Duchovné školenie a posmrtný svet

Uverejnené dňa 18. septembra 2023
Autor: Heinz Grill

Keď sa fyzické telo smrťou odlúči, naďalej ostáva existovať ten článok človeka, ktorý sa všeobecne nazýva duša. Vynára sa otázka, kam táto duša pôjde po smrti. Deťom sa veľmi často podávajú zjednodušené vysvetlenia, že po smrti ľudia idú buď do neba alebo do pekla. Pre intenzívnejšiu a komplexnejšiu úvahu s duchovno-vedeckým základom sú tieto dva pojmy zvolené príliš jednoducho a vyžadujú si veľmi starostlivé a presnejšie spracovanie. Zároveň existuje nebezpečenstvo polarizácie, ktorá takzvaných dobrých a poslušných ľudí obyčajne pridelí do neba a zomrelých heretikov v dôsledku ich revolučného postoja zaklína do pekla. Stav, ktorý duša nadobudne po smrti, možno spravidla interpretovať na základe intenzívnejšieho spojenia alebo na druhej strane izolácie s uzatvorenými pomermi. Nebo a peklo by boli zjednodušené pojmy pre zmierlivé spojenie alebo zaťažujúce oddelenie.¹⁾ V tejto súvislosti je zaujímavé, že etymologický význam slova peklo siaha až ku germánskemu koreňu slova „hel“, čo znamená niečo ako skrývať. Tento koreň slova sa dodnes objavuje v slove „verhehlen“, v preklade ukrývať. (pozri Nemecký slovník bratov Grimmovcov a Etymologický slovník nemeckého jazyka od Friedricha Klugeho. )

Každá ľudská bytosť prirodzeným spôsobom túži po krásnej, harmonickej existencii na zemi, s malým množstvom nepríjemností, chorôb, útokov, odmietnutí a negatívnych pocitov. Tieto potreby však opisujú pozemský svet a nemožno ich preniesť do posmrtnej reality duševnej kozmickej existencie. Krásna pozemská existencia nevedie alebo len zriedkavo vedie k pocitu osvieženia vo svete duší po smrti. Keď sa fyzické telo odlúči, prepadá celkovej pozemskej látkovosti, zatiaľ čo článok nazývaný duša prechádza do kozmu ako úplne slobodný a bez domova. Čo je však tento kozmos a z akej látkovosti je tvorená takzvaná duša? Je to veľké more svetla Slnka a konkrétnejšie hviezd. Každá jedna hviezda v tomto planetárnom systéme, ktorý patrí Zemi, nesie určitý svetelný pomer, ako napríklad Venuša alebo Mars.²⁾ Astronomicky sa teraz planetárny systém považuje za heliocentrický, t. j. patriaci Slnku. Pri skúmaní života duše sa o planetárnom systéme zvyčajne uvažuje geocentricky, teda vychádzajúc od Zeme, keďže duša pri odlúčení od tela odchádza do planetárnej sféry zo Zeme. Slnečné sily, ako aj astrálne účinky hviezd sú vnútorne úzko späté s dušou a s najrozmanitejšími silovými pôsobeniami ľudskej mysle. Keď hovoríme o posmrtnej duševnej existencii, nemáme na mysli nič iné ako život v slobodnom svetle hviezd, Mesiaca a Slnka. Duša teda putuje hore do kozmu a špecifickým spôsobom sa začleňuje do svetelných podmienok hviezd.

Takto tieto ľudské kvality a hlboké sily cítení ďalej žijú veľmi jemným spôsobom v existencii, ktorá je nadradená Zemi. Kto pozoruje hviezdy, Mesiac a Slnko nielen z čisto fyzického hľadiska, ale cíti v nich aj jemné kvality svetla s vysokým charakterom cítení, všimne si veľkú duševnú realitu. Je neviditeľná, rozpínavá, žiarivá a subtílnym spôsobom existujúca v kozme.

To, či človek viedol počas svojho života materiálne veľmi bohatú alebo chudobnú existenciu alebo to, či musel v posledných hodinách znášať pokojnú hodinu smrti alebo naopak ťažké bremeno, nie je pre posmrtný svet dôležité. Rovnako ani viera v istú skupinu, náboženstvo alebo svetonázor nie je žiadnou výsadou pre harmonickú posmrtnú existenciu. Také bežné ospravedlnenie, ktoré dnes ľudia hovoria, že nedokázali dosiahnuť priaznivý vývoj, pretože im v tom zabránili ich blížni, alebo lacné seba-ospravedlnenie, že sa dostali do nesprávneho systému, k nesprávnemu učiteľovi alebo k zlým rodičom, sa v posmrtnom živote nepočítajú. Výhovorky, ktoré človek môže uplatňovať v pozemskom živote, nebudú v posmrtnom živote, potom, keď je duša slobodná, nijako odmenené. Zanedbané povinnosti sa potom, ako sa telo odlúči, už nedajú dobehnúť.

Aké hodnoty sa vlastne počítajú po smrti? Existuje duševné bohatstvo s jasným osviežením a duševná chudoba s izoláciou, úzkosťou a zatienením? Áno, tie existujú. Život však treba pozorovať veľmi starostlivo a presne, aby sa podporili skutočné hodnoty a aby sa predišlo nezmyselným, čas zabíjajúcim činnostiam. Pri porovnaní života na zemi a života po smrti sú často dané tie najväčšie protiobrazy, a to najmä vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí sú vylúčení, urážaní, odmietaní a zaťažení všemožnou neobjektívnou kritikou. Tí totiž zažijú, za predpokladu, že zostanú verní svojim ideálom a zachovajú si čestný, pracovitý charakterový postoj, veľkú mieru spojenia s mimoriadne šťastnými, svetlom naplnenými obdobiami. Koľko ľudí je dnes pre ich čestný postoj spoločnosťou zavrhnutých, vylúčených, ťahaných pred súd a obviňovaných z najrôznejších protirečení a koľko ľudí trpí klamstvami svetských propagandistických síl? Narovnávajú sa títo ľudia alebo sa pasívne podriaďujú osudu? Tieto otázky sú kľúčové. Posmrtný svet ponúka vysokú mieru spojenia tým, ktorí sa postavia za spravodlivosť a zasvätia svoje životy ideálnej a lepšej budúcnosti, napriek mnohým útokom, ktoré musia znášať.

Ale treba si uvedomiť, že je veľa ľudí, ktorí s revolučným násilím a odporom vystupujú voči dobovým pomerom a predsa vo svojom vnútornom charaktere nedokážu lepšie uplatňovať pocity hodnôt, cnosti a múdrosti. Títo ľudia sa nemôžu spoliehať na to, že po smrti zažijú vysokú odmenu so slnečným spojením. Počasie v tomto nadpozemskom kraji ostane pre nich, ak to človek povie obrazne, veľmi zlé a v pocitoch ostanú oddelení mrakmi. Ich duše ešte nie sú bohaté na obsah a silné v láske, nie sú ešte duchovne naplnené a preto v posmrtnom živote často bývajú len veľmi málo spojené a musia naďalej niesť mnohé tiene.³⁾ Protest sám o sebe neprináša potrebný pokrok, ale musí byť sprevádzaný aj rozvojom hlbších hodnôt v duševnom živote. Veľkí bojovníci za slobodu ako Bonhoeffer a Gándhí vniesli prostredníctvom svojej osoby do života predovšetkým pokrokové obsahy duše.

Častou chybou v duchovnom školení je, že ľudia sa počas života oddávajú úplne falošnému pocitu slobody. Zamieňajú si pravú duchovnú zrelosť s tvrdohlavým sebaurčením a veria slovným formulkám ducha podľa svojvoľného osobného výkladu. Najmä v jogových kruhoch a možno ešte viac medzi antropozofickými osobami, ako aj medzi veľkým počtom bývalých účastníkov Školy Novej jogovej vôle prevládajú vysoko iluzórne a márne predstavy, ktoré ich povyšujú do klamlivého pocitu, že sú lepší než ostatní. Slovné formulky sa v posmrtnom svete nepočítajú, výnimočné postavenie získava iba autentický charakter duše, ktorý je naplnený múdrosťou a silou lásky. Istá osoba chodila rok a pol na duchovné školenie. Toto školenia zahájila už ako ťažko chorá. Smrti sa v tomto časovom období darilo zabrániť a táto osoba nakoniec žila úplne vo vízii a naplnení možného ideálu budúcnosti. Zomrela, pretože sa jej napokon predsa minuli životné sily, no už po krátkom čase je u nej možné rozpoznať slnečné spojenie. Ale tak ako existujú pozitívne, krásne príklady, existujú aj veľmi ťaživé. Napríklad to, ako za posledných desať rokov boli moje rady a kritiky silne ignorované účastníkmi školení a kurzov a ako poškodili duchovnú školu, ako aj podmienky celého ľudstva, je len ťažko pochopiteľné. Nie málo ľudí, ktorí začali so školením, ale nepokračovali v ňom správne, medzičasom zomrelo pre chorobu a po smrti nezažívajú žiadne duchovné naplnenie. Pozerajú sa na úzkosť a beznádej. Sú akoby oddelení, izolovaní svojou svojvoľnou interpretáciou duchovných obsahov. Človek by si mohol myslieť, že nikdy nepocítili duchovný záväzok a odchádzajú bez pravého náboženstva. Bohužiaľ, v antropozofických kruhoch možno objaviť desivé vnímania. Osoby, ktoré veľa hovoria o astrálnom tele, o éterickom tele, o sociálnej trojčlennosti a na pozemskej úrovni zjavne vedia, kto je povolaný do pravého cechu ľudstva a kto na druhej strane ešte nedospel k pravdám, zažívajú veľký nedostatok cestou odlúčenia a zatienenia v posmrtnom živote. Veria, že sa stali antropozofmi, a predsa nikdy neprenikli do obsahov a múdrosťou naplnených myšlienok Rudolfa Steinera. Vážnosť duchovnej školy zvyčajne vedie k hodnotám v pozemskej existencii a okrem toho k plnosti zážitku posmrtného života. Študijné obsahy sa však v skutočnosti treba naučiť verne a zažiť ich dostatočne do hĺbky, aby sa duša naučila objavovať svoje spojenie na väčšej, obsiahlejšej, kozmickej úrovni. Správne štúdium duchovných obsahov a ich uskutočňovanie v spoločenskom živote vytvára, ako ukázali príklady posledných rokov práce v Naone, radostné spojenia v medziľudskej vzájomnosti a bohaté posilnenie cítení v srdci.