Originál zverejnený dňa 7. januára 2025
Od Heinza Grilla
Je možná transformácia genetickej dispozície?
Vynikajúce charaktery, akým napríklad bol moreplavec a priekopník prvých máp sveta, anglický kapitán Cook, už dnes vo svete vlastne takmer nenájdeme. Vďaka svojmu výraznému životnému razeniu a presvedčeniu, ktoré si priniesol z genetiky, sa stal svetoznámym a mohol svetu ukázať svoje životné dielo.
Naopak, dnes sa musí človek od genetiky odpútať a na osobnosť vyzrieť prostredníctvom vhodných učebných krokov spojených so spirituálnou pravdou, správnym úsudkom a školeným vedomím. Už len zopár silných ľudí stojí vo svete vďaka svojmu dedičstvu a oni nedokážu zachrániť svet. Kultúrna otázka sa musí vyvíjať z vytrvalého, na cieľ orientovaného a vedomého úsilia o nové ideály a z uvedomenia, ktoré presahuje genetiku. Táto aktivita pôsobí transformujúco na všetko osobné a z toho vychádzajúc aj na celkovú situáciu vo svete. V tomto zmysle sú významnými všetky pravdivé a dobré spirituálne snaženia.
V roku 2025 budú v pohybe mnohé emócie, ale ich skutočný spirituálny základ sa javí byť mizivým. V budúcnosti zopár ľudí prispeje k stabilnému stavu vo svetovej rovnováhe, ale budú naozaj len niekoľkí a z tohto dôvodu prevážia negatívne javy. Nie sú to obzvlášť osvietení alebo prebudení ľudia, ale skôr sú tými, ktorí sa vo svojej povahe snažia prekonať samých seba a svoje dispozície, učia sa viesť myšlienku až k ideálu a tým do svetovej rovnováhy vnášať intenzívnu jemnú substanciu.
V duchovnom svete existuje celý rad zosnulých, ktorí používajú, alebo lepšie vyjadrené zneužívajú svoj manželský stav, vzťahy alebo spiritualitu k tomu, aby mohli posilniť silu vlastnej krvi, to znamená, svoje čisto osobné dedičstvo. Tieto duše skutočne vchádzajú do veľmi nízkej astrálnej ríše a u pozostalých navodzujú rozličné negatívne vplyvy. Vyslovene podporujú asociálnosť a psychopatické štruktúry. V tomto ohľade ale nie je zmysluplné uvádzať mená, lebo skutočnosť, že by prostredníctvom možných spirituálnych otázok alebo potrebných ďalších kultúrnych ideí chceli posilniť len svoju vlastnú genetiku, poukazuje na určitú formu regresie, ktorá v duchovnom svete pôsobí ako akýsi druh zóny smrti s bezsvetelným charakterom.
Schopnosťou, ktorá sa vyvinie práve vďaka rozvíjaniu nových myšlienok a ich uskutočňovaniu, je schopnosť empatie. Ako sa môže človek na základe svojho duchovného rozvoja vcítiť do inej osoby alebo istej veci? Túto schopnosť v žiadnom prípade nenadobudne, pokiaľ sa príliš upne na svoje strachy a vlastné túžby a vo vzťahoch alebo v spirituálnych snaženiach nebude hľadať rozvoj, ale len istoty pre seba samého. 1) 1)Rudolf Steiner opisuje empatické vnímanie inej osoby takto: „Čo mám pred sebou najprv, keď stojím oproti inej osobe? Je to mne ako vnímanie daný zmyslový telesný prejav inej osoby; potom možno ešte sluchové vnímanie toho, čo hovorí, a tak ďalej. Na to všetko iba nezízam, ale uvádza to do pohybu moju mysliacu činnosť. Tým, že mysliac stojím pred inou osobnosťou, stáva sa mi vnímanie do určitej miery duševne priehľadné. Som nútený v mysliacom uchopení vnímania si povedať, že osoba vôbec nie je tým, čím sa javí byť vonkajšími zmyslami. Zmyslový prejav zjavuje v tom, čo ona bezprostredne je, niečo iné, niečo, čím ona je prostredne. Jej postavenie-sa-predo-mňa je zároveň zhasnutím obyčajného zmyslového prejavu. Ale to, čo sa týmto zhasnutím začína prejavovať, to núti mňa ako mysliacu bytosť, zhasnúť počas doby jej pôsobenia moje myslenie a na jeho miesto dosadiť jej myslenie. No toto jej myslenie ja uchopujem mojím myslením ako zážitok, ktorý je mojím vlastným. Lebo to zhasínajúce, bezprostredné vnímanie jej zmyslového prejavu uchopované mojím myslením je procesom plne prebiehajúcim v mojom vedomí a spočíva v tom, že sa na miesto môjho myslenia dostáva iné myslenie. Prostredníctvom seba-zhasnutia zmyslového prejavu sa skutočne zruší rozdelenie medzi oboma sférami vedomia. V mojom vedomí je to reprezentované tým, že ja v prežívaní obsahu iného vedomia prežívam moje vlastné vedomie len tak málo, ako keď prežívam bezsenný spánok. Vtedy je vypnuté moje denné vedomie a tu pri vnímaní cudzieho obsahu vedomia je vypnuté moje vlastné vedomie. Zdanie, že to takto nemôže byť, pochádza teraz z toho, že pri vnímaní inej osoby po prvé na miesto zhasnutia vlastného obsahu vedomia neprichádza bezvedomie ako pri spánku, ale iný obsah vedomia, a po druhé, stavy medzi zhasnutím a opätovným zapálením môjho vedomia sa striedajú prirýchlo na to, aby som si to zvyčajne sám všimol.“ (Súhrnné spisy 4, str. 260 a nasl., podľa Steinerovho lexikonu antropozofie, Zdroj: nem. Internet Archive, 26.12.2015)
Rok 2025 bude extrémnym rokom popierania a potláčania ducha. Bude to skutočne ako veľký nebeský boj medzi tými silami, ktoré vyžarujú krásne svetlo a tými, ktoré prinášajú zväzujúci, fixovaný a škaredý vzhľad. Ľudia budú mať preto sklony utiekať sa k istotám, no to ich pripraví o tú najpodstatnejšiu substanciu, ktorú by potrebovali pre rozvoj. Preto tiež ešte viac vzrastie miera rakovinových ochorení.
Moja osoba sa stane veľmi nežiadúcou. V extrémnom rozsahu dokonca vzniknú postoje, ktoré všetok duchovný rozvoj označia za ohrozujúci a nebezpečný pre ľudstvo. Mnohí sa budú chcieť zjednotiť do nových kultúrnych hnutí. No v žiadnom prípade nebudú chcieť prekročiť hranicu doterajších pozemských zvyklostí smerom k odlišnej tvorbe vedomia a myšlienok. Hoci ľudstvo stojí na prahu, ľudia ho nedokážu prekročiť, lebo sa stretávajú v akejsi kolektívnej nálade, ktorá by sa dala vyjadriť takto:
„Mám pocit, že som na správnej ceste. Je to moja cesta. Viem pomáhať iným, pretože ešte nie sú dostatočne prebudení. Ja sám som vstúpil do môjho vnútra. Napomáham mieru vo svete, zatiaľ čo iní generujú vojnu.“
Tieto subjektívne nálady väznia väčšinu ľudstva. Je naozaj nutné naučiť sa v takýchto slovách vnímať subjektívnu namyslenosť a jej zamieňanie so spiritualitou. Rozdelenie spôsobené falošnými emóciami bude čoraz väčšie. Všetko, čo je skutočne objektívnou spiritualitou sa preto z tohto dôvodu musí vydať na cestu vyhnanstva. Rudolf Steiner bude mať v antropozofii oveľa menšie uznanie ako doposiaľ a predsa sa antropozofi budú chváliť duchom. Ako je to možné? V jóge je možné navonok uctievať majstra a predsa sa vo vlastnom vnútri nijako nepribližovať jeho skutočnosti kvôli upadnutiu do genetiky.
V dôsledku tohto popierania ducha nastávajú ťažké zdravotné následky, ktoré sa okamžite neprejavia u človeka vyznávajúceho pseudo vieru, ale ukážu sa postupne v celej spoločnosti. Rok 2025 bude rokom, ktorý všetko duchovno povedie do neslýchaného a nedovoleného. Fixované lipnutie na doterajších, vlastných emóciách povedie k nárastu schizofrenických aj depresívnych sklonov; človek bude hľadať vonkajšie spojenia, no vnútorne bude väčšinou trpieť svojou vlastnou, povrchnou nerealitou.
Záverečný článok sa zameria na očakávaný vývoj počasia.
Anmerkungen
⇑1 | Rudolf Steiner opisuje empatické vnímanie inej osoby takto: „Čo mám pred sebou najprv, keď stojím oproti inej osobe? Je to mne ako vnímanie daný zmyslový telesný prejav inej osoby; potom možno ešte sluchové vnímanie toho, čo hovorí, a tak ďalej. Na to všetko iba nezízam, ale uvádza to do pohybu moju mysliacu činnosť. Tým, že mysliac stojím pred inou osobnosťou, stáva sa mi vnímanie do určitej miery duševne priehľadné. Som nútený v mysliacom uchopení vnímania si povedať, že osoba vôbec nie je tým, čím sa javí byť vonkajšími zmyslami. Zmyslový prejav zjavuje v tom, čo ona bezprostredne je, niečo iné, niečo, čím ona je prostredne. Jej postavenie-sa-predo-mňa je zároveň zhasnutím obyčajného zmyslového prejavu. Ale to, čo sa týmto zhasnutím začína prejavovať, to núti mňa ako mysliacu bytosť, zhasnúť počas doby jej pôsobenia moje myslenie a na jeho miesto dosadiť jej myslenie. No toto jej myslenie ja uchopujem mojím myslením ako zážitok, ktorý je mojím vlastným. Lebo to zhasínajúce, bezprostredné vnímanie jej zmyslového prejavu uchopované mojím myslením je procesom plne prebiehajúcim v mojom vedomí a spočíva v tom, že sa na miesto môjho myslenia dostáva iné myslenie. Prostredníctvom seba-zhasnutia zmyslového prejavu sa skutočne zruší rozdelenie medzi oboma sférami vedomia. V mojom vedomí je to reprezentované tým, že ja v prežívaní obsahu iného vedomia prežívam moje vlastné vedomie len tak málo, ako keď prežívam bezsenný spánok. Vtedy je vypnuté moje denné vedomie a tu pri vnímaní cudzieho obsahu vedomia je vypnuté moje vlastné vedomie. Zdanie, že to takto nemôže byť, pochádza teraz z toho, že pri vnímaní inej osoby po prvé na miesto zhasnutia vlastného obsahu vedomia neprichádza bezvedomie ako pri spánku, ale iný obsah vedomia, a po druhé, stavy medzi zhasnutím a opätovným zapálením môjho vedomia sa striedajú prirýchlo na to, aby som si to zvyčajne sám všimol.“ (Súhrnné spisy 4, str. 260 a nasl., podľa Steinerovho lexikonu antropozofie, Zdroj: nem. Internet Archive, 26.12.2015) |
---|