Duchovné liečenie a jeho praktické uplatnenie v živote – 3. časť

Zverejnené dňa 19. júna 2023

Autor: Heinz Grill

Praktický rozvoj tepelného éteru

Najlepší a najbezpečnejší spôsob ako v ľudskom vedomí rozvinúť túto jemnú kozmickú ohnivú dimenziu a priviesť ju k vyžarujúcej účinnosti vzniká vtedy, keď ašpirant na svojej duchovnej ceste uchopí dobrú a jasnú myšlienku s duchovnou platnosťou, myslením ju rozvinie do predstáv a nakoniec ju uvedie do praktického uplatnenia v živote. Ezoterické pravdy sa majú stať exoterickými. Duchovné myšlienky s pravou a nadradenou platnosťou získavajú integráciu do života prostredníctvom vedomého aktívneho myslenia a tvorivého konania.

Myšlienka, ktorú jednotlivec na svojej duchovnej ceste nasleduje, si však vyžaduje absolútnu a dokonca veľmi presnú správnosť. Idey nesmú zostať fantáziami, ani by sa nemali zamieňať s potrebami a túžbami, ktoré sú veľmi previazané s fyzickým blahom. Kto napríklad povýši vetu filozofa Ludwiga Feuerbacha „Človek je tým, čo je“ na úplnú pravdu, nemôže si na tomto základe vytvoriť správne predstavy, pretože táto veta platí len za veľmi jednostranných podmienok.

Zvážte túto frázu veľmi presne na spôsob idey: „Človek je tým, čo je.“ Podľa nej ten, kto vždy jedáva mrkvu, bude čoskoro odsúdený, aby sa stal mrkvou. Ak pije kozie mlieko a jedáva hlavne kozí syr, mal by prepadnúť tendencii byť kozou a čoskoro hovoriť „mé“. Ale už ľahšie by sa dalo pochopiť, že tí, ktorí jedia vegetariánsku stravu, žijú aspoň o niečo pokojnejšie ako tí, ktorí sa oddali plnej konzumácii mäsa. V realite však možno urobiť len málo pozorovaní, ktoré predstavujú zákonitosť, ktorá by v skutočnosti mohla potvrdiť že to, čo človek predstavuje vo svojom bytí, závisí od jedla.

Správnu predstavu by bolo ľahšie získať vtedy, ak ten, kto sa chce priblížiť k rozumnej myšlienke, ktorú môže uviesť do praxe, zapojí do otázky výživy dušu, alebo jednoduchšie povedané, celý stav myslenia, cítenia a vôle. Človek je potom v duši vlastne takým, aký vzťah si vytvára k potravinám, strave, farmárčeniu, dokonca aj k zvieratám – ak konzumuje mäso, a vôbec k prírode a svojim blížnym. Vo svojom bytí nepredstavuje materiál, ktorý prijíma, ale formuje určitý vzťah k najrozmanitejším materiálom, prejavom prírody a celému svojmu okoliu a v tom skutočne žije svojím duševným citom. Človek teda nie je tým, čo je, je oveľa viac tým, akým spôsobom vstupuje do vzťahov a formuje obsah svojich vzťahov.

Falošné predstavy, ktoré sú veľmi materialistické a zhruba sa zhodujú so závislosťou, že človek by mohol byť vo svojom bytí determinovaný hmotou, vylučujú podstatnú rozvojovú otázku duchovného sebanastávania a z neho vznikajúcej slobody. Aby sa ašpirant na svojej ceste naučil generovať ohnivý éter, musí sa nasmerovať na správne myšlienky a ideály, ktoré dokáže rozpracovať. Ak by mal vychádzať z myšlienky, že jeho duša je úplne závislá na strave a že si nemôže určiť svoj vlastný vzťah slobody, popieral by možnosť sebanastávania aj sebaurčenia. Nesprávna predstava pomaly vytvára v organizme chlad a odráža príjem tepla, ktorý by so sebou nieslo správne vnímanie. Z tohto dôvodu sú veľmi dogmatickí predstavitelia náuky o výžive často bezcitní a nie zriedka podliehajú všemožným druhom obmedzení. Žijú len v ideologickom zmysle v materialistickej, ale nie skutočne celostne platnej predstave.

Aby sa záplava tepla alebo ohnivého éteru mohla dostať dovnútra tela, jednotlivec nesmie strpieť žiadne materialistické ideológie, modely, žiadne nelogické koncepcie alebo emocionálne zafarbené, zdanlivo ezoterické skutočnosti. Duch sa chce harmonicky rozvinúť do mentálnych cítení a tie sa môžu nakoniec ľahko a prirodzene integrovať do života. Harmonický poriadok medzi svetom ideí, ktoré sú duchovného charakteru, z nich vyplývajúcimi ideálmi a zmysluplnými predstavami, posilňujúcimi sa a rastúcimi cíteniami a napokon harmonicky zvoleným konaním, umožňuje kozmickým slnečným silám preniknúť hlbšie do tela. Koniec koncov, myšlienka, ak je pravdivá, zrkadlí sa prostredníctvom aktívnej tvorivej práce vedomia dole do bunkového systému. Ohnivá sila Slnka chce v človeku povstať cez ducha alebo myšlienku. Čím je táto myšlienka pravdivejšia, jasnejšia a čistejšia, tým viac dokáže preduchovniť a podmaniť si ľudské telo.

Falošné ezoterické učenia alebo nesprávne chápané duchovné disciplíny spôsobujú rastúcu disharmóniu vo vzťahu duchovnej vyššej reality, ktorá sa nazýva Ja, k nižšej sfére prejavov existencie a tela. Vedomie, ktoré je sprostredkovateľom medzi vyšším a nižším svetom, sa musí narušiť falošnými ezoterickými učeniami, prehnanými náboženskými presvedčeniami, dogmatickými interpretáciami presvedčení a všetkými druhmi nesprávne nadobudnutých úsudkov. Tieto poruchy vo vedomí sa nakoniec rozšíria do nevedomia a spôsobujú to, čo je známe ako disharmónia v astrálnom tele. Mikrokozmos v človeku a makrokozmos však spolupôsobia prostredníctvom najjemnejšej záplavy tepla a nesprávnym myslením vznikajú rušivé vplyvy s tieniacim charakterom, takže slnečné sily si už nedokážu podmaniť telo a prenikať doň. Veľká príležitosť na uzdravujúce posilnenie preto spočíva v schopnosti nahradiť mylné predstavy, neúplné nápady a prekrútené ideály starostlivými, jasnými obrazmi a obsahmi a v schopnosti vychádzajúc z nich potom viesť svoj život.

Táto práca si vyžaduje dobrý dialógový princíp. Pacient potrebuje rôznorodé rozhovory, aby sa naučil odstraňovať falošné predstavy vzájomným vnímaním a nakoniec odstránil zatienenia, ktoré on sám v sebe vystaval proti teplotvorným liečivým silám.

Ďalšie príklady

Istá osoba neznesie žiadne obilniny, pretože čítala, že bude lepšie byť na inej strave a obilniny sú pre ňu nezdravé. Strach z jedenia obilia nezmerateľne vzrástol a ona reagovala silnými alergickými reakciami. Po tom, čo sa mentálna fixácia napravila rozhovorom a ukázalo sa, že ide o pomýlenú ideológiu, mohla táto osoba v rámci jedného týždňa zjesť všetko, po čom prirodzene túžila. Dokázala vo svojom tráviacom systéme absorbovať skutočnú silu tepla, pretože sa mohla vo vzťahu k jedlu hýbať slobodne a bez strachu.

Iná osoba vyvinula karcinóm napriek tomu, že jedla veľmi zdravú stravu, dodržiavala mnohé očistné rituály a mala tiež silné náboženské sklony. Očakávala pomoc od Boha v modlitbe, no na tomto základe čoraz viac chorela. V niekoľkých rozhovoroch sa zistil rozdiel medzi pasívnou oddanosťou prijatému Bohu a aktívnym, duchovným skúmaním. Keďže táto osoba mala čoraz väčšiu radosť z práce na získavaní poznania, imunitný systém začal lepšie zasahovať do tela. Jej vyžarovanie sa stalo formovaným, vnímanie objektívnejším a teplo znovu uchopilo jej telo. Na tomto základe sa výrazne zlepšili jej sily samoliečenia. Len čo však opäť upadla do pasívneho očakávania od Boha, čo nie je nič iné ako nesprávna náboženská predstava, došlo k okamžitému zhoršeniu stavu s lymfatickými metastázami. Každodenná, neustála a cieľavedomá práca na správnych predstavách a dokonca aj ich praktickej realizácii v praxi nakoniec dokázala navodiť životnú rovnováhu a zlepšenie imunitného systému.

Tretí príklad, ktorý sa ukazuje ako veľmi bežný, môže predstaviť nasledujúca malá epizóda. Lekár hovoril pacientovi, že by sa mal v každom prípade šetriť a mal by sa odvážiť robiť len to, čo mu ide ľahko od ruky a predovšetkým to, čo mu robí radosť. Pacient mal ťažké poruchy hojenia rán, trpel vyčerpaním a opakovane mával nepravidelnú a nefyziologickú horúčku. Keď napriek tomu prišiel na študijný kurz do duchovnej školy tu v Naone, bol požiadaný, aby vykonával pomalú a postupne sa zvyšujúcu aktivitu. Po niekoľkých vzdorujúcich prejavoch sa pacient v rozumnej miere začal zapájať do aktivít. Už po šiestich dňoch bolo možné zaznamenať mimoriadne posilnenie. Postava sa narovnala, fyziognómia nadobudla formu a štruktúru, sebavedomie prekonalo bolestivé fázy úzkosti vo vyčerpanosti a regulácia teploty prebiehala prirodzeným spôsobom. Pacient poznamenal, že je úplne poddimenzovaný a nie preťažený. Falošné ochranné gestá, stiahnutie sa a zdržanlivosť neumožňovali prirodzenú harmóniu medzi duchom, životom duše a tela. Reguláciu tepla preto nebolo možné posilniť. Nesprávne predstavy o možnostiach rozvoja a z nich vyplývajúcich fixáciách na tele počas choroby bolo potrebné prekonať, aby vnútorný telesný poriadok, ktorý dokáže priviesť element ohňa k vzkrieseniu, opäť získal svoju suverénnu moc.

Okrem nápravy mylných predstáv stále existuje množstvo iniciatív pre konanie, ktoré môže jednotlivec rozvinúť na posilnenie ohnivého éteru a jeho liečivých účinkov. Tie budú predstavené v budúcom článku.