Prognóza pre rok 2022

originál článku bol zverejnený dňa 24.12.2021

voľne zachytené z ústnej prednášky Heinza Grilla zo dňa 21.12. 2021

Vízia pochádzajúca priamo z meditácie

Všetci tí, ktorí s odvážnym a múdrym uvedomením umiestnia do stredu svojho života pravú spirituálnu predstavu a odvodzujú od nej svoje rozhodnutia a konanie, rozširujú svoj psychický horizont, podporujú svoje zdravie a sú úspešní. Je to duchovný svet, ktorý vyžaruje svoju priateľskú tvár v ústrety človeku, ktorý začína pôsobiť a žiť v dôvere v myšlienku. Esencia pravých spirituálnych predstáv sa rozvinie na hlboko ukotvené obsahy, pocity pravdy a múdrostiplné poznatky, a tieto čoskoro prevezmú svoju suverénnu vedúcu úlohu a ochraňujú život a existenciu pred stratou a núdzou.

Inak sa bude vodiť všetkým tým, ktorí nepozbierajú odvahu pre ideálnu myšlienku, ktorá by sa mohla rozvinúť na pokrokovú, smerujúcu predstavu so spájajúcimi pocitmi a budú sa orientovať na čisto existenčné otázky životnej istoty. Dostanú sa do stále väčšej húštiny obrastenej nepreniknuteľnými rastlinami a kríkmi a hneď potom, ako do nej prenikli, zarastie v čo najkratšom čase cesta, ktorou tam vošli nanovo rašiacim rastlinstvom tak, že nedokážu rozpoznať cestu späť. Existenčné otázky zamerané na istoty a takzvaná stratégia prežitia potláčajú esenciálne, pravé obsahy predstáv, čakajúce v duchu, a vedomé a nevedomé strachy plynúce z tejto stratégie prežitia s ich zívajúcou prázdnotou tvoria pre zem veľkú, nepreniknuteľnú spleť listov, ktorá hádže množstvo tieňa.

Časť I – matematická skica karmy prítomnosti

Čo znamená karma?

Slovo karma pochádza zo sánskrtského koreňa kr a znamená byť činný. Toto slovo je dokonca jedným z najdôležitejších v tejto reči a popisuje prácu človeka. Byť aktívnym skutočne znamená tvoriť karmu, prípadne, keď to vyjadríme jednoducho, budovať štruktúru osudu. Súčasne to znamená aj to, že na svet neprichádzajú len negatívne a zaťažujúce deje, ale sú tvorené aj pozitívne, budujúce, kultúrne vysoké impulzy a tým pádom človek na aktivite rastie. Karma je pôvodne veľmi neutrálne slovo.

Kto si teraz položí otázku, ktorá je veľmi zaujímavá, ako sa dokáže naučiť čítať budúcu karmu¹⁾Pojem karma sa môže vzťahovať na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Tak existuje sañcita, zhromaždená v minulosti, potom je prārabdha, ktorá sa manifestuje v tomto živote a napokon hovoríme o āgāmi, ktorá sa teraz nanovo vytvára a ktorá svoje pôsobenie rozvinie až v budúcom živote. (Prameň: Yoga Wiki) , ako môže získať víziu o tom, ako bude napríklad v nadchádzajúcom roku pozitívnym a negatívnym spôsobom vyzerať osud, ten celkom prirodzene dospeje k výzve, že sa musí naučiť hľadieť do duchovných svetov, do duchovných súvislostí. V duchovnom svete žijú precízne zákony.

Výzva predpovedať budúce je veľmi vysoká, keď sa človek nepokúša dosiahnuť výsledok špekulatívnym a vyvodzujúcim spôsobom. Bolo by však celkom zmysluplné a tento pokus by mal praktickú hodnotu, keby človek zhromaždil presné fakty a z tejto faktickej roviny by výpočtami dospel k tomu, ako by sa mohla utvárať budúcnosť. Tak, ako dnes možno vykonať meteorologické výpočty na základe rozličných oblastí vysokého a nízkeho tlaku, rôznorodých vetrov a pohybov oblačnosti, tak môže byť každopádne relatívne vhodným spôsobom vykonaný výpočet karmy. Ale natíska sa otázka, aké východiská, základné body je potrebné stanoviť na začiatok a ako na ne krok po kroku nadväzovať výpočtami.

Členenie pozorovania, aby sme pochopili budúcnosť

Pre stanovenie základu je podstatné, aby človek rozlišoval medzi rozličnými vonkajšími prejavmi života, v ktorých sa hýbe. Akú rolu zohráva náboženstvo pre indivíduum a akú pre celok? Potom je tiež podstatné, akú dimenziu a základňu predstavuje pre celý svet právo. Ako tretie môžeme napríklad započítať hospodárstvo resp. ekonomiku a blízko príbuzné s nimi, ako posledný článok alebo dokonca prívesok, politiku.

Tieto veľké zložky spoločnosti sa dajú rozlišovať v troch stupňoch. Náboženstvo musíme priradiť vôli, silovému potenciálu. Je spojené s najhlbším vnútrom človeka a s jeho najvýznamnejšou otázkou bytia. Naopak právo, všeobecne platné súdnictvo a spísané zákony, ktoré majú usporadúvať a spájať ľudí, môžeme priradiť stredu človeka, a hoci sa jedná o veľmi účelový výraz vo výklade zákonov, predsa sa v nich stretáva ľudské srdce. Hospodárstvu musíme napokon priradiť všeobecné myslenie, aj keď ešte nie školené myslenie, ale skôr istý druh vôľového myslenia, ktoré obsahuje existenčné a sociálne vnímanie. Politike by som pripísal skôr koniec alebo všeobecne výdych, to čo sa prejavuje navonok a vyplýva z prvých troch. Politika nestojí na začiatku, ale je v skutočnosti konečným článkom. Keď do hĺbky sledujeme tieto tri zložky, vo svetovom dianí majú najmenej čo povedať politici. Toto je však duchovný pohľad a navonok to vyzerá najskôr tak, akoby politici držali vedúcu ruku. Najhlbšie v človeku väzí náboženstvo. Toto je ako kvalita tvoreného proteínu. Potom nasleduje súdnictvo, zákony, právo, pocit spravodlivosti, vnímanie právneho stavu, ktorý musíme človeku priznať a všeobecne vedomie, že celý spoločenský život spočíva na práve a usporiadaní. Toto je akoby zdravým pulzom v strede hrudníka. Hospodársky poriadok sa nachádza skôr na periférii a opisuje určitý výraz prvých dvoch zložiek. Je ako pokožka človeka, na ktorej sa ukazujú mnohé patologické prejavy. Politika sa prejavuje ešte ďalej na periférii a mohli by sme ju označiť ako šticu vlasov, ktoré sú na človeku dobre viditeľné.

Súvislosť medzi vedomím a kozmom

Pre výpočet karmy musíme nevyhnutne priniesť ľudské vedomie do vzťahu s kozmom. Pojem astrálne telo sa preto veľmi dobre hodí vo svojom o niečo širšom význame. V astrálnom tele je možné rozlišovať tri zložky myslenia, cítenia a chcenia. Slovo astrálne telo neznamená v skutočnosti nič iné, ako zahrnutie vedomia aj nevedomia do väčšieho tela, ktoré vo svojej pohyblivej povahe obsahuje súčasne makrokozmické a mikrokozmické. Človek nie je osadený len sám v sebe, ale je súčasťou celku. V astrálnom tele nájdeme pôsobenia hviezd až do hĺbky človeka a rovnako tu nájdeme najrozličnejšie vplyvy, ktoré sa zrkadlia v určitých aspektoch z tohto celého makrokozmu skrz spoločenský systém v rozličných formách, farbách, osobitostiach a fenoménoch.

Astrálne telo je každopádne súčasťou človeka a možno v ňom rozlišovať: najhlbšou časťou je článok vôle, potom pocitová stránka, v zmysle cítenia pre sociálny život a pre spravodlivosť a napokon prirodzene ešte myslenie, ktoré sa väčšinou meria veľmi silne podľa materiálnych faktoroch, teda na ekonomických princípoch. V zásade je vôľa spojená so silou. Citový život sa nachádza medzi silou a víziou, teda medzi myslením a vôľou, respektíve medzi silou a možnými ideami.

Chýbajúca sila v budúcnosti

Zaujímavým sa teraz javí zobrať ako východiskový bod náboženstvo, pretože karma sa zväčša stanovuje podľa vôľových konfigurácií, v ktorých sa pohybuje celé ľudstvo. Podľa toho, aká šťastná, dobrá a fundovaná je náboženská základňa spoločnosti, o to viac sa prirodzene ukazujú priaznivé predpoklady. V Indii sa vo vzťahu k náboženstvu hovorí o dharme, a rozlišuje sa svadharma, individuálna dharma a sanatana dharma, kolektívny celkový zákon. O čo zmätenejší je tento životný zákon, o čo viac sa stráca alebo upadá do chaosu, o to viac sa rozvíja takzvaná adžňána, ne-poznanie a na tomto základe prirodzene aj celý úpadok života v neustále zostupujúcom reťazení, ktoré sa navzájom ďalej a ďalej negatívne determinuje.

Náboženstvo však nesmieme zameniť s vyznaním alebo príslušnosťou ku skupine. Keď sa pozrieme na pojem viery, potom práve pri ňom najčastejšie vznikajú nedorozumenia. Vierou človek všeobecne podľa ľudového pochopenia myslí vieru v boha. Jednoduchý teizmus, určité krédo vyjadrené slovnou formuláciou ako napríklad „verím v boha“, verím vo väčšiu moc“, „verím v majstra alebo v určitého svätého“. Vnútorný významový obsah pojmu viery sa stal veľmi chudobným, takmer až strateným, a táto strata sa udiala práve prostredníctvom obvyklých foriem vyznania viery. Materializmus vtiahol dovnútra pojmu viery ako smilník do cudzieho bytu. Niekdajší tvorivý pojem viery sa naproti tomu musí zakladať v tom, že človek dokáže nejakú myšlienku vypracovať z idey na ideál a tým ju aj integrovať do života a uskutočniť. Schopnosť viery by mala byť bezprostredne nasmerovaná na duchovnú inštanciu, a tou je myšlienka samotná, a nie na tak veľmi rojčivý, alebo ideologický obraz. Človek má schopnosť vypracovať z myšlienky predstavu, myslieť ideu, vypracovať z nej víziu pre život a napokon ju viesť do ideálneho uskutočnenia. Viera je spravidla náboženský pojem, ktorý hovorí o tom, že človek dokáže priviesť najlepší mysliteľný ideál z idey až do uskutočnenia a napokon do platnej realizácie.

Človek môže mať v praxi s náboženskými obsahmi viac dôvery a viac alebo menej viery v túto schopnosť uplatnenia. Sila viery, ako pojem uchopený Rudolfom Steinerom v knihe „Ako sa dosahujú poznatky o vyšších svetoch“, môže intenzívne pôsobiť v zmysle znázornenia, ako sa človek sám stavia voči fenoménom sveta. Človek je schopný myslieť a vychádzať zo sily myšlienky. Viera dokáže hory prenášať a spôsobiť veľmi veľa, pretože človek dokáže formovať ideu na ideál a uplatňovať ho. Ešte neprejavená skutočnosť vedie jednotlivé individuálne vedomie k tej najlepšej manifestácii. Predpokladom však je, že človek má silu, aby viedol svoju vôľu na cestu a ako sa hovorí, budoval dôveru v to, že myšlienka, ktorá je poriadne myslená a zachovávaná, raz splodí svoje pôsobenie.

Čím bol ovplyvnený minulý rok?

Pri výpočtoch kozmickej situácie pre budúcnosť môžeme celkom jednoducho vychádzať z toho, že tento rok bol rokom plným sugescií a procesov rozpúšťania. Dnes takmer nič neostalo na svojom mieste. Psychika ľudstva sa drasticky zmenila a do istej miery sa akoby uvoľnila z doteraz danej pevnosti. Boli sme poriadne ponorení v roku tzv. pralaya, rozpúšťania a ostaneme ešte v ďalších týchto procesoch pokračujúcej koagulácie. Tí, ktorí ochoreli na koronu, na tejto chorobe obzvlášť pobadali, že boli akoby vyhodení zo všetkých zvykov a teraz musia znovu nanovo pri formovaní svojich životných perspektív budovať myšlienku po myšlienke. Musia sa naučiť myslieť perspektívy pre svoj život z neistého stanoviska, akoby vibrovali sem a tam vo vodnom víre a s celkom novými predpokladmi plánovať aj uskutočňovať svoju pracovnú situáciu. Z týchto pozorovaní roku isto nemôže byť myslená nádejná budúcnosť pre rok 2022. Keď bol tento rok ozaj plný sugescií a človeku rozpustil jeho psychickú, a z časti aj fyzickú bázu, je teraz potrebné, keď chce človek vykročiť do ďalšieho roku, nové formovanie všetkých daných podmienok. Sugescie a lži, všetky tieto šialenstvá, keď ich pomenujeme takto, pokračujú ale sebaisto a cieľavedome ďalej. Bola spustená veľká reťaz determinácie. Vychádzajúc z týchto pozorovaní, by mohla nasledovať ľahká špekulácia, minimálne špekulácia pravdepodobnosti. Budúci rok, tak by sme to museli povedať, prinesie na základe tohto pozorovania s istotou ťažšie krízy, existenciálne straty, deliace procesy a pocit, že človek stráca svoju nádej na pekné perspektívy. Táto špekulácia je však relatívne nepresná a nie je hodná duchovnej výskumnej práce.

O niečo presnejšie vypočítanie karmy z jasnej, správne rozčlenenej predstavy môže nasledovať, keď postavíme do stredu náboženský postoj so skutočne naplneným pojmom viery v praktickom zmysle a nie v zmysle vyznania. Viera je silou človeka. Náboženskú povahu nemožno merať podľa vonkajšej príslušnosti k určitej skupine, podľa krstu v zmysle kresťanského pochopenia a ani podľa rituálov, ktoré človek denne praktizuje. Sila musí byť skutočne imanentnou silou v človeku a len v človeku má prostredníctvom svojho vlastného základu veľkú silu, ktorá dokáže pôsobiť transfiguratívne a takpovediac prenášať hory. Inštitúcie, skupinové útvary ani nové náboženské hnutia nebudú mať pre budúcnosť podľa duchovného náhľadu už viac nič čo povedať. Podstatnou je otázka, aká hlboká dimenzia korení v človeku a aká sila sa z nej dokáže rozvinúť. Má človek schopnosť vnímania a dôveru uskutočniť veľkú myšlienku, vytvoriť z idey ideál a z neho majstrovať svoj život a otvárať perspektívy pre druhých?

Chýbajúce uplatnenie sily v rozličných oblastiach života

Teraz môžeme tento všeobecný, ale predsa znamenitý pojem viery jednoduchým spôsobom schematicky rozčleniť a spočítať.

Existujú osoby v duchovnej škole, ktoré získali práve schopnosť viesť spirituálnu ideu do praktického uplatnenia. Naučili sa vziať ideu, formovať ju, urobiť ju praktickou a časom ju pomocou jasných predstáv a logickej iniciatívy vnášať do života. Táto všeobecná filozofická a mysliaca schopnosť utvárania je predpokladom pre školenie meditácie. Ak sa niekto pomocou tejto schopnosti nerozvinie k dostatočne logickej práci vedomia, môže podľahnúť tak často prítomnému riziku, že bude interpretovať svoj život podľa ezoterických praktík a predsa oživí len lacnú alternatívnu scénu, ktorá prináša viac škody ako osohu.

Ďalej, okrem týchto ľudí, ktorí sa vlastne vyučili skutočnému náboženstvu, existujú aj iné veľmi hodnotné povolania, ktoré tiež musia obsahovať istý aspekt viery. Viera samotná nesmie byť v žiadnom prípade obmedzená len na oblasť náboženstva. Život samotný mnohorako vyžaduje od človeka dôveru v myšlienku a skutočné poznanie, že je dobré konať podľa úctyhodných ideálov.

Raz povedal jeden veľmi dobrý právnik: „Keby som nemal vieru v právo a zákony, musel by som sa vzdať môjho povolania. Musím sa pevne držať viery, že zákony, tak ako sú spísané, sú správne a že ešte existuje minimálne trochu rozumné interpretovanie tohto práva. V opačnom prípade, ak toto už neexistuje, môžem svoje povolanie s konečnou platnosťou ukončiť.“ Toto jednoduché načrtnutie viery je veľmi trefné. Nemusí mať aj lekár rovnako túto vieru a s poznaním sa nasmerovať na možnosť zdravia? Možno je však viera v bankovky väčšia než vnímanie ideálu určitej ľudskej hodnoty. Lekár musí skutočne byť schopný veriť uzdraveniu človeka. Je to jedna forma viery, ktorá sa má etablovať aj v celkovej sume života. Ak človek už len kompenzuje pomocou ekonómie a fixuje sa na svoje vlastné prežitie, do istej miery stráca status svojho povolania.

Potom existujú ľudia, ktorí získali celkom prirodzene určitý základ v citovom živote na základe svojich životných skúseností. Títo ľudia tiež potrebujú určitú silu viery, aby dôverovali tomu, čo cítia a tomu, čo dokážu myslieť. Pretože keby to už viac nedokázali, dostali by sa do určitého víru, podobného búrke, ktorý by skresľoval ich zmysly.

Poďme s našim pozorovaním ďalej k poslednej forme viery, k celkom jednoduchému a nepredpojatému občanovi, ktorý možno nemá priveľa životných skúseností a je ešte veľmi mladý, alebo možno žil relatívne nezaťažene. Aj ten najjednoduchší človek sa dnes musí konfrontovať s otázkou, čomu má alebo nemá veriť. Nemôže jednoducho povedať: „Slepo verím a poslúcham a nedokážem rozlíšiť, či je niečo dobré alebo zlé, či je to klamstvo alebo pravda.“ Musí sa zaoberať s dianím kvôli svojej existencii a získať dôveru vo svoju vlastnú schopnosť úsudku. Smie veriť svojmu vnímaniu, áno, dokonca musí byť schopný dôverovať svojim vnemom, pretože inak sa stane obeťou kolektívnej sugescie. Keď sa dostaneme k najjednoduchšiemu občanovi, ktorý sa vydal cestou normálneho povolania, zistíme, že aj on sa dnes musí zaoberať pojmom viery v jednoduchom zmysle. Táto jednoduchá viera v zmysle dôvery vo vlastnú schopnosť vnímania je duchovne videné väčšia, ako akékoľvek pasívne zvolené krédo. „Čomu z toho, čo počujem v správach a od svojich blížnych, môžem skutočne veriť?“

Keď takto zostavíme toto členenie, vymaníme pojem náboženstva z vysokého ideologického trónu a každého inštitucionálneho chápania a keď tento pojem ohýbame v živote, prinášame ho do životnej praxe toho najjednoduchšieho človeka, ktorý rovnako musí rozvinúť určitú silu dôvery, potom bude jasné, že môžeme pristúpiť k výpočtom. Tento by mal vzniknúť obrazne pomocou porovnania:

Status Slnka strieda Mesiac

Ako veľmi praktický obraz nám môže poslúžiť pohyb Slnka v porovnaní s existenciou Mesiaca. Slnko má obsiahlu sféru pôsobenia a tvorí vo vesmíre centrum. Je silou. Mesiac prijíma svetlo Slnka, ale zostáva sprevádzajúcou obežnicou. Má podprahovú, ale nie primárnu silu. Viac je zodpovedný za všetko materiálne a za rast rastlín. Jeho svetlo je chladivé a vrhá tieň.

Ani kazateľ, ani teológ, ale len ten, kto nadobudol duchovné školenie a kto vie, že myšlienka má vo svojej vlastnej existencii slnečnú silu, ten preberá vysokú zodpovednosť za svoj život a za svojich blízkych. Pozná rozdiely medzi sugesciami a skutočnými oslobodzujúcimi myšlienkovými procesmi, rozdiely medzi klamlivými emóciami a jasnými cíteniami pravdy. Jeho viera musí mať vyváženú formu v duchu, myšlienkach a vo svojej suverénnej skutočnosti a on nesmie svoj život viesť podľa nálad, žiadostivostí, či egoistických potrieb.

Duchovný žiak preberá najvyššiu zodpovednosť. V obraznom porovnaní sa na pohybe Slnka podieľa 24 hodín. Zúčastňuje sa na ňom dňom i nocou, lebo tým, čo cez deň rozvinie v zmysle formovania svojich myšlienok a v zmysle dôvery v myšlienku, ktorá sa premieňa z myšlienky na ideál, sa skutočne celý deň tvorivo zúčastňuje na slnečných silách. Keď v noci spí, keď šesť, sedem, či osem hodín odpočíva, vtedy počas týchto nočných fáz potichu prechádzajú tieto rovnako tvorivé sily k Slnku. Môžeme teda povedať, že ten, kto nadobudol ducha a nesie v sebe duchovné chápanie, je 24 hodín činný na Slnku a na šírení slnečných síl. Opakom sú mesačné sily, ktoré môžeme zásadne označiť nielen ako negatívne, ale tiež ako neprinášajúce žiadne vlastné svetlo. Duchovný žiak musí sám prinášať svetlo. Nemôže iba imitovať a skrývať sa za svojim majstrom. Mesačné sily neprinášajú žiadne svetlo, kým Slnko svetlo prináša – tento rozdiel treba bezpodmienečne zobrať na vedomie. Slnko prináša svetlo, vyžaruje ho na Mesiac a ten ho reflektuje. Kto je tvorivo činný a je založený v slnečnej službe, v slnečnej aktivite, ten neustále podporuje sily plné svetla, prinášajúce teplo, tvorivo schopné premeny a preto poučné pre ľudstvo. Pre mesačné sily v tomto organizme niet miesta. Ani nesmú žiadne získať, pretože by boli voči bezprostredne vyžarujúcemu Slnku nepatričné a nemiestne, boli by chybné a prinášali by tiene. Najväčšiu silu dáva náboženstvo. Je vôľovým základom pre človeka. Dnes sa však kolektívne náboženstvo stalo nepoužiteľným a preto človek potrebuje pravé náboženské city. Najväčšiu silu dáva ten, kto sa duchovne vzdeláva. Krátky pohľad na duchovné vzdelávanie svedčí o tom, že sotva existuje školenie a ľudia, čo premieňajú myšlienku z idey v jej čistej forme na ideál. Je len málo ľudí, ktorí sú skutočne založení vo viere a ešte menej je tých, ktorí z viery vykročia do vytrvalej premeny. Tí, ktorí sa poučili z tejto školy, sú ako dávne stáda bizónov v Amerike, buď veľmi zdecimované, či úplne vyhynuté. Škola kedysi dosahovala približne desaťnásobok súčasného počtu. Väčšina považovala túto cestu prosto za príliš ťažkú, hoci sami získali skúsenosť so slnečným statusom duše. Prakticky to znamená, že v stvorení svetov slnečná sila chýba. To, čomu sa kedysi naučili, chýba v realizácií a čelíme závažnému zanedbaniu. Túto otázku treba posudzovať v zmysle karmy s ohľadom na chýbajúce možnosti. Ak máme k dispozícii už len desatinu celku, potom chýba deväť desatín. Ak celok znova dôkladne posúdime, tak zvyšná desatina je v zajatí egoizmov a v skutočnosti nevidí svoju zodpovednosť voči svetu.

Keď sa pozerám na iné školy, ako napríklad antropozofiu, ktorá by mala zodpovednosť, tak konštatujem, že práve tam spiritualita a zodpovedné zaobchádzanie s ňou skostnateli. Veľa sa hovorí a na veľa osôb, ktoré by dnes mali čo povedať, sa nepriateľsky útočí, sú vytláčané na okraj a v mnohých ohľadoch sa vôbec nedostanú k pôsobeniu. Pohľad na iné spirituálne školy ukazuje tú istú tendenciu. Skutočných kapacít, ktoré, ak to tak vyjadríme, by mali vychádzať vlastne zo základných síl religiózneho formovania, je málo. O cirkvi už radšej vôbec nehovorme. Je málo viery v zmysle dôverovania myšlienke, ktorá sa môže stať ideálom. Z indivídua do sveta vyžaruje málo sily. Ak vychádzame z 24 hodín, ktoré by duchovní žiaci vlastne mali odovzdať, tak sa to mnohonásobne obrátilo do mesačného, to znamená: chýba základné formovanie myšlienok v zmysle vnútorného pohybu síl v stvorení svetov.

Nasledujúca časť sa zameriava na povolania a na odbornú zodpovednosť, napríklad na ľudí s právnickým vzdelaním a na lekárov, avšak nie bezpodmienečne len na týchto, ale aj na terapeutov a pedagógov a tiež na majiteľov podnikov. To je veľmi široká oblasť. Ak posudzujeme napríklad lekárov, tak zistíme, ako veľmi sa vytratil ideál zdravia a ako veľmi sa v povolaniach ujíma vedenia odcudzené rozhodovanie a sugescie. Ako málo sa sústredene a do hĺbky uvažuje o dôsledkoch a ako málo žije v povolaniach česť voči samotnému étosu.

Teraz môžeme opäť vystaviť účet a povolania pomenovať podľa ich pôsobnosti. Popri tých, ktoré majú alebo by mali mať priame duchovné pôsobenie, by týmto tiež prináležala vysoká zodpovednosť. Povolania sa svojimi motívmi zúčastňujú na pohybe Slnka 12 hodín a nie 24. K tomuto číslu sa prirodzene dospelo istým druhom pravdepodobného výpočtu a relatívne schematicky. Keby však 12 hodín „dobíjania“ šlo Slnku prostredníctvom profesionálneho étosu, cti, múdrosti, tak by bola už daná veľká sila a pretože je veľa ľudí v dobrých povolaniach, muselo by Slnko svojimi tvorivými silami na ľudské duše pôsobiť čistejšie a živšie. Určite by v stvorení svetov vznikla úplne iná rovnováha. Tým, že ich účasť predstavuje 12 hodín, viac alebo menej prirodzene – je to iba abstraktný pojem, ktorý sa tu zavádza, by sa mohol prebudiť vysoký étos zdravia. Ak zohľadníme práve 12 jednotiek, tak pripadne 12 jednotiek Mesiacu a 12 jednotiek Slnku. Pri tom všetkom sa už získa v zmysle narastajúceho charakteru človeka niečo veľkého.

Teraz prejdime k tým, čo nazbierali a zveľadili v živote isté dobré skúsenosti a ktorí tiež nesú vo svojej duši vieru. Títo ľudia sú zneisťovaní a nechávajú sa zneisťovať. Vieru vo vlastnú skúsenosť odplavia preč cudzie záplavy. Keby títo ľudia mohli považovať skúsenosť vlastných síl a vlastnú získanú múdrosť za dobrú, tak by bolo s istotou dané posilnenie substancie, ktoré by sme napríklad mohli vyčísliť na šesť hodín v dráhe Slnka. Je to viera v to, čo raz plné skúseností v zmysle pravdy nastúpilo do života. Šesť hodín z 24 by každopádne bola celkom dobrá kvantita v časoch, keď materializmus s bláznovstvom kvári ľudský život. Koľko však zostáva v týchto skúsenostiach a aká veľká je ich viera v skutočnosti? Koľko ľudí sa odrazu zrúti so svojimi vlastnými, múdrosťou naplnenými pocitmi, už im viac neveria, strácajú dôveru vo vlastnú skutočnosť a tak už nemôžu vyžarovať zdravú slnečnú silu, ale prepadajú gniaviacim sugesciám, ktoré sú viac pripisované Mesiacu. Mesiac preberá vedenie nad tým, čo bolo kedysi v človeku prežívané ako slnečné. Ak posúdime kvantitu základu dôvery vo vlastný potenciál, je počet osôb, ktoré môžeme vnímať v tejto oblasti, redukovaný.

Poďme teraz ešte raz nadol a spýtajme sa: Aké je to pre bežného občana, ktorý nemá žiadne veľké skúsenosti a nezakladá sa na solídnom étose povolania ? Ako sa preňho vyvíja otázka viery? Verí naslepo bez toho, aby sa vôbec konfrontoval s objektmi sveta a z pohodlnosti preberá autoritatívne predlohy, hľadá kompenzácie vo vlastnom rýchlom prehľade a zabúda pritom na rozlišovaciu otázku o pravdivom a nepravdivom? Ako málo je v jednotlivých individualitách k dispozícii a koľko zanedbávania formuje dianie v súčasnosti? Najväčšie deficity sú v religióznom základe poznania, dôvery a samostatne nadobudnutého vedomia. Sú značné.

Ak dochádza k riadnej konfrontácii o pravde a lži, alebo ak by sa táto konfrontácia aspoň raz fundovane vykonala, v zmysle fundovanej informácie o okolnostiach, ktorú než si osvojíme, tak si overíme faktický stav, teda ju len pasívne veriac nepreberáme, potom by bola touto konfrontáciou zodpovedaná otázka viery a bol by daný silový aspekt v človeku, ktorý istým spôsobom prospieva jeho vôli. Skutočná konfrontácia potrebuje dôveru vo vlastné sily a tak by bol splnený elementárny religiózny aspekt. Človek si kladie otázku o vlastnom bytí a o zodpovednosti, ktorú získava rozlišovaním pravdy a lži. S touto konfrontáciou by sa zúčastnil 3 hodiny na pohybe Slnka a potom by Mesiacu pripadla už len zvyšná časť. Ak počítame 3 a 21, je to prirodzene prevaha Mesiaca, ale predsa sú to 3 hodiny, ktorými sa človek zúčastňuje a nasadzuje inú silu, takže existuje nádej, že do mdlého svetla Mesiaca odrazu predsa vojde slnečný lúč. Každá jednotlivá individualita vie vyrobiť všetky sily, ktoré sú tvorivé a slnečne obohatiť tvorenie svetov. Ak chýba táto konfrontácia, zanedbanie získava negatívnu karmickú determináciu.

Situáciu vo svete utvára svetová sila samotná, ktorá vzniká z náboženstva, ale nie z konštituovaného náboženstva, nie z východného či západného vyznania, nie z islamu, nie z kresťanského, ani zo slobodne cirkevného, nie z evanjelického, či katolíckeho, nie zo skupiny jogy, ani z príslušnosti k nejakej určitej religióznej nominácii, ale taká, čo vychádza skutočne z individuálne odvážneho človeka. Tá rozhoduje o svetle a tme. Čo ovplyvňuje človek, aká je jeho situácia s vierou v skutočnosti? Ak túto otázku viery, ktorá sa zakladá na sile vôle a sile celej duše a ktorá predstavuje najvnútornejšiu substanciu v astrálnom, fundovane posúdime, zistíme, ako veľmi je vo všetkých oblastiach silne redukovaná. Viera jednoduchého občana, že vie rozlíšiť pravdu od lži, väčšinou už vôbec nie je daná. Dôvera vo vlastné sily, vo vlastnú skúsenosť, sa vytráca. Človek sa radšej opýta svojho majstra alebo niekoho, kto mu to vysvetlí. Potenciál sily sa dnes v celom ľudstve extrémne oslabil. Náboženstvo ako pevná vnútorná substancia v človeku žije veľmi málo, príliš málo. Situácia sa preto dá kalkulovať podľa naskicovaného výpočtu. Prevažovať budú mesačné sily, mdlé závoje, ktoré človeku dávajú všelijaké fantazírovanie a dojmy zvodného charakteru. Mesiacu je vlastný životný pôžitok, kým slnečné sily demonštrujú svoju radosť z tvorenia.

Človek je akoby vzdialený od Slnka. V budúcom roku sa bude pohybovať čisto podľa tohto typu výpočtov v dome tieňov Zeme. Výpočet je iba istý druh hypotetického výkladu. V nasledovných prednáškach nepôjdeme smerom do aritmetiky s jej pravdepodobnosťami, ale cestou názorného duchovného vnímania.