Duchovné liečenie a jeho praktické uplatnenie v živote – 2. časť

Zverejnené dňa 10. júna 2023

Autor: Heinz Grill

Rôzne kvality tepla

Správne rozloženie tepelných pomerov v organizme tvorí základný stavebný kameň každej zdravej liečebnej aplikácie. Niekto, kto je chorý, potrebuje duševné teplo a vo väčšine prípadov aj prísun fyzického tepla. Prevažne pôsobiace choroby tejto doby, akými sú rakovina, imunitné nedostatočnosti, nervové choroby, sklerotické cievne procesy, infarkty, nefyziologické degradačné procesy v chrupavkovom systéme a celkové stavy vyčerpania, naznačujú určitú stratu teploty alebo prinajmenšom veľmi veľké nepravidelnosti v distribúcii tepla a z nich vyplývajúce opakujúce sa zápalové procesy, ktoré sa stávajú chronickými. Dnešná jadrová teplota 37 stupňov Celzia vo všeobecnosti u väčšiny ľudí klesla o pol stupňa.¹⁾ Priemernú teplotu ľudského tela 37 °C určil v roku 1851 lipský fyzik Carl R. A. Wunderlich na základe meraní u 25 000 pacientov. Táto teplota je odvtedy štandardom. Novšie vedecké štúdie však ukazujú, že dnes je telesná teplota oveľa nižšia, a to 36,6 °C, pričom to nespôsobili zmeny v metódach merania, ale skutočný neustály pokles telesnej teploty za posledných 160 rokov. (Pozri Štúdiu Stanfordskej univerzity z roku 2020) Väčšina chorôb je vyvolaná chladom rôzneho druhu a sú výsledkom jednostranností, materialistických fixácií, izolovaných každodenných podmienok a v dôsledku nedostatočného zásobenia teplom jednotlivcom nezriedka chýba sila čeliť životu s významovým obsahom a vedomými vzťahmi. Väčšine ľudstva chýba zdravá a dobre rozložená telesná teplota a schopnosť vyvolať zdravú horúčku ako odpoveď na vonkajšie vplyvy.

Takzvaný ohnivý alebo tepelný éter si v duchovnom liečení zaslúži osobitnú pozornosť. Tento pojem nevyjadruje fyzický prísun tepla, ktorý je daný napríklad slnečným žiarením, horúcimi nápojmi alebo dobre vyhriatou rúrou, ale pomenováva veľmi citlivý, neviditeľný rozmer kozmicky jemne rozloženého pôsobenia jemnohmotných síl. Kozmos tká a žije v neviditeľnom prílive tepla. Takzvané éterické sily nepochádzajú z pozemského, fyzického sveta, sú jemné, v neustálom pohybe a zrejmé ako stále prúdiaca životná energia. Keď sa hovorí o ohnivom éteri, tento nevzniká spaľovaním dreva alebo uhlia. V skutočnosti sa pri tomto type tepla nejedná o teplo, pretože vôbec nemožno pociťovať jeho hrejúci charakter. Najjednoduchšie je spojiť ohnivý éter s vyžarujúcimi, kozmickými silami. Toto zaplavenie a tkanie v jemnej prítomnosti sily nemusí nevyhnutne zodpovedať samotnému fyzickému slnečnému žiareniu, ale rovná sa entite, ktorá sa dotýka hmoty smerom zvonku zvnútra alebo zhora nadol, preniká do nej tým najjemnejším spôsobom a predsa od nej vo svojej jemne rozdelenej práci zostáva slobodné. V ohnivom éteri spočíva ustavičný pohyb.²⁾ Tepelný alebo tiež ohnivý éter, ako aj ďalšie tri druhy éteru sú podrobne popísané v knihe „Tajomstvo podstaty duše“, nem. „Wesengeheimnis der Seele“.

Súvislosť duše a tepelného éteru

Pre každé liečenie potrebuje jednotlivec správne množstvo ľudskej starostlivosti, náklonnosti a pozornosti, potrebuje teplo svojich blížnych. Malo by sa však poznamenať, že aby sa vyliečil, naliehavo potrebuje správne teplo a pozornosť, nie falošné, ustráchané pocity, ktoré ho zbytočne zväzujú ako ďalší balast a vytvárajú závislé vzťahy všetkého druhu. Výrazné príčiny mnohých chorôb možno vidieť v morálnych zlyhaniach celého ľudstva a v konečnom dôsledku v individuálnych väzbách postihnutého jednotlivca. Z tohto dôvodu možno voči pacientovi prejaviť budujúce, zdravé a poctivo zvolené pocity, pretože tie naňho pôsobia posilňujúco a ak sú zvolené empaticky a sú naplnené múdrosťou, môžu teplom posilňovať životné sily.³⁾ Pocity tohto druhu nie sú ako emócie, ktoré zaplavujú ľudí, sú to skôr jemnejšie pocity, ktoré ľudia vedome rozvíjajú.

Éterické teplo veľmi úzko súvisí s duševným teplom, ktoré môže človek vyžarovať zo svojho srdca. Nie je ním však mienený emocionálny stav mysle, ktorý v danej chvíli možno pociťovať ako hrejivý, ale skôr usporiadaná a kontemplatívna, pokojná a zvnútornená povaha človeka spojená s jemnou silou ohňa. Éterické teplo má dokonca chladivý účinok na všetky emocionálne stavy, pretože sa zakladá na jemne vyladených pokojných zvnútornených pocitoch. Ak chce niekto duchovne opísať éterické teplo, vyberie si farbu tmavomodrej. Táto farba má hĺbku aj rozpínavosť a má upokojujúci účinok na ľudskú myseľ. Zatiaľ čo fyzický oheň prejavuje svoje teplo načervenalé alebo žlté, éterické teplo odhaľuje uzavreté, obsiahle, viac oblúkovité a chladnejšie vedomie. Modrá obloha, bezoblačná, široká, vo svojom rozpínaní obklopuje pozemské prvky, rozlišuje ich a dáva im vlastnú polohu. Teplý éter je prijímajúci a obklopujúci, symbolizuje jemnú životnú silu, ktorú každý človek potrebuje pre svoju životnú rovnováhu a pre svoje zdravie.⁴⁾ Výraz éter pochádza z gréckeho slova Αἰθήρ, Aither, (modrá) obloha.

Vedomie a tepelný éter

Ale ako sa môže liečivé éterické teplo, ktoré môže mať jemný a predsa intenzívny účinok, dostať k chorému človeku? Aby sme v skratke odpovedali na túto otázku, ktorá je veľmi obšírna, je užitočné, ak venujeme dostatočnú pozornosť rôznym účinkom vedomia na telo. Existuje množstvo veľmi patologických vplyvov, ktoré si človek produkuje sám alebo ktoré produkuje jeho okolie a ktoré on nevyhnutne absorbuje. Vo všeobecnosti vedomie na telo pôsobí prostredníctvom myšlienkových procesov, prostredníctvom pocitov a nakoniec prostredníctvom impulzných síl vôle. Mnohé z týchto vplyvov, ktoré sú v poli pôsobnosti vedomia, zostávajú pod prahom vedomia a predsa majú výrazný účinok. Pri ťažkých ochoreniach sú v podvedomí človeka ukryté mimoriadne intenzívne vplyvy, ktoré deštruktívne pôsobia na životné sily. V ezoterickom jazyku povedané, vedomie a nevedomie sú súčasťou individuálnej ľudskej bytosti a zároveň sú spojené s jej blížnymi. Napokon práve vedomie so všetkými nevedomými časťami, ktoré sú telesne organizované prostredníctvom centrálneho nervového systému, ako aj vegetatívneho systému, má súvislosť s kozmom. Tieto dva veľké ľudské systémy, vedomý a nevedomý, sa v súvislosti s kozmom označujú ako takzvané astrálne telo. Mikrokozmos človeka vo svojom individuálnom obmedzenom vyjadrení má spojenie s makrokozmom.

Vo všeobecnosti možno chorobu ezoterickým spôsobom vysvetliť ako poruchu astrálneho tela. Zatiaľ čo sa pri konvenčnom medicínskom diagnostickom výskume skúmajú patofyziologické procesy a poruchové zóny v tele, aby sa dalo čeliť sa chorobe, duchovná škola sa snaží odhaliť tie poruchy, ktoré sú prítomné v prostredí pacienta a v osobnom myslení, cítení a inštinktívnom správaní. Táto práca nezasahuje do bežnej lekárskej terapie.

Oprava nesprávnych myšlienkových procesov

Prvý rozbor príčin a bádanie na preskúmanie astrálneho tela spočíva v tom, že terapeut spolu s pacientom skúma správnosť rôznych myšlienkových pochodov a z nich vyplývajúcich predstáv a pocitov. Táto práca je vo väčšine prípadov veľmi individuálna, pretože ako predpoklad vyžaduje zohľadnenie otázky vývoja. Pre mladého človeka môžu byť určité myšlienky a pocity prirodzené a vyvíjajúce sa, zatiaľ čo pre staršieho človeka, angažovaného rovnakým spôsobom, môžu mať morbídne črty. Myšlienkové predstavy existujú v nekonečnom množstve. Toto umenie rozlišovania relatívnych a chybných predstáv od tých podstatných, ktoré sú významné pre zdravie, sa môže rozvinúť v terapeutickej situácii. Medicína je tu ešte viac na začiatku a nie na konci. Nesprávne myšlienkové pochody vo všeobecnosti ovplyvňujú emocionálnu situáciu človeka a keď prekročia určitú úroveň, spôsobia ťažkosti a choroby.

Nesprávne zmýšľanie bráni prílevu kozmického tepla a izoluje ľudskú psychiku od harmonickej integrity so sebou samým a ľuďmi naokolo. Vyvažujúci ohnivý element kozmu, ktorý najzreteľnejšie sídli v ľudskom srdci, nemôže vyžarovať svoje liečivé pôsobenie, ak jednotlivec príliš a dlhodobo pestuje falošné predstavy. Prvý krok v terapeutickej situácii sa preto týka rozvoja logicky platných myšlienok, ktoré súvisia s ľudským vývojom a majú univerzálnu platnosť pre jednotlivca aj pre ostatných ľudí. Usporiadaný rozvoj myslenia a následný rozvoj citov otvára človeka pre liečivé kozmické sily, pre tak cenné éterické teplo a zároveň ho chráni pred prílišnou izoláciou v sebe alebo zraniteľnou otvorenosťou voči cudzím vplyvom.

Éterické teplo, ktoré je potrebné rozvíjať a ktoré si každý dospelý človek s určitým úsilím dokáže do určitej miery vyprodukovať, alebo lepšie povedané, dokáže sa naučiť priviesť ho k intervencii, posilňuje schopnosť budovania vzťahu k celku a zároveň stabilizuje jednotlivca. Kroky možno dokončiť mnohými rôznymi spôsobmi prostredníctvom cvičenia, procesov vnímania, skúmajúceho zaoberania sa a prostredníctvom správneho používania síl myslenia, cítenia a vôle duše. Jednotlivé praktické prístupy s prípadovými štúdiami rozoberieme v ďalšom článku.