Iniciácia – duchovné zasvätenie vyššiemu Ja

Zverejnené dňa 10. júla 2023

Autor: Heinz Grill

Pojem iniciácia znamená začiatok vývoja, ktorý sa usiluje o konkrétny cieľ. Najrozmanitejšie mystérijné miesta staroveku a duchovné školy novoveku viedli alebo chcú viesť svojich študentov k určitým duševno-duchovným zážitkom a poznatkom. Spôsoby, ktorými prebiehajú iniciácie, či už verbálne alebo neverbálne, rituálne alebo s určitými technickými obsahmi vedomia, sú veľmi odlišné. Sviatosti vysluhované cirkvou, ako sú krst alebo dokonca slávenie Eucharistie, by vo svojom klasickom zmysle rovnako boli iniciačnými rituálmi, ktoré majú jednotlivcov po smrti spájať s duševno-posmrtným a duchovným svetom. Dnes však sviatosti cirkvi ponúkajú len vonkajší akt spomienky na niekdajšie hlbšie vnímanie a prežívanie reálne existujúceho ducha.

Veľkým a významným aktom iniciácie kedysi býval Jánov krst, ktorý vykonával pri rieke Jordáne. Ján Krstiteľ držal pripraveného študenta pod vodou až kým tento nestratil vedomie a nezažil duševné, od tela nezávislé vnímanie. Po niekoľkých minútach bol ašpirant oživený a nanovo pripravený na budúci život. Zážitok na prahu smrti a odlúčenie od tela, ktoré duša na krátky čas zažila, otvorili väčšine pokrstených pohľad do nadpozemského posmrtného sveta a tak boli obohatení o skúsenosť, že duša nezahynie s fyzickým telom, ale má ďalej pretrvávajúce právo na existenciu. Podľa toho, aké vysoké boli ciele ašpiranta na krst v Jordáne a ako dobre sa naň pripravil, mohol niektoré fázy tohto posmrtného života dokonca vedome zinterpretovať a spracovať. Hoci väčšina z pokrstených ešte nepoznala zákony, ktoré skutočne účinkujú po smrti, získali takto prvotnú skúsenosť pokračovania života duše po smrti.

Dnes by toto cielene navodené prekračovanie hraníc a prechod stavom podobným smrti nepriniesli človeku žiadne skutočné ovocie a preto sa táto forma zasvätenia už nepraktizuje. V súčasnosti je cieľom, aby sa iniciácia prenášala od človeka k človeku prostredníctvom autenticity ducha. Keď učiteľ dokáže odovzdať duchovné zákonitosti, skutočné duchovné myšlienky a náhľady na posmrtný svet z plne autentickej skúsenosti, poslucháči cítia autentickosť slov a všimnú si aj jemnú neviditeľnú, no vnímateľnú duchovnú sféru. Autenticita znamená, že hovorené slovo, konanie a osoba sú zajedno. Slová spolu s človekom prezrádzajú nielen vonkajšie poznatky, naučenú metodickú rétoriku či nádherne plynúce emocionálne očakávania, ale otvárajú poslucháčovi, aj keď často celkom nevedome, jemný pohľad do živej sféry stávania sa sebou samým a do pravdy duchovného poznania.

Zodpovednosť pri duchovnej iniciácii

Existuje istá veľmi legitímna kritika, ktorá sa na moju osobu valí skutočne často. Vo všeobecnosti sa týka toho, že myšlienky a obsahy, ktoré na kurzoch vyučujem, nemajú byť za žiadnych okolností určené pre laickú verejnosť, pretože už po pár dňoch cvičenia u účastníkov nastávajú silné zmeny a tí sa potom v ďalšom priebehu života už nedokážu vysporiadať s emóciami života tým spôsobom, na ktorý boli predtým zvyknutí. Oddelia sa od svojej minulosti. Ľuďom v zmysle tejto kritiky údajne chýba zrelosť pre ďalšie utváranie života pomocou novonadobudnutých duchovných obsahov.

Táto kritika je z prirodzeného hľadiska svetského názoru určite oprávnená. Predovšetkým je dokonca logická, pokiaľ účastník prichádza na semináre a podujatia veľmi nepripravený a bez presnejšieho zosúladenia. Možno ho iní presvedčili alebo dokonca prinútili, aby sa zúčastnil akcie, na ktorej vyučujem. Odtlačok ducha zanecháva hlboké stopy na každom, bez ohľadu na to, či ho prežíva viac vedome alebo nevedome, a tak sú učinené prvé kroky k zrodeniu iniciácie. Jednotlivec vie, že čelí pravde a tá teraz prebýva v jeho duši, čaká na realizáciu, na samostatné vypracovanie a vyjadrenie, je ako semienko, ktoré chce klíčiť a začať rásť. Vzhľadom na to, že dnešné podmienky života sú veľmi nepriateľské k duchu, nepriateľské voči pravde a veľmi rezervované vo vzťahu k zmenám, mnohí sa dostávajú do konfliktu s mojou osobou a mnou vyučovanými obsahmi. Namiesto rozvíjania a rozpracovania nových myšlienok, úvah a perspektív založených na duchovných obsahoch sa roznietia projekcie, nešťastné diskusie, obviňovanie a agresie. V najhoršom prípade začne jednotlivec nenávidieť to, čo vo svojom vývoji hľadal a začne obhajovať všetko, čo vo svojom živote pestuje ako ilúziu s pripútanosťami a vzormi závislosti. V konečnom dôsledku sa vinným napokon javí byť duch a z hľadiska čisto materiálnej ťažkopádnej existencie, ktorá sa vyživuje všemožnými iluzórnymi pripútanosťami, sa táto forma obviňovania javí dokonca ako správna. Ak by vo svete nebolo autentického ducha, mohli by bujnieť nešťastné emócie so svojím zväzujúcim, pohlcujúcim charakterom. Pocit pripútanosti človeku nahovára, že za všetko môže duch. Preto je v zmysle objasňujúcej práce pre semináre a školenia, ktoré majú charakter iniciácie, zo strany všetkých tých, ktorí nadobudli rozlišujúce poznania o pretrvávajúcich aj pominuteľných hodnotách, nevyhnutný vecný a dostatočne odborný opis duchovného rozvoja – ako prebieha a aký je jeho iniciačný charakter. Dnešná doba by mala smerovať k otvorenosti, aby sa iniciačná práca nemusela skrývať v osamelom ášrame, kláštore či dokonca katakombách, ale aby sa mohla stať súčasťou stvorenia sveta. Na to by boli vhodnejšie skôr otvorené diskusie než frustrujúce a márne utajovania, ktoré najmä v duchovných školách až príliš často pretrvávajú ako negatívny prejav.

Pomalý, postupný prístup k spiritualite a iniciácii

Rozličné vývojové kroky možno definovať v štyroch stupňoch:

1.

Prvý a veľmi nekomplikovaný spôsob je otvorený pre všetkých záujemcov a zainteresovaných, príbuzných učiteľov jogy a návštevníkov zaujímajúcich sa o kultúru. Môžu napríklad navštíviť budovy s ich architektúrou a nekomplikovane spoznávať Naone, ľudí a možno aj kultúrne zvyky. Zaoberanie sa obsahmi s hlbokou účinnosťou na tomto stupni ešte neprebieha. Návštevník sa dozvedá o prejavoch ducha, no zostáva bokom od študijných obsahov a hlbších tajomstiev. Celkom na povrchu si môže vytvárať predstavy o duchovnom, tvorivom potenciáli, ktorý na svetlo priviedol rôzne javy.

2.

Ako záujem rastie, záujemca môže študovať literatúru a napokon sa zúčastniť na jednej alebo niekoľkých lekciách. Zámerne zostáva zdržanlivý, a preto sú otázky zodpovednosti voči duchovnému rozvoju celkom nezáväzné. Potichu však tuší, že by svoj život mal pomaly utvárať čoraz hlbšie a vedomejšie.

3.

Tretí stupeň začína zapísaním sa do študijného kurzu o spiritualite. Od tohto momentu chce praktizujúci prevziať väčšiu zodpovednosť a už sa nechce jednoducho pozerať na tajomstvá existencie zvonku, ale chce sa v nich čoraz viac zakladať. Jeho záujmom je teraz dostatočne prežívať vyššie poznanie a s veľkou charizmou a prirodzenou empatiou ich majstrovsky uplatňovať v spoločenskom živote. Nechce len spoznávať a prijímať iniciáciu, ale skutočným spôsobom manifestovať duchovné obsahy v živote.

4.

Štvrtý stupeň môže byť ďalším rozšírením tretieho. Týka sa všetkých, ktorí absolvovali rozsiahle školenie o joge a zvolia si úplne nový začiatok svojej existencie. Každý, kto niekoľko rokov študuje u mňa v škole duchovné obsahy, sa napríklad musí podrobiť mojej kritike, pretože sa na školiacej ceste nesmie dopustiť väčších chýb, akými sú napríklad nesprávne interpretácie duchovných obsahov alebo zlé životné návyky. Ak by niekto, kto priviedol duchovné školenie až na tento stupeň, vstúpil na politickú scénu a tam praktizoval stranícke presvedčenie so všetkými povrchnými túžbami po zlepšení sveta, nenapĺňal by zákony ducha a dokonca by kázal opak lásky, múdrosti, krásy a skutočného duchovného spojenia. Aby sa na ceste k uskutočňovaniu vyššieho Ja predchádzalo veľkým chybám s vážnymi a ďaleko vyžarujúcimi účinkami, musia sa žiaci zaviazať, že budú prijímať kritiku a brať slovo učiteľa vážne. V dôsledku toho, že mnohí v rozhodujúcej chvíli relativizujú alebo dokonca úplne popierajú slová učiteľa, je duchovné školenie zneužívané a sú manifestované protiobrazy so silnými deštruktívnymi účinkami. Jednotlivec sa na tomto stupni musí s plnou vážnosťou zaviazať pravému Ja s jasnými schopnosťami, univerzálnou láskou, nenásilím a múdrosťou.

Ľudstvo je na prahu a potrebuje iniciáciu

Keď niekto ku mne pravidelne prichádza na školenie, nevyhnutne si napríklad všimne, že sa niektoré životné väzby vyprázdnia a ilúzie, ktoré si vybudoval o sebarealizácii, sa rozplynú. Koľko ľudí sa dnes ženie za sebarealizáciou v joge, ktorá neexistuje alebo za osvietením, ktoré v sebe nenesie žiadnu skutočnú pravú podstatu bytia? Iniciácia je vždy novým začiatkom. Ten sa na jednej strane rozvíja v stretnutí s mojou osobou a na druhej strane štúdiom duchovných obsahov, ktoré sa majú únosným spôsobom múdro uvádzať do života. Ako by mohol niekto opustiť staré správanie pripútanosti, ak nebuduje svoj život duše na pevnom a solídnom základe prostredníctvom dodatočných a skutočne spoznaných duchovných obsahov? To, že veľmi veľa ľudí nedokáže prekonať množstvo chorôb a neduhov, konfliktov a nešťastí, je spôsobené tým, že si nevytvorili žiadny skutočný racionálny obsah pre nový horizont v duchovnom a duševnom živote a väčšinou ani na pozemskej báze. Je to ako snažiť sa dostať do cudzej krajiny, ale zabudnúť sa naučiť miestny jazyk.

Ľudstvo dnes potrebuje skutočný nový začiatok a ten môže skutočné vyjadrenie nájsť v tom najširšom zmysle iba vtedy, keď sa prejavia duchovné a platné pravdy. Pre celé ľudstvo by dnes mal byť indikovaný dobrý a solídny základ meditácie. Keď ide pacient k lekárovi a lekár sa pýta, čo pacientovi chýba, pacient hovorí v protiklade k tejto terminológii: „Mám problémy s pohybovým aparátom.“ Umelá inteligencia, jednostranná materializácia, mnohé šíriace sa posolstvá strachu a úplne rozpustená sféra skutočnej schopnosti vlastného úsudku sa vzťahujú na nedostatok v duševnom a duchovnom živote. Jedinec má a musí mať problém s dobou a podmienkami doby a nevyhnutne sa musí cítiť ako chorý človek. Ľudia dnes bezpodmienečne potrebujú duchovné obsahy, ktoré ich privedú k zrelosti a v konečnom dôsledku ich ďalej rozvinú v zmysle vyžarujúceho poľa účinnosti vo svojom okolí.

Iniciácia k vyššiemu Ja sa napríklad prejavuje v schopnosti jednotlivca plne prostredníctvom vedomia ovládať pravdu a dokázať ju komunikovať. Okrem toho sa sila Ja prejavuje v tom, že ľudí nerozdeľuje, ale dokáže mnohých navzájom spájať a upokojovať polarity. Keď si učiteľ dôkladne osvojí svoj odbor a zároveň si rozvinul pedagogickú zručnosť vďaka ktorej sa so žiakmi stretáva v usporiadanej a jasnej, náučne presvedčivej forme, vkladá do sŕdc poklad. Iniciuje vlastnou múdrosťou a pedagogickou jasnosťou. Prostredníctvom tohto druhu iniciácie v jednotlivých žiakoch utvára spravodlivosť a uvedomenie.

Pre budúcnosť sú naliehavo potrební ľudia, ktorí majú odvahu študovať múdrosti vyšších svetov tak dlho, pokým ich nedokážu sociálne a flexibilne komunikovať navonok alebo ju aspoň vyžarovať v tichu svojej duše. Dogmatizmus, misionárska zanietenosť a emocionálna nadšená propaganda sú v rozpore s akýmkoľvek iniciačným školením a len ukazujú, že na najdôležitejších obsahoch sa vôbec nepracovalo, ani neboli naozaj s vážnosťou overené v dialógu.