Ideálna meditačná poloha

Uverejnené dňa 15. augusta 2023
Článok od Heinza Grilla

Padmasana, klasická pozícia jogy, znamená v doslovnom preklade „pozícia lotosu“. Lotosová rastlina vyzerá podobne ako lekno, ktoré svojím koreňom a stonkou vystupuje z kalnej vody a na hladinu vynáša nádherný, otvorený, biely alebo ružový kalich.¹⁾ Je zaujímavé, že listy lotosu majú tú špeciálnu vlastnosť, že odpudzujú tekutiny, takže napríklad voda po nich jednoducho stečie v drobných perličkách. Vďaka tomu ostanú listy vždy čisté a nemôžu sa na nich šíriť plesne ani iné organizmy, ktoré by mohli rastlinu poškodiť. Toto sa nazýva lotosový efekt. (Zdroj: Wikipédia) Lotosový kvet je symbolom pre meditáciu a chce znázorniť to úžasné rozčlenenie od tmavších alebo na telo fixovaných častí až po svetlú, jasnú a slobodnú skutočnosť, ktorú signalizuje kvet.

Stabilná pozícia sedu by mala tvoriť prirodzený pokojný základ pre usporiadanie tela pre akúkoľvek meditáciu.²⁾ Patanjali zhrnul poznatky o Raja Yoga v Yogasutre. Vo verši II.46 sa hovorí: sthira-sukham-āsanam, v preklade: „Pozícia sedu by mala byť pevná a pohodlná.“ (Pozri tento verš tiež v Preklade jednotlivých sanskritských slov v Yoga Vidya) Starší ľudia si môžu vziať stoličku. Je obzvlášť dôležité, aby bola chrbtica držaná vzpriamene bez toho, aby sme sa o ňu opierali a aby hlava zostala voľná. Sekundárne zdroje v antropozofii opisujú lotosovú polohu ako takzvanú luciferskú polohu, to znamená, ako zo sveta unikajúcu a kozmu príliš naklonenú pozíciu, pretože chodidlá veľmi nezvyčajným spôsobom smerujú nahor, zatiaľ čo pri sedení na stoličke zostávajú chodidlá pevne na podlahe. Tieto detailné rozdiely však nie sú podstatné. Lotosová poloha poskytuje zo všetkých pozícií tela, ktoré v joge existujú, najprirodzenejšie energetické centrovanie a preto dáva každej meditácii slobodný a otvorený vzťahový základ. Keď telo spočíva v lotose, keď je zhromaždené v sebe, akoby bolo vodou, ktorá v tichosti v jazere ponúka prirodzenú idylickú sféru, môžu sila myslenia a koncentrácie stúpať ľahko a slobodne. Tieto jemné, sústredené prúdy dávajú takzvanému éterickému telu, životným silám človeka, optimálny základ. Antropozoficky orientovaní ľudia, ktorí sa podlahe vyhýbajú a uprednostňujú radšej stoličku, by však urobili veľmi dobre, keby držanie tela na stoličke priviedli do primerane sústredeného postoja, chrbát skutočne narovnali od krížovej oblasti aj zo stredu a celým hrudníkom by sa dobre napriamili, aby sa hlava javila ako nesená.

Pozorovanie čela s pokojne vzpriameným a zhromaždeným telom a uvoľneným, voľne plynúcim dychom po čase poskytuje veľmi citlivé vnímanie. Tu na čele je latentne umiestnené takzvané tretie oko alebo odborne povedané, takzvaná ājñā-cakra³⁾ Sanskritské slovo ājñā znamená niečo ako „velenie alebo príkaz“ a chce označiť centrum na čele ako najvyššie príkazové miesto vedomia alebo astrálneho tela. (Heinz Grill: 7 životných sedmoročí a 7 čakier, str. 138 a nasl.) a už jeho vedomejšie prežívanie vedie k prvému odpočinku. Tým, že praktizujúci teraz pred svoje čelo umiestni celkom jasnú obraznú predstavu o duchovnom obsahu, túto predstavu pozoruje a dlhšie udržiava slobodnú koncentráciu, čoskoro zbadá, že môže nadobudnúť zručnosť pozorovania myslenia a objektov myšlienok a nakoniec ich viesť určitým smerom. Najlepšie je mať oči otvorené bez blúdenia, aby nevznikali nevedomé záchvaty únavy alebo snové obrazy.

Pre meditáciu je cenné už to, keď sa upokojí telo a hlava je pripravená na jasné a pokojné pozorovanie. Postoj ako taký v zmysle peknej pozície v sede harmonizuje mnohé telesné prúdy. Pre detailnú meditačnú aktivitu však musia byť vykonané ďalšie mentálne kroky s cielenou koncentráciou na vybrané myšlienkové obsahy. V prvom rade však môže pozícia sedu v zmysle dobrého vnímania a štruktúrovania poskytnúť veľmi cenné prvé a slobodnejšie povedomie o tele.

Lotos, hoci chodidlá smerujú nahor, nenesie nijaké od sveta unikajúce pocity. Dokonca dáva príjemný pocit bytia-v-tele, pričom myšlienky sa zároveň stávajú slobodnejšie.

O niečo jednoduchšia forma „polovičného lotosu“ s podsedákom

Lotos je údajne únikom zo sveta – taký je bežný antropozofický názor – sedenie na stoličke je viac spojené so zemou. Ak však človek veľmi jemne sleduje telesné prúdy, vnímanie je presne opačné. Keďže telo je na stoličke relatívne natiahnuté, je ťažšie dosiahnuť sústredenie, ktoré si meditácia vyžaduje, pretože telo nie je uzavreté končatinami. Vôľa sa nemôže tak ľahko zhromaždiť. Tieto jemné vnemy, ktoré je telo schopné signalizovať prostredníctvom zhromaždených životných síl, môžu byť nápomocné pri meditácii; nebudú však mať zásadný význam pre úspech meditácie. Poloha sedenia nemá žiadne morálne dôsledky.