Duchovná príčina koronavírusu

Heinz Grill

Aké podmienky utvárajú začiatok infekcie?

Zásadným rozdielom je, či pozorovateľ vníma fenomén ochorenia z hľadiska nakazenia, infikovania sa, t.j. takzvaného inficere = vloženie jedu alebo či ako začiatok stanoví intoxikáciu, poškodenie alebo oslabenie telesnej kondície, ktoré existujú v bakteriálnej nerovnováhe osídlenia slizníc, v opuchoch orgánov a nedostatočnej organizujúcej sile v bunkách – to sú okolnosti, ktoré existujú už skôr pred infenkciou.²⁾ Pozri k tomu aj Dr. Thomas Cowan na YouTube.

Veľmi podozrivým a dokonca vtieravým je spôsob pozorovania, keď človek hneď definuje vniknutie baktérií a vírusov ako počiatočné štádium tohto tzv. infecere. Keď ryby žijúce vo vodnom prostredí, ktoré obsahuje zlú vodu, zahynú, tak si človek nekladie otázku, ktoré baktérie alebo vírusy ich v konečnom dôsledku usmrtili. Životné podmienky pre ryby sú pokazené od úplného začiatku. Ďalej to spočíva na predstave myslenia, ktorú vedec, bádateľ, lekár, liečebný praktik a dokonca aj pacient voči vírusu zaujme. Na aké miesto vírus posúva vo svojom kauzálnom pozorovaní? Strachy v prehnanej a neprirodzenej miere v každom prípade bezpodmienečne vystupujú dovtedy, kým sa prízraku nákazlivosti a virulencie preukazuje nevyhnutná a jediná pozornosť. Nákaza je ako prasknutie článkov v reťazi, ktorá však už beztak bola zhrdzavená.

Strata sebadôvery vo vlastné sily imunitnej reakcie

Vždy podľa spôsobu, akým človek pristupuje ku vzťahu s okolitým svetom, ako mysliac a bádavo odzrkadľuje jeho fenomény, získava vnútornú stabilitu a dôveru k svojej vlastnej ľudskej kapacite. Mohol by sa napríklad oddať predstave, že musí alebo chce žiť 5 dní bez jedla. Či ho premôže pocit hladu a privedie ho k mdlobám, spočíva čisto na spôsobe, ako sa k rozhodnutiu postaví. Je veľký rozdiel, či človek vychádza z toho, že vírus je nepriateľ alebo či hodnotí vírus ako dôsledok vnútorného duševného stavu celkového zdravia. Ten, kto sa musí chrániť pred všetkými patologickými pôvodcami, nemôže viac prirodzene smerovať k stretnutiu, stráca vnútornú silu zdravého spracovávania zmyslových dojmov, vnemov, prijatých myšlienok z médií a – keď to ešte ďalej vyjadríme v istom voľne zvolenom, avšak predstaviteľnom výraze – stráca svoje takzvané sebavedomie a cit pre iného človeka. Poskytne zárodku obrovský a zdanlivo neobíditeľný význam a ponára sa do sprvu neviditeľného mora rozptýlených strachov.

Od určitého stupňa, pri ktorom nastupuje u človeka viditeľná slabosť, rozvinie sa celkom prirodzená príťažlivosť pre patogénne zárodky a vírusy, či už v celkovej kondícii organizmu alebo v určitých predurčených okruhoch orgánov, ako napríklad v priedušnici, priedušničkách alebo pľúcach. Práve dýchacie cesty sú bránou útoku pre prvé prijatie cudzieho zárodku. Zväčša však nie je možné ľahko rozoznať, v akej miere sa do nerovnováhy dostali pomery látkovej premeny a centrálny nervový systém s jeho stabilizujúcou psychickou silou riadenia. Prijatiu vírusu predchádza nesúlad, porucha vzťahov alebo dokonca trauma neviditeľného druhu. Z hľadiska ezoterického pozorovania je to nevedomá dimenzia v človeku, astrálna skutočnosť, ktorá vysiela zvnútra von istý druh príťažlivosti prostredníctvom narušenej rovnováhy životných síl a na tomto základe cielene prijme presne priliehajúci zárodok. Ochorenie preto nezačína s vírusom, ale začína s neblahým, oslabeným a vo vlastnej nerovnováhe sa nachádzajúcim duševným stavom. Dobre známe, takzvané locus minoris resistentiae (miesto najmenšieho odporu), tvorí napokon vstupnú bránu pre bakteriálne alebo vírusové osídlenie. Tá je, ako bolo už uvedené, často vnímateľná v regióne dýchacích ciest.

Duchovná príčina

Baktéria, ako aj vírus majú svoju signatúru, alebo inak povedané, vnútornú bytostnú podstatu, význam, druh skrytej tváre alebo neviditeľnú determináciu súvisiacu s kozmom. Je to fenomén, že sa ľudia vo svojich subtílnych prejavoch týmto patogénnym zárodkom podobajú, ale prirodzene nie vonkajškom, ale len vo veľmi duchovnom, prenesenom význame. Tento výrok by nemal byť chápaný ako súd, alebo opovrhovanie ľuďmi. Ale práve tieto javové formy, ktoré označujú takzvané vyvyšovanie alebo nadradenosť a na druhej strane ponižovanie alebo podradenosť, sa skutočne nachádzajú v ľudskom bytí. Bohatí spravidla, z hľadiska vonkajšieho pozorovania, stoja vyššie ako chudobní. V rámci týchto napätých vzťahov vznikajú v človeku nevhodné podmienky medzi jeho celkovými štruktúrami mozgu a vnútornými orgánmi, ktoré sú podmienené látkovou premenou a môže sa stať, že na jednej strane vzniknú určité intelektuálne procesy zatvrdnutia s mocenskými materialistickými rozhodnutiami a na druhej strane oslabenia s rozkladnými procesmi, ktoré sú priamo príkladné pre príťažlivú silu koronavírusu. Komplikáciou pri tomto ochorení je zápal pľúc, ktorý prichádza ako dôsledok, ruka v ruke s fibrogenézou a vyprovokuje istý druh rozkladu stredu človeka.³⁾ Podľa uvádzaných informácií sa vírus poprvýkrát prejavil v Nemecku u osoby, ktorá býva v Kauferingu (okres Landsberg am Lech), potom čo táto osoba bola v kontakte s osobou, ktorá pricestovala z Číny (pozri článok Coronavirus-Patient aus Kaufering – Behörden im Alarmzustand zo dňa 28.1.2020 v BR). Je tu domnienka, že sa vírus vydal na cestu do Talianska s ďalšími firemnými kontaktami. Zaujímavé sa javí to, že cestu z Nemecka do Talianska možno preukázať na základe výskumu génových kmeňov vírusu.

Nápadné pri tomto sociologickom pozorovaní sa javí to, že tieto spoločenské štruktúry v spojení s podmienkami choroby sú obzvlášť nápadné vo vzťahu Nemecka k Taliansku. Počty úmrtí sa pri porovnávaní javia nepochopiteľné. V Taliansku leží miera úmrtnosti pri 11%, zatiaľ čo Nemecko vykazuje 0,3%.⁴⁾ Rozdiely sú napríklad v médiách vysvetľované tým, že sa hovorí, že Taliansko má horší zdravotnícky systém, viac znečistený vzduch, staršie obyvateľstvo a v neposlednom rade štatistiky nerozlišujú skutočné príčiny ochorenia. Najnovšie sú pre častejšie ochorenia na severe Talianska predostierané ďalšie dôvody, a to že kvôli bývalému azbestovému priemyslu bola v Lombardsku a Piemonte oveľa častejšie diagnostikovaná rakovina pľúc. Pozri článok “Der Corona-Totalitarismus” na rubikon.news. Nie je Nemecko tou krajinou, ktorá inklinuje k zatvrdnutiu a Taliansko krajinou, ktorá má tendencie k rozkladným procesom? Zatiaľ čo pomery v nemecky hovoriacom priestore prekvitajú takmer ako pri hospodárskom zázraku, vyznačuje sa Taliansko chýbajúcou štrukturálnou silou, najvyššími dlhmi, nezamestnanosťou a je blízko k vyhláseniu štátneho bankrotu.

Navonok sú tieto vzťahy viditeľné, ale vnútorne je v skrytosti dané ešte niečo ďalšie. Mnohé osoby sa dostatočne nebránili voči religiózne fanatickým sugesciám a najzúrivejším útokom v privátnej oblasti a podporili tým také pomery, že svojím nedostatočným reagovaním posilnili bohatú a autoritatívnu moc, ktorá je teraz poručníkom. Vo svojom sebavedomí sa nesprávnym spôsobom stiahli a znížili svoje psychické vyžarovanie a fyzické vzťahy. Hoci religiózny význam, vnútorná sila vzpriamenia človeka, ktorá patrí k morálnemu postoju, nie sú v rámci koronokrízy vnímané, predstavujú veľmi hlbokú a skrytú podstatu. Človek je smerovaný do pasívnej schémy viery a stále viac stráca dôveru vo vlastné sily. Vírus sa teraz vyskytuje na tých miestach, ktoré najčastejšie prijímali projekcie z degeneratívnej a zdanlivo emancipovanej ligy viery. Existuje skutočne množstvo ľudí, ktorí sú náboženskými fanatikmi a súčasne si počas koronakrízy pre seba zaknihujú tie najväčšie výhody.

Duchovný význam je možné ľahšie rozpoznať, keď sa pomenujú liečivé prostriedky. Odhliadnuc od vonkajších opatrení je nutné prekonať vírus prostredníctvom starostlivej, objektívnej aktivity vedomia. Toto takzvané vedomie potrebuje logiku, vzťah a musí sa rozvinúť z objektívnych myšlienkových predstáv. Na význam rozvíjania tejto psychickej sily pnutia som poukázal v už existujúcich článkoch, a síce že by bolo potrebné rozvíjať piate energetické centrum, visuddha-cakra.⁵⁾ Talianska mentalita zahŕňa sklony k silnejšej jednote, láske k rodine, emocionalite a intuitívnej dôvere k prírode. Menej je tu vrodená táto organizujúca sila a vitálny duch uskutočňovania. Nemecký duch by, v dobrom mienené, bol tým, kto sa má spojiť s ľudskými citmi Talianska, aby opäť našiel stred, to znamená zdravé pľúca a pohyb dychu.

Účinok pružne reagujúcej psychiky na imunitný systém

Rytmická výstavba vedomia s vhodnými obsahmi a logickými myšlienkovými predstavami vyžaduje bdelosť, koncentráciu, rozhľad a napokon neustále nanovo sa rozvíjajúcu schopnosť vnímania voči sebe samému, voči svojim blížnym, voči vysloveným slovám a zadaným témam. Sympatický nervový systém, ktorý sa prejavuje v bdelosti a aktivite, dostáva zmysluplnú aktiváciu, ktorá následne vedie k harmonickému vylučovaniu noradrenalínu a tvorbe kortikosteroidov. Obranné sily vo vydarenej aktívnej fáze života, nielen jednostranne na telesnej úrovni, ale vždy sprevádzané procesmi budujúcimi vedomie, zachovávajú priaznivú rovnováhu v látkovej premene, ako aj v nervovom systéme a tvoria napokon zdravý dych. V protiklade k týmto priaznivým formám výstavby pôsobia pretrvávajúce reakcie strachu, ktoré, ak sa dejú dlhší čas, vyčerpajú potenciál kôry nadobličiek a sprevádza ich nepríjemná sympatikotónia.

Cvičenia, ako aj vedome utvárané stretnutia, dávajú človeku ochranu, zatiaľ čo emocionálne, zodpovedajúc nálade zvolené rozhovory, slávnosti, jednostranná vitalizácia alebo dokonca alkoholom podmienené výstrednosti uľahčujú vznik podmienok pre následok, ktorým je nákaza sa cudzím zárodkom, resp., keď sa človek sám nenakazí, podporuje oslabenie u iných ľudí, a títo sa napokon infikujú.

Tak ako je v medicíne známy placebo efekt, existuje tiež nocebo efekt. Slovo je odvodené z nocere, čo znamenáškodiť. Strachy vedú k nedostatočnému vnímaniu a nelogickým spôsobom správania, bez akéhokoľvek prehľadu a bez úvah o následných účinkoch. Napokon sa človeku podarí práve kvôli nerozumu, chýbajúcej organizácií a kvôli nekonečnému naháňaniu strachu, spôsobiť rozkladné procesy v nervovom systéme a skutočne generovať vírus. Čím menej preberá vedenie vedomie, tým ľahšie vznikajú príťažlivé sily pre patogénne zárodky.⁶⁾ Je známe, že pri vedomom vystavení sa chladu človek neochorie, ale čím viac sa človek nevedomky, neusporiadane a nezmyselne potýka s teplotami a pomermi života, tým viac si môže privolať prechladnutie a chrípkový efekt. Horská túra vo vetre a chlade spravidla nikdy nevedie k prechladnutiu. Kto sa ráno sprchuje studenou vodou a vedome ide do chladu, môže sa dobre ochladiť, ale neprechladne. Tak, ako možno v medicíne prostredníctvom strachu a psychickým napätím vyprovokovať infarkt myokardu, bez toho, že by mu predchádzalo zvápenatenie tkanív, dokáže človek uviesť do pohybu nocebo efekt a vytvoriť tak mnohé nepotrebné ujmy.⁷⁾ Táto entita choroby je známa ako „syndróm zlomeného srdca“. Pozri článok “Broken-Heart-Syndrom” od Mariana Gossera na netdoktor.de. Skutočnosť, že koronakríza má v Taliansku ťažší priebeh, možno vzťahovať na mnohé sugescie a z nich rezultujúce strachy, ktoré oslabujú všeobecný stav a vyčerpávajú zásoby kortizolu. Popri tom sú nanajvýš neproduktívne jednostranné, nútené, svetlo a pohyb obmedzujúce karanténne opatrenia. Imunitný systém potrebuje naliehavo aktivitu, šport, čerstvý vzduch, predýchanie a zdravé životné podmienky. Pľúca nemôžu ochorieť nijako inak, ako keď sa im odoberie prirodzený prúd dychu a kontakt s prostredím.