Človek a zviera

Meditácia o pohľade zvieraťa v porovnaní s pohľadom človeka

Rozdiel medzi pohľadom človeka a zvieraťa je v tom, že človek svojou pozornosťou vedome alebo nevedome transportuje myšlienku, zatiaľ čo zviera ním dáva najavo vôľou určovanú žiadostivosť.

Čím dlhšie sa človek hľadajúci poznanie pozorujúc zahlbuje do očí koňa, mačky alebo psa, tým viac zisťuje, že v nich skutočne pôsobia prejavy potrieb, akými sú hľadanie jedla alebo náklonnosť. Zviera je uväznené vo vlastnej vôli a svojmu okoliu sa svojím spôsobom dokáže prispôsobovať len obmedzene. Oči teda vyjadrujú potrebami ovplyvnený pohľad, ktorý je inštinktami a schopnosťami neodmysliteľne spojený s telom.

Za predpokladu, že sa človek nachádza v stave bdelej prítomnosti a jasného povedomia, rozvíja skutočný pohľad na vonkajší svet a všetky jeho fenomény. Keď sa pozerá na predmet alebo na človeka, utvára – hoci nie vždy úplne vedomým spôsobom – myšlienku. Lekár sa napríklad pozerá na pacienta a ak k nemu pristupuje bdelo, s jasným záujmom, spozná jeho celkový stav a ďalej pozoruje závažnosť jeho chorôb. Prečo vidí pacienta podľa reality, ktorá môže mať všeobecnú platnosť? Rozvíja a posúva určité myšlienky, spojené so skúsenosťami a pocitmi, ktoré transportuje svojím pohľadom alebo – lepšie vyjadrené – ktoré do istej miery necháva vojsť do očí, a týmto spôsobom sa stáva vidiacim. Je to vždy myšlienka, ktorú učením spoznal a ktorá nachádza flexibilné praktické uplatnenie vtedy, keď sa ľudské vedomie pozornosťou zameria na nejakú okolnosť. Z obdarenia duchom a jasnosti myšlienok sa môžu v tejto gestike ľudského pohľadu prejaviť svetlé a oslobodzujúce skúsenosti a môžu sa rozvinúť veľmi pekné stretnutia.

Ak ale človek zostáva bezmyšlienkovitý a nesnaží sa o pozorovanie vedome sprevádzané obsahom, skĺzava do snových fáz, okolie prežíva len napoly vedome a dokonca upadá do nevhodných sfér čistej potreby v túžbe po vlastných spútanostiach. Človek vidí alebo môže postupovať k ozajstnému videniu, zatiaľ čo zviera ešte nie je schopné postúpiť k správnemu videniu, pretože je v sebe uväznené inštinktami vlastných vôľových pudov.

Pozorovanie ľudského pohľadu s myšlienkovým obsahom v porovnaní so zvieracím pohľadom naplneným túžobným chcením odhaľuje rozdiely medzi duchovnosťou a potrebami. Pre základnú porovnávaciu meditáciu sú tieto pozorovania veľmi cenné.

Pre rozvoj meditácie musí totiž praktizujúci prekonať všetky vôľovo vystupujúce potreby, všetky túžby po náklonnosti alebo rýchlej sympatii a rozvinúť skutočné videnie, slobodné vnímanie zvoleného predmetu, obsahu alebo témy.

Upokojujúci účinok harmonického vzťahu medzi zvieraťom a ľuďmi

Harmonický vzťah medzi ľuďmi a zvieratami upokojuje vegetatívne nervy a pôsobí zmierlivo na zjavne napätú myseľ. Obzvlášť užitočné sú stretnutia zvierat s deťmi a mladými ľuďmi, ktorí si tak môžu jednoduchým spôsobom vypestovať prirodzenú lásku k životu a všetkému živému. Deti, ktoré milujú zvieratá, sa cítia, akoby boli prijaté do materskej pôdy Zeme. Prekvapivo, zvieratá tiež obzvlášť vyhľadávajú vzťah s deťmi. Tolerancia psov a mačiek, ktorú prejavujú pri hre s deťmi, je niekedy nepochopiteľná.

Existujú domáce zvieratá, ktoré vyrastajú v najužšom spoločenstve s ľuďmi, a divoké zvieratá, ktoré nevstupujú do symbiózy s ľuďmi. No pozorujte motýľa, ako vám preletí z nohy na rameno a nakoniec si sadne späť na ruku. Nehľadá vari jemné stretnutie a dotyk s ľuďmi? Plachá líška sa potuluje popri plote záhrady a chce byť na chvíľu videná. Zvieratá, ktoré úplne patria do prírody, hľadajú vnímanie ľudského ducha, chcú získať oslobodzujúci dotyk s ľudským pohľadom, pretože sú vo svojej zvieracej ríši akoby zajaté. Keď dieťa zavolá na rodičov a povie: „Pozrite, tam je veverička,“ veverička chce predviesť elegantné gesto skákania s dlhým chvostom a užiť si chvíľu nevinného vnímania dieťaťa. Po tom, ako bolo spozorované, zažíva toto malé zvieratko veľmi citlivé oslobodenie a nie je nezvyčajné, že deti opakovane navštevuje plachým gestom.

Nevinný pohľad dieťaťa s jeho fascinujúcou spontánnosťou je v protiklade k múdremu pohľadu dospelého. Vníma dospelý človek zvieratá ako úžitkové predmety alebo ich zažíva s dôstojným priateľstvom? Keď si zvedavá jašterica na slnkom zaliatej lúke trúfa priblížiť sa až na pol metra k ľuďom, zdvihne hlavu a prezerá si svojho mocného návštevníka, chce zažiť pohľad oslobodzujúceho dotyku. Svojím spôsobom chce vyjadriť slovami: „Pozri, som svojím spôsobom uväznená v tejto živočíšnej ríši. Ale Ty si človek s duchom a preto Ťa potrebujem. Venuj mi citlivú, láskyplnú pozornosť a ja odstránim akékoľvek napätie v Tvojich nervoch.“ Stretnutie medzi ľuďmi a zvieratami pôsobí upokojujúco, zmierujúco a nesie so sebou to najjemnejšie, fascinujúce kúzlo.

Zatiaľ čo pes je verným spoločníkom pre deti a dospelých, mačka v dome je magnetizérka, ktorá je inštinktívne v súlade s astrálnymi vplyvmi. Liečivým magnetizmom absorbuje negatívne vibrácie a dokáže ich spracovať vo svojom tele. Z tohto dôvodu mačka rada sedí na chorých miestach pacienta.^{1) 1)}Takzvané astrálne telo žije rovnako u zvierat, ako aj u ľudí. Názov astrálne telo vychádza zo skutočnosti, že zodpovedá hviezdam a teda aj kozmu. Je nositeľom najrôznejších cítení, ktoré vedome aj nevedome sprevádzajú všetko živé. Z tohto dôvodu zvieratá cítia bolesť a reagujú na emócie, ktoré sú v atmosfére alebo ktoré vytvárajú ľudia. Astrálne telo je však viazané na nervový systém. Ak je tento nervový systém oslovený veľmi jasnými učebnými krokmi a myšlienkami logického charakteru, posilňuje to celkovú telesnosť a imunitný systém. Ezotericky povedané, astrálne telo sa rozširuje, keď sa prostredníctvom spirituality dosiahnu nové skúsenosti vedomia. Jednostranná orientácia na potreby, ktorá je dnes rozšírená takmer ako moderný ideál, pripútava ľudí k známym a nižším častiam astrálneho tela. Odvrhujú ho pre vývoji a pomalým spôsobom oslabujú svoje zdravie.