Logika a zákony zdravia XIX –
Aktivácia bunkového dýchania a presvetlenie buniek

Predchádzajúce články sa zaoberali dôležitosťou aktívneho rozvoja myslenia, cítenia a vôle vo vzťahu k aktivácii samoliečivých síl. Tým, čo človeka môže zásadne vyliečiť, nie je vonkajšie cvičenie, metodika alebo jednoduchá zmena stravovania. Liečivým je spôsob, akým si človek aktívne stanovuje ciele v živote a to, že celú svoju myseľ aktivuje na nové úrovne, aby sa produktívne rozvíjali životné sily a aby skutočne vznikali nové perspektívy. Človeka nelieči špecifické cvičenie, ale skôr venovanie sa cvičeniu a odhodlanie objavovať nové možnosti, ktoré ho vedú za hranice choroby a prinášajú mu lepšie zdravie.

Pri rakovine, ktorá je tak rozšírená, je mimoriadne užitočné, ak cvičiaci praktizuje rôzne jógové cvičenia, takzvané ásany, a to najmä v rytmickom striedaní vedomého napínania, dynamiky a cielene zachovávaného pokoja a pozorovania. Rovnako ako proces dýchania s nádychom a výdychom kĺže pľúcami, tak môže cvičenie jógy vytvárať stupňujúci sa striedavý pomer medzi dynamickou silou napínania a cieleným vedomým pozorovaním. Obe fázy, pokojné uvedomenie a elastické posilnenie vôle, sa navzájom dopĺňajú a vedú k hlbšiemu predýchaniu celého organizmu.

Ako dochádza k tomuto predýchaniu a pretváraniu? Vzťah medzi pokojom a pohybom možno názorne demonštrovať na praktickom príklade ásany polmesiac, aňdžanéjásana. Je to jedno z klasických jógových cvičení, ktoré je ľahko dostupné vo všetkých etapách života. Cvičiaci sa vydáva do polohy kľaku s jednou nohou vpredu a bokmi hlboko klesne k podlahe. Horná časť tela zostáva ľahká, ramená a krk sú bez napätia. Pôvabným pohybom cvičiaci vyšvihne ruky nahor nad hlavu, čím vytvára formu polmesiaca. Mierne napätie sprevádza boky, keď sa nohy sťahujú k sebe, takže telo zostáva relatívne blízko zeme. Záklon, ktorý sa má teraz v tejto ásane ďalej rozvíjať, si vyžaduje rôzne fázy pokojného pozorovania a cielené, sústredené budovanie napätia v chrbtici.

Cvičiaci odľahčuje hornú časť tela, pozoruje voľne plynúci dych a predstavuje si, kde a ako by mohol dosiahnuť väčšie napätie v chrbtici. Ešte nezačína s aktívnym nasadením vôle, ale s pokojnou výdržou pozoruje a zotrváva v ásane. Až keď získa prehľad a mentálne si utvorí presnú predstavu o ďalšom kroku, začne ho vôľovo realizovať a nakoniec aktivuje záklon na ďalšiu, pokročilejšiu úroveň. Potom opäť zostáva v tichej, bdelej kontemplácii. Vedomie je teda vysoko aktívne, ale telo zostáva nehybné. Tieto fázy pokoja a aktivácie sa môžu niekoľkokrát opakovať. Dynamika a pokoj sa vzájomne dopĺňajú vo svojej intenzite. Čím lepšie sa dosiahne fáza pokoja s bdelým vedomím a rozvinie sa predstava o ďalšom kroku, tým ľahším sa napokon stane vykonanie nového, hranice prekračujúceho rozpínania. Rytmickým striedaním teda cvičiaci počas asi 10-15 sekúnd udržiava vedomie v nehybnej polohe a potom ju premení na aktívnu dynamickú polohu na asi päť sekúnd, počas ktorých vykonáva výraznú, hranice prekračujúcu aktivitu. Jedno cvičenie môže celkovo trvať približne jednu až dve minúty.

Tieto formy pohybu sa dajú praktizovať v rôznych cvičeniach jógy. Súrja namaskára, pozdrav slnku, sa vyznačuje súhrou napätia a pokojného, krátko udržiavaného zvnútornenia. Uvoľnené ľahké pohyby sa striedajú s náročnejšími, centrovanými, dynamickými krokmi. Týmto spôsobom sa dosiahne rytmické, formu budujúce, vysoko aktívne, fyzické aj psychické posilnenie.

Na udržanie zdravia potrebuje celý bunkový systém dobré predýchanie prostredníctvom mitochondrií ¹⁾ V mitochondriách sa kyslík prijímaný vo vdychovanom vzduchu ideálne využíva na získavanie energie. Tento proces však už v rakovinovej bunke neprebieha. Tá nezískava energiu z kyslíka, ale kvasením. a určitý druh presvetlenia²⁾ Presvetlenie bunkového systému si možno predstaviť v zmysle štruktúrujúcej a formujúcej sily pôsobiacej na bunky. Bunky potrebujú tieto štruktúrujúce sily rovnako ako rastlina potrebuje slnečné svetlo. Bez slnečného žiarenia by rastlina v priaznivých pôdnych podmienkach mala tendenciu nadmerne rásť, čím by strácala svoj tvar, štruktúru a veľkostné proporcie. Bez tvarujúceho svetla by rovnako aj bunka v tkanive stratila svoj tvar a štruktúru.

Prostredníctvom tohto rytmického cvičenia, ktoré si vyžaduje vysokú úroveň vlastnej aktivity a uvedomenia, jednotlivec podporuje hlbšie prenikanie všetkých tkanív tela a ak sa na to pozrieme obrazne, transportuje do buniek vonkajšie svetlo. Metafyzicky vyjadrené, v organizme prostredníctvom rytmického cvičenia prebieha istá látková premena svetla. Táto rytmická prax by mohla byť úžasnou pomocou pri profylaxii a terapeutickej podpore pri rôznych ochoreniach bunkového systému. Cvičiaci by však nemal cvičiť len metodiku striedania uvoľnenia a napätia, ale mal by si za cieľ svojho života tiež zvoliť krásu a eleganciu, ktorú mu táto elegantná možnosť ásanovej praxe ponúka. Z pokoja sa rozvíja pohyb, jemný, sústredený, ľahký a silný a vedie späť k väčšiemu uvoľneniu a vitalite organizmu. Cievny systém aj celé svalstvo zažívajú akúsi živú, prenikavú pohyblivosť, ktorá im umožňuje znova zažívať omladzujúci a regenerujúci stav.