Budúcnosť kurzov jogy
V dôsledku koronakrízy a súvisiacich nariadení boli obmedzené takmer všetky ponuky na jogovom trhu, tie, ktoré boli organizované súkromne, ako aj tie, ktoré sa realizovali prostredníctvom vzdelávacích zariadení. Pokiaľ by jogový učiteľ chcel vykonávať svoje povolanie a ponúkať verejnosti svoje kurzy, musel by realizovať oveľa viac reklamy ako prv a aj tak by sa nemohol tešiť veľkému počtu návštevníkov. Existenčné problémy, ktoré spôsobila korona a v súvislosti s ňou prijaté politické opatrenia, ponechávajú súčasníkovi len málo priestoru ponúkať kurzy v oblastiach, ktoré vo všeobecnosti spadajú pod starostlivosť o zdravie a filozofické vzdelávanie.
Foto: Sigrid Groß-Göritz
V zásade však joga už dlhšie trpí tendenciami k odcudzovaniu, ktoré sa v zvláštnej miere prejavujú v oblasti wellness a fitness jogy, uvoľňujúcich tréningov a banálnych snáh o sebapoznávanie. Telesné cvičenia vykonávané na väčšine ponúkaných kurzov spravidla slúžia len k jednoduchej prevencii zdravia a len obmedzene ich možno chápať v náročnejšom zmysle ako cvičenia, ktoré môžu viesť k reálnemu posilneniu vedomia a napokon dokonca k spirituálnemu poznaniu. Ostávajú takmer vždy telesnými a uvoľňujúcimi cvičeniami s emocionálne-energetickým dôrazom na pocit blaha.
Ak chceme bližšie osvetliť spirituálny aspekt jogy, musíme naliehavo pozorovať rozdiel medzi pojmami konzumná orientácia a nie príjemne pôsobiacim pojmom obetný skutok. Joga samotná, pokiaľ má obsahovať aspoň iskru spirituality, požaduje obetovanie neprimeraných egoistických samoľúbych túžob a prinajmenšom parciálne prekročenie hraníc telesného zvyku. Slovná formulka, že telo vraj vie, čo je pre človeka dobré, je pre jogu v náročnejšom zmysle celkom nesprávne, lebo tá usiluje o rozvoj vedomia, ktoré sa má trénovať a rozširovať, aby jednotlivý praktizujúci rozvinul na svojej spirituálnej ceste vyššiu formu zdravia a tiež cit pre rozlišovanie toho, čo je pre neho priaznivé v porovnaní s tým škodlivým. Istým spôsobom musí cvičiaci premôcť svoje prv založené telesné emócie, aby mohol vystúpiť k ušľachtilejším, jemnejším formám vedomia s vnútorným cítením pravdy a duchovným náhľadom.
Spirituálna dimenzia jogy nespočíva v slovnej formulke: „Čo môžem pre seba získať? Čo by som mohol konzumovať pre môj smrteľný svet? Ako sa môžem zachrániť v tele?“ Tieto formulácie sú orientované podľa materialisticky nasmerovanej motivácie a vylučujú duchovnú perspektívu. Dôraz spirituality sa vzťahuje skôr na transformáciu konzumne orientovaných foriem cvičenia a dbá na rozvoj foriem vedomia, ktoré zodpovedajú duchovným zákonitostiam a predpokladajú prekonanie malicherných existenčných strachov, od tela závislých emócií, nálad a banálnych ideologizovaní. Pre skutočnú, dobrú jogovú prácu sa ten, kto by chcel docieliť pokroky s udržateľnými charakterom, musí venovať vysokým ideálom a tieto ustanoviť za veľký cieľ svojho života. Musí celý svoj život usporiadať podľa ušľachtilých myšlienok a byť silne pripravený na zmeny.
Jogové kurzy, ktoré môžu byť v budúcnosti úspešné, musia vykazovať novú formu pospolitosti a sociálne-spirituálnej vzájomnosti s dobre zvolenými obsahmi. Hoci skupinkovanie zvyčajne prispieva k iluzórnemu, zo sveta unikajúcemu charakteru, je to predsa len tak, že ľudia sa musia správnym spôsobom zhromažďovať a musia sa učiť hýbať smerom k sebe. Prostredníctvom jogových cvičení, ktoré sa praktizujú obsahovo vysoko hodnotným spôsobom, sa má posilniť tak individuálna, ako aj sociálna výbava.
Učiteľ sa nesmie vnucovať, aby predal svoj produkt, jogu. Oveľa viac je pre budúcnosť dôležité, aby sa ľudia pripojili k myšlienke, ktorá má nosný obsah a estetickú významovosť a aby prispeli k vypracovaniu tejto idey. Joga potom viac nenesie klasickú líniu, v zmysle že majster vyučuje iných, ale spája rôznych ľudí s rozličnými predpokladmi a schopnosťami a títo sa s pomocou učiteľa, ktorý získal múdre základy, spoločne zaoberajú s vypracovaním jogy a jej čistých prejavených foriem. Vzťah medzi tým, kto učí a tým, kto prijíma, sa progresívne dopĺňa a ostáva s ohľadom na uskutočnenie myšlienky živým procesom vzájomne narastajúceho rozvoja.
Ako by mohli vyzerať kroky pre budúcnosť jogového vyučovania ozrejmil seminár organizovaný spoločne s Uwem Burkom v dňoch 14. a 15. októbra. Zaoberali sme sa mnohými praktickými základmi pre dobe primeranú otázku rozvoja.