Rozsiahle zmeny v štruktúre osobnosti prostredníctvom iniciácie

Uverejnené dňa 1. augusta 2023

Všeobecne k pojmu iniciácia

Iniciácia, zasvätenie, sa vždy prenáša z uskutočneného človeka na iného hľadajúceho človeka, na účastníka, študenta. V tejto súvislosti treba duchovnú iniciáciu ozrejmiť podrobnejšie. Existujú však formy iniciácie, ktoré sa odohrávajú nevedome v každodennom živote a na prvý pohľad sa zdá, že nemajú žiadnu súvislosť s duchovnosťou. Učitelia, ktorí vyučujú v bežných školách, vždy do určitej miery odovzdávajú deťom, ktoré učia, svoje duševné prežívanie a zasväcujú ich vo väčšej či menšej miere do charakterného a mravného života. Každý pedagóg však dokáže svojim blížnym odovzdať len toľko, koľko skutočne sám vo svojej duši priviedol do realizácie. Osobnosti učiteľov majú na svojich žiakov v každom prípade veľký vplyv.

V rovnakej miere sa môže aj duchovná iniciácia uskutočniť len do takého stupňa, do akého je autenticky a pravdivo založená vo vyučujúcej osobnosti učiteľa. Nie je mysliteľné a ani logické, že by istá osoba mohla druhých iniciovať k vyšším svetom, ak ich vo vnútri nepozná. Z tohto dôvodu sú mnohé jogové iniciácie prostredníctvom mantier mimoriadne obmedzené a možno ich chápať len ako rituálne gestá, keďže učitelia, ktorí svojim študentom odovzdávajú mantru, sami vôbec nevidia duchovný prazáklad ani hlbšiu realitu tejto mantry a neobsiahli ju v plnom rozsahu poznania. Iniciácia s duchovnosťou si vyžaduje autentickú a v pravde duchovných skutočností stojacu osobnosť. Táto osobnosť formuje budúcnosť študenta.

Na hodinách jogy, na meditačných školeniach a vo všeobecných ezoterických vzdelávaniach prenáša vyučujúci učiteľ na svojich účastníkov v tichosti svoje hlboké skúsenosti, iniciuje ich podľa svojho nadobudnutého duchovného bohatstva a ak je toto veľmi dobre rozvinuté, dá sa hovoriť o zmysluplnej a skutočnej iniciácii. Učiteľ, ktorý je hlboko ukotvený v duchovnom živote, nepotrebuje rituálne gesto.

Zasvätenie podľa Sáí Bábu

Nedávno zosnulý indický učiteľ Satja Sáí Bába dával počas svojho života v Puttaparthi v Indii pravidelne takzvané daršany. Daršan znamená, že učiteľ sa žiakom ukáže vo svojej duchovno-božskej podobe. Milióny ľudí z celého sveta prúdili do Puttaparthi a väčšinou sa dlhší čas zdržiavali v ášrame slávneho, vzrastom veľmi nízkeho a predsa mimoriadne významného učiteľa. Sáí Bába dokázal na prítomných uctievačov preniesť veľké sily s kundalini účinkami. ¹⁾ Sily kundalini sú veľmi intenzívne a účinné éterické sily, ktoré sú primárne sústredené v prvom energetickom centre, v takzvanej muladhára čakre, a možno ich prebudiť prostredníctvom duchovnej praxe. Bez skutočného poznania týchto síl sa kvôli ich silnej účinnosti odporúča opatrnosť. Satja Sáí Bába tieto sily poznal a vedel ich aj cielene nasadzovať. Prenosy tejto silnej energie však tvoria nie veľmi dôležité, vedľajšie miesto deja, pretože stredobodom pozornosti je osobné stretnutie jednotlivého študenta s duchovne intenzívne vyžarujúcou osobnosťou. Uctievač zapojený do daršanu obracia svoju pozornosť na Satja Sáí Bábu, kráčajúceho popri dave, ktorý sa intenzívnejšou koncentráciou zameriava na tamojšie skupiny a na jednotlivé individuality. Takzvaný devotee cíti v duši lásku, ktorá priamo vyžaruje z malej postavy Inda v oranžovom rúchu. Láska nie je emocionálna záležitosť, nie je to zvláštny vynález, ktorý robí život sympatickým, ani to nie je náhodný produkt, ktorý raz je a inokedy zmizne, je to bezprostredná prítomnosť v osobe Satja Sáí Bábu. Je realitou, žije v človeku, žiari ako veľká planéta, pôsobiaca vo všetkých končatinách, jemne plynúca až poza čierne, objemné vlasy. Spočíva v koncentrovanom pohľade, ktorým sa dotýka jednotlivých ľudí a preniká do každého srdca. Jeho stelesnením je sila lásky a tá je vnímateľná dušou. Odteraz ten, kto sa zúčastňuje daršanu, vo svojej duši vie, že by chcel túto lásku realizovať v priebehu tohto života alebo tiež v budúcom živote. Satja Sáí Bába svojou prítomnosťou iniciuje prvotné semená lásky a od okamihu stretnutia s ním sa študent mení. Odteraz vie, že táto láska existuje v stelesnení a keďže to jeho duša vie, chce ju jedného dňa dosiahnuť aj sám.

Pozitívne a negatívne účinky iniciácie od Sáí Bábu

Študenti Sáí Bábu spravidla získavajú prirodzené vedomie, že láska nie je obmedzená na jedno náboženstvo, ale že ako esencia žije vo všetkých. Napriek často chýbajúcej konfrontácii s hlbšími princípmi existencie cítia lásku ako najviac úsiliahodnú a cennú pre vzájomné zmierenie medzi ľuďmi. Prvý základ v zmysle šírky a tolerancie je spoločný pre takmer všetkých nasledovníkov Sáí Bábu.

Žiaľ často sú zreteľnejšie práve negatívne účinky, ktoré chcú prehlušiť pozitívnu dimenziu, ukrývajúcu sa v tejto iniciácii. Známa maliarka z južného Nemecka, ktorá sa veľmi veľa zaoberá duchovnosťou a duchovnými osobnosťami, sa raz v spontánnej emocionálnej reakcii vyjadrila, že ešte nikdy nevidela toľko egoizmu, ako medzi devotees Sáí Bábu. Toto tvrdenie je bohužiaľ veľmi dobre pochopiteľné, pretože uctievajúci, Boha hľadajúci ľudia, ktorí raz boli u Sáí Bábu, nemajú k dispozícii riadnu duchovnú školiacu cestu a zároveň prostredníctvom vyžarujúcej sily kundalini od Sáí Bábu dostali veľké množstvo energie a navyše mohli vzhliadnuť božské tajomstvo lásky v človeku, alebo lepšie povedané mohli ho krátko vidieť a preto až príliš ľahko uveria tomu, že sú vyvolenými a uprednostňovanými osobami. So skúsenosťou daršanu , ktorú získali v ášrame, môžu bez presného disciplinovaného duchovného školenia len upadnúť späť do predtým známeho emocionálneho stavu a zamieňať si ho s duchovnosťou. Uchyľujú sa k piatim hodnotám, ktoré Satja Sáí Bába učil (to sú ahimsa – nenásilie, satya – pravda, shanti – mier, dharma – spravodlivosť a prema – láska), ale skôr v zmysle čistého preberania nominatívov. Nespoznajú cesty uskutočnenia a teraz používajú týchto päť hodnôt ako esenciu. Konzekventným následkom je egoizmus, ktorý musí vzniknúť z nedostatku školiacich krokov. Nie je to prema, láska, ktorá v skutočnosti vychádza z človeka, ale až príliš často a-prema, neláska a vlastný úžitok, ktoré život viac spájajú s hmotou a to často ešte silnejšie než u ľudí, ktorí nikdy neboli iniciovaní. Budúcnosť by vyžadovala, aby sa žiaci Satja Sáí Bábu zúčastňovali na intenzívnych študijných programoch v zmysle duchovného školenia a jogy.

Aká je iniciácia v duchovnom školení spojenom s Novým jogovým cítením?

Účastníci, ktorí prídu na moje školenie, už po relatívne krátkom čase vo mne zažijú pôsobenie liečivých síl, ktoré ich – možno nie bezprostredne, ale iste už po pár dňoch – vedie k lepšej a vyššej forme celkového cítenia a zdravia. Všimnú si, že liečivé, pozdvihujúce a harmonizujúce vplyvy neprichádzajú napríklad len prostredníctvom jednotlivých cvičení, správnej výživy alebo uplatňovaných liečebných metód, ale že skutočne vznikajú pri stretnutí s mojou osobou. Po niekoľkých dňoch cítia, že ich energia bola v mnohých smeroch pozdvihnutá, sú lepšie založení vo forme a hovoria o takzvanom „pocite nesenia“. Cítia sa byť inšpirovaní a vo väčšine prípadov trochu oddelení od minulých osudov. Choroby sa stávajú relatívne alebo miznú. Ľudia zažívajú nový začiatok a ak absolvujú niekoľko pobytov, získajú nečakané perspektívy.

V duši sa pomaly rozplývajú predchádzajúce veci, minulý osud sa stáva relatívnym a v prvých malých krokoch sa prostredníctvom vykonávania cvičení na lekciách formuje cítenie pre duchovne existujúcu realitu a jej zákonitosti. Myslenie sa deň za dňom emancipuje od uložených emócií a odteraz sa môžu rozvíjať pravdivejšie cítenia. Podstatné sa oddeľuje od nepodstatného. Cítiaci organizmus jednotlivého účastníka získava rýchly a silný rozvoj zo strany vyššieho duchovného vplyvu. Niekedy to potenciálni zákazníci cítia už pri čítaní knihy. Vo zvýšenej a veľmi intenzívnej miere ale sily cítenia pravdy prúdia v ústrety jednotlivcovi pri počúvaní prednášok alebo účasti na cvičeniach. Myslenie sa odpútava od emocionálneho organizmu a pomaly – to až po niekoľkých a dlhších pobytoch – sa predchádzajúce spletence vôle rozplývajú a duša môže po prvýkrát uskutočňovať čistejšie a cielenejšie konania. V študentovi sa prebúdza krása, prvýkrát sa rozžiaria slobodnejšie cítenia. So stretnutiami a na ne nadväzujúcimi pobytmi sú takmer vždy spojené uzdravenia rôzneho stupňa. Ľudia, ktorí sa niekoľko dní zúčastňovali školenia a dokázali sa do určitej miery zapájať do obsahov, získavajú lepšiu štruktúru formy vonkajšieho vzhľadu a dynamickejší základ pre aktivitu. Spravidla sa stávajú otvorenejšími vo vzťahoch a skutočne krajšími.

Cez iniciáciu, prenos duchovného tajomstva, ktorý vždy prebieha vychádzajúc z človeka, v tomto prípade zo mňa osobne, jednotlivec v prvých fragmentoch spoznáva tajomstvo duchovného liečenia. Všíma si aj relatívnosť všetkých vonkajších liečebných metód, konvenčnej medicíny, naturopatických, ako aj energetických metód. Je to človek, kto dokáže pri stretnutí s inými uvoľňovať najväčšiu liečivú silu, pokiaľ je sám založený v duchovných zákonitostiach a pravdách. Zároveň ten, kto iniciáciu v tomto zmysle prijal, v hĺbke svojej duše vie, že sa teraz už viac nemusí starať o seba samého a o svoje malicherné telesné ťažkosti, svoje konflikty so všetkými nepokojnými vzťahovými okolnosťami a existenčnými otázkami, ale odteraz je povinný poskytnúť adekvátnu odpoveď na svoje uzdravenie. Odteraz sa musí jednotlivec pozerať do budúcnosti a konštruktívne pracovať v prospech druhých. Nesmie sa už chcieť sám zachraňovať, ale skôr sa musí snažiť o najlepší rozvoj pre väčší celok alebo ideál v ľudstve. „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 16, 25) Tento úryvok z evanjelia, vyslovený skrze Krista, sa prostredníctvom iniciácie stáva plne pravdivým. Pri iniciácii, ktorá prebieha v mojich formách vyučovania a cvičeniach, sa jedná u kresťansko-duchovnú iniciáciu, ktorá sa samozrejme nedá porovnávať so samotným Kristom, to by bolo trúfalé, ale ktorá predsa obsahuje zákonitosti duchovných svetov v zmysle veľmi hlbokej kresťanskej filozofie. Ten, kto ju prijíma, už nemusí vyvíjať psychoterapeutické úsilie na záchranu svojej psychiky, môže vo svojej osobnosti prijať slobodu a môže byť pre ostatných zmysluplne činný konštruktívnym, vyučujúcim a liečivým spôsobom. Cieľom iniciácie je, aby ľudia liečivo vyžarovali na svojich blížnych.

Negatívne a pozitívne účinky mojej iniciácie

Podobne ako vo všetkých ostatných školách, aj v tomto vývoji existuje široká paleta kurióznych a nie neškodných negatívnych účinkov. Predovšetkým preto, že procesy premeny sú neprehliadnuteľné a mimoriadne intenzívne, môžu sa ako protiobrazy v osobitej miere prejavovať formy zneužívania a negatívne javy. Študenti radi zbierajú peknú úrodu, ale nechcú sa venovať riadnemu štúdiu. Praktizujúci napríklad vie, že cez moju osobu dosiahol vyšší stav vedomia s jemnocitnými cíteniami pre duchovnú skutočnosť a oceňuje liečivé pôsobenie. Ale tým, že nepracuje dostatočne pozorne na obsahoch vyučovania, na cvičeniach a ich sociálnom uplatňovaní, viaže sa na doteraz nadobudnuté skúsenosti a chce ich napokon zažívať znova pri opakovaných stretnutiach. Ale ako dlho sa dokážu uzdravenie a vedomé rozvojové formy udržať prostredníctvom pasívnej účasti na vyučovaní? Štúdium duchovných obsahov si vyžaduje vlastné ciele so snažením sa o vysoké ideály. Vyžaduje si to stále intenzívne, konštruktívne zaoberanie sa s rozlišujúcimi vnímaniami prejavených foriem, ktoré opisujú egoistické túžobné správanie, v protiklade voči morálnym silám, ktoré reprezentujú pretrvávajúci hodnotný obsah v živote. Iniciovaný človek, uzdravený človek alebo človek, kto už prostredníctvom ideálov spoznal nové začiatky vo svojom živote, musí uskutočňovať obsahy ducha. Musí rozvíjať svoje čakry, energetické centrá, nesmie čakať na pasívnu energiu, ktorú mu učiteľ opakovane ponúka. Aká veľká je ale táto pasivita? Aké mocné sú opomenutia na školiacej ceste? Zväčšujú sa očakávania od učiteľa a zdá sa, že osobná zodpovednosť si žiada príliš veľa úsilia. Veľa, áno, veľmi veľa ľudí, ktorí zažili uzdravenie a počiatočnú premenu v duši prostredníctvom môjho vyučovania, sa odvracajú, pretože v určitom čase musia začať vykonávať vlastnú aktivitu smerom k duchovnému obsahu, no nedokážu to urobiť zo strachu, pohodlnosti alebo pocitov väzieb. Odteraz si však chcú zachrániť svoj život a už nie sú k dispozícii, aby prevzali zodpovednosť za to, čo sa naučili. Takmer vždy hľadajú východisko v rôznych druhoch terapií a uchýlia sa do silnejších väzieb na iných ľudí alebo k materiálnemu životu. Možno to nie je bezprostredný egoizmus, ktorý je viditeľný u mnohých, ktorí prijatú iniciáciu nevedú k zodpovednosti, skôr je to často extrémna pripútanosť k väzbám a všelijakému kurióznemu sociálnemu správaniu. Nie je nezvyčajné, že ľudia dokonca klamú a v osobitej miere energeticky zneužívajú svoje okolie a svojich blížnych. Vedia, že by mali urobiť nový začiatok pre svoju dušu a kompenzujú túto situáciu so silnejším únikom do ideológií alebo do svetských závislostí.

Mnohí ľudia sa utiekajú k iným smerom, no keďže na školiacej ceste, ktorá je tu uvádzaná, nevypracovali riadne výsledky, začnú ju obviňovať. Chodia napríklad do antropozofických zariadení a myslia si, že by tam mohli nájsť odpoveď pre svoje vlastné zanedbávanie. V skutočnosti však ich vlastné zlyhanie vyžaruje smerom na antropozofiu a aj túto prostredníctvom konfliktov dostávajú na horšiu úroveň. Nie je nezvyčajné, že moji bývalí študenti priviedli iné inštitúcie do konfliktov a v tichosti tam spôsobili spúšť. Zanedbania na školiacej ceste v konečnom dôsledku vedú k psychickej nestabilite. Človeku chýba budúcnosť. Musel by budúcnosť rozvíjať mimo svojho egoistického sklonu, v konštruktívnych ideáloch, ktoré ľuďom sám ukazujem, a potom by dokázali vyžarovať veľké liečivé sily.

Istá osoba, ktorá bola v stresujúcom vzťahovom konflikte a roky prijímala duchovné školenie, prišla na moje vyučovanie v Naone a kritizovala môj spôsob vyučovania aj správanie mojich kolegov. Posudky tohto kolegu boli tvrdé a veľmi subjektívne. Z tejto posudzujúcej a projektujúcej osoby prúdili na účastníkov magické účinky a v celej skupine dokonca nevyhnutne došlo k prepuknutiu choroby. 25 ľudí malo príznaky ochorenia priedušiek, horúčku a bolesti tela. Kolega, ktorý to spôsobil, sa dokonca cítil utvrdený v tom, že všetci prítomní, vrátane mňa, boli zasiahnutí vážnymi chybami a odcestoval so vzdorom a agresivitou. Po niekoľkých dňoch bol s týmto kolegom realizovaný objasňujúci rozhovor, našťastie bol otvorený pre dialóg a aspoň si vypočul kritiku. Po dlhšom rozhovore kolega začal lepšie reflektovať svoju situáciu a odhalil svoje projektované správanie. Hanbil sa a sám teraz ochorel, zatiaľ čo všetci ostatní sa okamžite zotavili. Kolega premietol svoj vzťahový konflikt do duchovného vzdelávacieho podujatia. Trvalo niekoľko týždňov a kolega sa opäť vrátil, po tom ako dokázal lepšie usporiadať svoj vzťahový konflikt a opäť sa zúčastnil školení. Odvaha vrátiť sa bola jeho zásluhou, pretože vo vlastnej mysli prekročil hranicu. Výsledkom jeho účasti bolo, že odteraz vyžaroval značné liečivé sily na svojich blížnych a čo najlepšie a najkonštruktívnejšie prispieval k školiacim kurzom. Vyžaroval krásu a nádej pre všetkých ostatných. Tento príklad ukazuje, že negatívne vplyvy sú odvrátiteľné vedomým školením, diskusiou a predovšetkým úprimnosťou k sebe.

Ako je možné, že zásadne negatívne účinky nesmiernym spôsobom vyžarujú nesprávnou interpretáciou školiacej cesty alebo zanedbaniami na nej? Prostredníctvom iniciácie jednotlivci vedia, že dosiahli konečný bod vo svojom živote a že ho teraz môžu preklenúť tým, že začnú žiť pre vyšší ideál a pre väčšiu duchovnú úlohu. Túto úlohu však musia získať z doteraz naučených obsahov, pretože tieto sú im hlboko známe, alebo inak povedané, sú v nich založené v zmysle prvej formy cítenia. Iné obsahy, napríklad obsahy z iných učení, im nie sú prinesené prostredníctvom iniciácie, a preto sú pre nich oveľa menej prístupné. Duša chce zo svojej najhlbšej túžby uskutočňovať to, čo jej je dôverne známe a nie to, čo jej je vzdialené. Výpovede Rudolfa Steinera sú síce intenzívnym iniciačným obsahom, no pre tých, ktorí u mňa študovali, sú ťažšie dostupné. Predovšetkým, moji študenti ešte nie sú schopní vidieť v obsahoch dušu Rudolfa Steinera, a preto nevedia nájsť osobný príklad pre slová. V duši si ľudia, ktorí dostali iniciáciu od učiteľa, uvedomujú, že môžu žiť iba prostredníctvom duchovných obsahov duchovnej školy a že tí, ktorí majú odvahu ich rozvíjať, dokážu týmto spôsobom urobiť veľmi veľa. Prekračujú hranicu, ktorú v evanjeliovom zmysle možno opísať ako tú od smrti k životu. Ale ak nenazbierajú odvahu k týmto činnostiam, kráčajú po širokej ceste zatratenia, ako sa hovorí v kázni na vrchu;²⁾ „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ Matúš 7:13-14 alebo inými slovami, pochovávajú svoj talent a strácajú svoje duchovné schopnosti. ³⁾ Matúš 25:14-39 Vyživujú predchádzajúce emocionálne dobro, ktoré by sa ale muselo započítavať už do minulosti. Nenaberú odvahu pre rozvoj slobodného a morálne vysoko postaveného vedomia. Brána iniciácie je tou úzkou, o ktorej sa hovorí v evanjeliu. Tí žiaci, ktorí ju raz prijali, nebudú môcť zaprieť ducha napriek všemožným, samostatne vystavaným ospravedlneniam.