Logika a zákony zdravia X –
Choroba v skutočnosti nie je nepriateľom človeka

Vo všetkých životných situáciách, najmä v dňoch choroby, by bolo veľmi prospešné, ak by sa pacientovi aj terapeutovi podarilo dosiahnuť jasné vedomie slobodné od tela, teda takzvané vedomie sattva, ktoré bolo charakterizované v poslednom článku. Je skutočným nepriateľom človeka choroba alebo ním sú skôr nepriaznivé, neriešené a vyčerpávajúce okolnosti na úrovni vedomia, v ktorých sa chorý, no nielen on, ale aj jeho priatelia, príbuzní a v konečnom dôsledku aj ošetrujúci terapeut nachádzajú a ktoré prispievajú k najrôznejším komplikáciám? V podstate je choroba reakciou na najrozmanitejšie okolnosti, ktoré sa vyskytujú vo vedomí, a preto by sa nemala považovať za skutočné nepriateľstvo. Hoci bolesť, problémy pohybového aparátu či depresívne ochromenie človeka značne zaťažujú, stále ide o symptómy, ktoré reaktívne reagujú na okolnosti rôznych pomerov vedomia, či už ide o vlastné subjektívne, alebo zvonku pôsobiace okolnosti. Skúmanie toho, kde sa nachádzajú skutoční nepriatelia so svojimi protichodnými silami a rušivými mechanizmami, je pravdepodobne jednou z najdôležitejších úloh pacienta, ako aj ošetrujúceho terapeuta. Akékoľvek poškodenie zdravia nevyhnutne vyzýva k zaoberaniu sa jeho príčinami. Ostáva toto skúmanie príčin len pri symptomatických, materiálne hmatateľných, čiastkových oblastiach alebo zahŕňa aj psyché a okrem nej vplyvy metafyzických a jemne pôsobiacich vzťahových štruktúr?

Skúsenosť, že choroba po jej prekonaní priniesla do života pacienta požehnanie, asi nie je zriedkavá. Mnohí ľudia popisujú epizódy utrpenia a sú vďaka preukázanej vysokej miere odolnosti, schopnosti spracovania a múdrosti schopní tieto bolestivé, redukujúce fázy s odstupom hodnotiť pozitívne. V podstate každá konfliktná situácia a bolestné obdobie je súčasťou rozvíjania ľudskej zrelosti. Kto dodržiava priveľa jednostranných hygienických opatrení a vždy žije v strachu z baktérií a vírusov, väčšinou sa fixuje na svoje telo a potenciál progresívneho utvárania vedomia, ktorý je spojený s posilňovaním imunitného systému, zostáva nevyužitý. Bolo by preto veľkou výhodou, keby sa človeku podarilo nevnímať chorobu ako nepriateľa a so strachom sa jej brániť, ale keby rozpoznal jej skutočnú príčinu a hrozbu v mnohých zanedbaniach v živote. V prípade dieťaťa, ktoré od samého začiatku trpí zdravotným postihnutím, prirodzene nemožno hovoriť o vedomom a úmyselnom zanedbaní. Tieto detské utrpenia a postihnutia majú takzvané karmické pozadie a nie je tu o nich pojednávané kvôli rozsiahlosti tejto problematiky. Zanedbania rôzneho druhu môžu v nasledujúcich rokoch podporovať nárast chorôb a obmedziť ľudí v ich možnostiach.

V niektorých starších školách múdrosti, napríklad v mystérijných školách, bolo úplne jasné, že choroba nevzniká náhodou a len kvôli bakteriálnej infekcii, resp. že nehoda spojená so zraneniami má tiež presne určujúci význam. Každý zaťažujúci, negatívny prejav, ktorý sa na tele vyskytuje, má príčinu v morálnych zlyhaniach širokej škály ľudí. Ale nie je to tak, že ten, kto ochorie, nesie vždy tie najväčšie morálne zlyhania. Často je možné hľadať príčiny choroby v spoločenských pomeroch a v nešťastných vzťahových epizódach a dnes dokonca nie je nezvyčajné nájsť choroby, ktoré boli umelo podnietené účinkami mocnej techniky. Každý, kto ochorie, si teda nesie časť svojich vlastných nedostatkov a súčasne sa takmer vždy podieľa na osudových vplyvoch okolností doby.

Skúmanie príčin choroby si vyžaduje veľmi objektívnu analýzu. Prvý krok k lepšiemu usporiadaniu pomerov by sa skutočne dosiahol, keby si pacient a dokonca aj ľudia, ktorí s ním majú niečo do činenia, plne uvedomili, že skutočný problém nepredstavuje choroba, ale rôzne nerozvinuté pomery a z nich vyplývajúce, psychické patológie. Veď napokon ľudia sami vyrábajú karcinogénne látky a vytvárajú množstvo elektrosmogu, ktorý musí znášať každý jeden člen spoločnosti.

Objektívne pozorovanie a rozlišovanie pomerov choroby a zanedbania môže človeku otvoriť prvú cestu k posilneniu životných síl. Z tohto skutočne rozumného a nebojácneho pozorovania môžu v konečnom dôsledku vzniknúť zdravé aktivity pre budúcnosť.