pre pozorovanie prírody môžu byť rôzne. Dnes sa dá strom vnímať len s trochou zelene a o pár dní sa táto zeleň rozvinie do plnosti a celkom iným vnemom spätne umožní pôsobiť na ľudskú myseľ. Súčasťou prechádzky alebo horskej túry by vždy mali byť vedome zvolené pozorovania, pretože prostredníctvom nich sa zvyšuje schopnosť vedomia odpútať sa od starostí a napätia, ktoré si nesiete so sebou. Napríklad dve až tri minúty sledujete obrysy kopca v krajine, vedome vnímate kontúry a pozorujete rôzne hry svetla, až sa vám obrazy spätne vtlačia do pamäte. Vedený zmyslový prúd po určitej chvíli vytvára pocit senzibilnej radosti a na pár okamihov sa dostavia fázy regenerácie. Hoci si toto vedome zvolené a predsavzaté zmyslové pozorovanie a vedenie zmyslov vyžaduje námahu, už po pár minútach otvára príjemnejšiu fázu zážitku s regenerujúcim charakterom.
Z tohto dôvodu v zásade nie je tvrdenie, že príroda lieči a poskytuje príjemné uvoľnenie, celkom pravdivé. Skôr platí, že vzťah prostredníctvom vedomej vnímajúcej účasti a konkrétneho formovania myšlienok otvára vzťahovo-podpornú situáciu a liečivé prúdy prírody môžu lepšie preniknúť do ľudí. Činnosť stanovovania si vedomých predsavzatí pre zopár dobre zvolených zmyslových pozorovaní a samotné vnímanie môže poskytnúť jemnejšie uvoľnenie v nervovom systéme človeka a vo všeobecnosti posilniť životné sily.
