Syntéza spirituality a výkonu profesie

Už v prvom článku na túto tému z 2. marca sa písalo, že spiritualitu, meditáciu ani jógu nemožno do každodenného profesijného života preniesť priamo, pretože všetka spiritualita žije na inej úrovni a potrebuje praktické vypracovanie, aby sa stala spôsobilá pre komplexnú integráciu. Ako prebieha toto praktické vypracovanie duchovných poznatkov a meditatívnych obsahov?

Praktizujúci potrebuje rozvinúť relatívne komplexné vedomie predstáv, ktoré si utvára pre rôzne oblasti a úrovne života. Vo všeobecnosti sa má jednak správnymi poznatkami na komplexnej úrovni snažiť o spirituálny obsahový rozvoj vedomia a jednak má dosiahnuť vedecké formovanie profesijného života s prirodzenou praktickou odbornosťou.

Nasledujúce myšlienky a predstavy môžu poskytnúť orientáciu na dosiahnutie tejto integrovanej syntézy:

1. Je jednotlivec aktívny v istej profesijnej oblasti, či už terapeutickej, pedagogickej, sociálnej, administratívnej, ekonomickej alebo technickej? V každom prípade potrebuje solídne odborné znalosti; ako učiteľ napríklad v predmete, ktorý vyučuje, a tiež v schopnosti vnímania detí. Dobrý profesijný základ sa vyznačuje snahou o získanie dobrých odborných vedomostí a zároveň rýchlou, solídnou a dobre podloženou schopnosťou hodnotenia. Praktické zručnosti sú tiež čoraz dôležitejšie. Zubár potrebuje jemnocit pri jednaní s pacientmi, ako aj solídne praktické remeselné zručnosti a musí byť schopný presných úsudkov týkajúcich sa diagnózy, ako aj rozhodnutí o vhodných postupoch. Ak by zubár tvrdil, že kazy svojho pacienta vyrieši spirituálnou energiou a nebol by schopný poskytnúť mu kvalitné ošetrenie, nebol by len zlým zubárom, ale dokonca podvodníkom.

Snaha o odborné vedomosti je dôležitá aj v sociálnych a technických profesiách, pretože poskytuje blízkosť k matérii a upevňuje jednotlivca v praktickej logike, ktorú sprevádza prirodzená, citlivo trénovaná schopnosť vnímania. Napríklad dobrý ekonóm si rýchlo všimne, keď má podnik dobré a bezchybné ekonomické povedomie, vyhýba sa zbytočným výdavkom a kalkuluje s jasnými perspektívami.

2. Je prospešné, ak má ten, kto sa usiluje o syntézu spirituality a odborných vedomostí určité znalosti o rôznych tradíciách svojho povolania, študoval alebo dokonca zažil historické vývojové procesy a tiež ak má víziu, ako by sa profesia mohla alebo dokonca mala v budúcnosti vyvíjať. V dôsledku silnej mechanizácie a digitalizácie všetkých technických pracovných procesov sa človek sám stáva strojom alebo obsluhou strojov, a týmto spôsobom stráca mnoho živých príležitostí v profesijnom kontexte. Digitalizovaný človek však nemôže predstavovať dobrú víziu budúcnosti. Určite je potrebné rozvinúť praktickú predstavu o tom, ako môže byť profesia otvorená vzťahom, živá a zároveň nie príliš uviaznutá v starých konzervatívnych väzbách.
3. Vzťahovo veľmi priaznivá predstava sa rozvinie, keď existuje odvaha myslieť spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby skutočne živých a sociálnych hodnôt. Napríklad, ak niekto pracuje ako predajca a vidí, že kupujúci nedokáže ponuku a produkt pozitívne zužitkovať, napríklad ak si chce kúpiť topánky, ktoré nezodpovedajú jeho povahe ani životnému štýlu, musí sa naučiť tohto zákazníka zdvorilo osloviť a možno ho aj od produktu odhovoriť. Vzťah, ktorý sa týmto spôsobom vyvinie medzi kupujúcim a predávajúcim, má vyššiu hodnotu ako rýchly predaj uskutočnený len kvôli nárastu obchodu, za cenu malej straty ľudskej cti. Človek nesmie predávať len kvôli výnosom, ale má sa usilovať o sociálny a vzťahovo priaznivý rozvoj. Podnik, ktorý si osvojí tento ideál, sa bude tešiť dobrej základni zákazníkov.
4. Spiritualita a predovšetkým prístup k praktizovaniu meditácie vzťah-nadväzujúcim, predmetovým spôsobom si vyžadujú osobitné vypracovanie. Spiritualita za žiadnych okolností nesmie byť formou konzumácie cvičení, mantier alebo rýchlo nadobudnutých foriem múdrosti a nesmie vo svojom jadre obsahovať tak často vyjadrovanú túžbu po kráse a energii. Ak spiritualitu hľadajúci jednotlivec cestuje na takzvané spirituálne silové miesto, na miesto, kde dúfa, že nájde spirituálnu energiu, môže to byť pre neho veľmi pekná príležitosť, ktorá ho na nejaký čas vytrhne z bežných nervóznych napätí. Stále mu však chýba vedomá práca na myšlienkovom obsahu a cielená aktívna cvičebná prax uplatňovania týchto myšlienok v každodennom živote. Rozdielne aktivity v pestovaní určitých duchovných obsahov a opakované zaoberanie sa nimi vo flexibilnej, plne vedomej činnosti zahŕňajúcej najrozmanitejšie pocity, ktoré tieto duchovné obsahy v sebe ukrývajú, postupom času darujú hĺbku prežívania v srdci a pripravujú duchovného študenta na prvé kroky v syntéze obsahu so životom. Praktizujúci musí byť v istom zmysle tak hlboko spojený s naučenými obsahmi, aby ich dokázal nielen navonok ústne zreprodukovať, ale aby ich vyžaroval zvnútra v silnej a jasnej dôstojnosti. Hĺbka duchovného úsilia, ktoré nie je len intelektuálne, ale má komplexný transformačný účinok aj v pocitovom živote, daruje možnosť syntézy jemnejšieho vyššieho sveta s viditeľným zmyslovým svetom.
5. Syntézu medzi duchovnými obsahmi a ekonomickými, sociálnymi alebo vedeckými formami života dosahuje ľudské vedomie, ktoré sa musí školiť v komplexných predstavách a obsahových myšlienkach. Syntéza spirituality a života nie je možná bez intenzívnej rozvojovej práce vedomia. Prepojenie duchovnej zákonitosti, ktorá predstavuje morálnu vyššiu hodnotu pre život, a vedeckej výskumnej aktivity alebo konania blízkeho životu si vyžaduje spájajúci článok ľudského ja. Ak by chcel niekto integrovať antropozofický duchovný život do každodenného života, môže si sprítomniť nasledujúcu predstavu: Rudolf Steiner sa pozerá na všetky tieto myšlienkové pochody a bdelým pohľadom pozoruje pozemské dianie. Ako sa bude cítiť? Teší sa hľadiac na tieto aktivity alebo mu spôsobujú bolesť? Ďalší príklad z horolezectva možno pozorovať pri renovácii trasy dnes už zosnulého prvolezca. Pôvodcovi tejto trasy už nemožno telefonicky klásť otázky, pretože jeho duša už nie je na tomto svete. Ale predstavme si, ako cítiac vníma svoju cestu z nadpozemského sveta a či súhlasí alebo odmieta určitú formu renovácie. V každom prípade syntéza ducha a sveta zahŕňa v každom ohľade aj svet duší z posmrtného regiónu. Napríklad hudobník sa musí pri interpretácii hudobného diela vžiť do skladateľa. Ak dielo rozvíja na ďalšie úrovne alebo ho mení, mal by sa dokonca veľmi dobre vžiť do jeho tvorcu, aby mu mohol vzdať hold dôstojným spojením a zbytočne sa nedostával do banálnych oddelení vo vzťahu k svetovému tvorstvu. Syntéza ducha a života vzniká s rastúcou dôstojnosťou voči mnohým umeniam a vedám, ktoré sa doteraz vyvinuli. V duchovnej oblasti sa v žiadnom prípade nejedná o formu závislosti, keď sa učiteľ dostáva blízko a citlivo do pozorovania, pretože on môže dať aktivitám svoje tiché požehnanie alebo sa môže kvôli nesprávnym interpretáciám svojimi duchovnými silami stiahnuť preč.