Cvičenie na sebapoznanie a poznanie korona-situácie

Heinz Grill:

V tomto cvičení vychádzam v prvej línii zo situácie v Taliansku, pretože v Taliansku je svojráznym spôsobom viera v správnosť autority štátu v otázkach zdravia neuveriteľne vysoká. Cvičenie samotné sa ale nevyjadruje explicitne k určitej mentalite, ale môže veľmi zmysluplne slúžiť nemecky hovoriacim ľuďom, alebo aj osobám z iných národov ako podklad pre poznávanie situácie.

Cvičiaci nech si pokojne a rozvážne predstavuje, že karanténne opatrenia, takzvaný lockdown a celkovo obmedzenia sú prijímané s poctivým svedomím a teda sa štát stará o dobro svojich občanov. Súčasná situácia bola teda zodpovedajúc tomuto predpokladu zvolená s najlepším svedomím ľudí riadiacich štát a neexistujú žiadne iné dôvody pre opatrenia, ako zabezpečiť dobro obyvateľov a ich zdravie. Napokon môže ten, kto absolvuje túto predstavu presne podľa tohto postupu, myslieť na to, že obmedzujúce opatrenia, ako je nosenie rúška, či nezvyčajná kontrola mobilných telefónov predstavujú len prechodnú a preto veľmi dobre znesiteľnú fázu života. Po ukončení krízy bude život prebiehať ako predtým, alebo dokonca možno ešte pokojnejšie a spokojnejšie.

Aké pocity sa dostavujú, keď sa pozornosť človeka praktizujúceho toto cvičenie nasmeruje neobmedzene a vo viere v spravodlivú autoritu štátu na tieto myšlienky a ďalej, keď človek ohodnotí vírus ako vysoko škodlivý a nebezpečný pre zdravotnú situáciu? Opatrenia musia byť prijímané v dôsledku nebezpečenstva a sú oprávnené, možno dokonca múdre. Oddaná viera a istá dôvera v správnosť opatrení spôsobuje vnútornú pocitovú reakciu. Ako sa prežíva cvičiaci v sebe samom, vo svojich pocitoch, keď sa v plnom rozsahu oddá tu načrtnutej skutočnosti?

V nasledujúcom druhom kroku cvičenia jednotlivec kriticky preskúma prijaté opatrenia, preverí ich logiku a porovná ich v kontexte s inými tvrdeniami, ktoré sa vyslovujú proti tzv. lockdownu, teda uzavretiu. Teraz vyvinie kreatívnu fantáziu a povie si, že štát s číselnými údajmi a napokon aj s obrazmi choroby ľud klame. Rozvinie jasnú predstavu, že celá situácia je prostredníctvom sugescií a strachov oproti realite prestrelená o 95 % a prízrak vírusu pôsobí v skutočnosti tak škodlivým dojmom len preto, že vírus nie je skutočne odborne a vedecky preskúmaný s jeho reálnym pôsobením na človeka. Celá situácia korony žije – tak si môže cvičiaci tvoriť obraz – len prostredníctvom sugescií a nie kvôli nebezpečnej patológii, ktorá by stála za zmienku. Keď sa teraz cvičiaci celkom oddá tejto predstave a sám sebe zadá podnet, asi ako keby mal preskočiť dvojmetrový potok, vyvolá tým veľký, preveľký otáznik smerom ku spoločnosti. Odváži sa cvičiaci myslieť túto predstavu dostatočne až do konca a vnímať a cítiť jej dôsledky?

Každopádne je v jemnejšom cítení vnímateľné, že existujú veľké rozdiely v tom, ako si človek v sebe prostredníctvom myslenia a predstáv vytvára obrazy o situácii. Prvá predstava je v maximálnej miere podporovaná prostredníctvom médií a informácií, ktoré sú typické pre súčasnú dobu, zatiaľ čo druhá predstava, ktorá vedome čelí hypotéze, že ide o drzú lož, musí byť samostatne premyslená a vytvorená. Pasívna oddanosť a nereflektujúca dôvera v systém a v tvrdenia médií prinášajú človeku určitý druh spolupatričnosti spojený s pocitom istoty. Kto by absolvoval len prvé cvičenie, ostane celkom v kolektívnom spojení so svojimi blížnymi. Nepotrebuje sa emancipovať alebo exponovať. Prvá predstava pripúšťa pokojné prežívanie, lebo človek nemusí skákať ponad potok, ktorý by možno mohol byť širší než je dĺžka skoku. S prvou predstavou cvičiaci každopádne nepadne do vody.

S druhou rozvinutou tézou sa jednotlivec prežíva celkom inak, ako by bol zrazu v stave odvážneho exponovania a počas svojho skoku ponad potok sa nemôže pridŕžať žiadneho zábradlia. Jeho dynamika, jeho chrbtica a jeho schopnosť samostatného posudzovania seba samého aj vonkajšej skutočnosti je vyzývaná, ba lepšie povedané veľmi intenzívne vyzývaná. Odvážne myslenie, že do ľudstva mohol byť prostredníctvom sugescií a strachov vtiahnutý najväčší možný omyl, vytvára smelú, slobodnú, takmer vzdušnú, ale celkom individuálnu novú orientáciu. Každopádne bude ten, kto myslí druhý myšlienkový proces dostatočne až do konca, ale nemyslí ho len raz, ale častejšie, uvážene a s rôznymi prirovnaniami, cítiť pozoruhodné dôsledky. Bude sa prežívať ako oslobodený od zemskej tiaže a cítiť sa sám a vzdialený od kolektívu doby. Minulé dojmy sa rozpustia a ako bez vlasti vstúpi do vízie budúcnosti.¹⁾ Nie sú práve osoby, ako prof. Sucharit Bhakdi, Dr. Claus Köhnlein, Prof. Hans-Ulrich Püschel, Dr. Wolfgang Wodarg, Dr. Bodo Schiffmann a mnohí ďalší v tejto fáze v osamelosti sa tvoriaceho posilnenia svedomia, ktorá vstúpila práve preto, že sa svojou mienkou a vedeckým výskumom postavili proti kolektívnemu nazeraniu? ²⁾ Pozoruhodné je, že napádaní sú práve tí ľudia, ktorí zaujali ku koronakríze individuálnu pozíciu s vecnými argumentmi, zatiaľ čo úzkosť vyvolávajúce správy v médiách a propagandistické tendencie doby sú napádané menej, hoci sú v každom prípade väčšou časťou spoločnosti vnímané ako nepravdivé a antipatické. V koronakríze sa každopádne veľmi zreteľne ukazuje, že ľudstvo v rastúcej miere stráca svoju schopnosť individuálneho usudzovania a vonkajšia verejná mienka je zaťažená strachom a veľmi spornými vedeckými argumentmi.