Uverejnené dňa 22. júla 2024
Autor: Heinz Grill
Cvičenia, ktoré vedú k rastúcemu povedomiu, psychickej stabilite a v konečnom dôsledku k priaznivému rozvoju, si vždy vyžadujú konkrétne a logické predstavy.
Čo vlastne znamená slovo „konkrétne“? Znamená to niečo ako „jasné“ alebo inak povedané „dostatočne zrozumiteľné pre schopnosť vnímať a posudzovať“. O túto starostlivú logiku a predstavivosť sa musia snažiť terapeut aj pacient. Keď takéto zaoberanie sa nimi prebieha vo vzájomnom vzťahu medzi liečiteľom a núdznym človekom, k elementu sattva s jeho svetelným, očisťujúcim účinkom môžu dospieť najľahšie. Veľká prekážka v mnohých terapiách v skutočnosti pramení z nesolídnych slovných formulácií, ktoré pochádzajú z ezoteriky a v dôsledku veľmi subjektívnych skúseností, ktoré z nich vznikajú. Skutočnosť, že konvenčným lekárskym metódam sa často nedôveruje, by sa nemala nahrádzať rýchlym a naivným hodnotením, založeným na alternatívnych názoroch. Konvenčné liečebné postupy bývajú veľmi symptomatické a často materialistické; v každom prípade ale vyvstáva otázka, či sa dá bez nich zaobísť a či predsa len nepredstavujú súčasť liečebnej kultúry. Každopádne je dôležité, aby ten, kto sa prikloní k prírodno-liečivým, alternatívnym alebo ezoterickým praktikám, akou je meditácia, tieto nepoužíval polarizujúco a už vôbec nie nekonkrétnym spôsobom.
Ak teraz niekto začne s cvičením, napríklad pokojne sedí s uvoľnenou oblasťou krku a ramien, vzpriameným chrbtom a pevnou silou v oblasti krížov, mal by túto polohu utvárať s jasným vnímaním a myšlienkami. Z takejto formy členenia vzniká upokojenie a cvičiaci nepotrebuje unikať z reálneho života nejakou snovou cestou s iluzórnymi obrazmi. Pre meditáciu je predovšetkým potrebné celkom prirodzené vyhýbanie sa rozptyľovaniu, emocionálnemu nepokoju a intelektuálnym špekuláciám, aby sa vedomie mohlo cielene nasmerovať na jasne zvolený obsah.
Obsah zvolený pre cvičenie musí byť konkrétny. Takzvaná sugescia alebo afirmácia napríklad nebývajú konkrétne. V autosugescii sa často hovorí: „Uvoľňujem sa,“ a potom sa opakuje „Uvoľňujem sa, teraz som uvoľnený.“ Pri týchto slovných formuláciách nevzniká vedome vytvorený stav vnímania a pozorovania a dotyčná osoba sa ponára do reality akéhosi vlastného, vedomie odnímajúceho, nekonkrétneho uvoľnenia. Môže si ho pomýliť so snami alebo zahaľujúcimi pocitmi. V mnohých prípadoch nadobudne stav meditácie alebo uvoľnenia charakter tamasu, skutočnej ilúzie, ktorú si osoba sama vytvorila a ktorá v konečnom dôsledku oslabuje psychiku a bráni človeku pri budovaní vzťahu s charakterom posilňovania imunity. Bohužiaľ, iluzórne stavy sa dnes vyučujú v mnohých meditačných kurzoch a ezoterických praktikách. Cvičiaci by sa mal vychovávať v tom zmysle, aby pri všetkých aktivitách zachovával konkrétnosť a jasnú, na obsahy bohatú predstavivosť. Náročným cvikom, pri ktorom sa však ašpirant nijako nemôže dopustiť chyby v zmysle skĺznutia do zasnenosti, je v tomto zmysle jógový stoj na hlave. Naučiť sa tento stoj na hlave si vyžaduje pevné a jasné zaoberanie sa formou, ktorá má dospieť do rozvoja. Emócie sú s učením sa stoja na hlave ozaj nezlučiteľné, no tento cvik nie je vhodný pre každého a preto ho na tomto mieste spomínam len okrajovo.
Pozícia sedu je veľmi variabilnou, elementárnou a dôležitou polohou, ktorá poskytuje veľkú výhodu v jóge, ale aj pri meditáciách a rôznych koncentračných cvičeniach. Vzhľadom na jej dôležitý význam bude ďalej podrobne opísaná. Položíme poskladanú deku na podlahu a cvičiaci sa teraz môže na ňu posadiť v rôznych polohách. Jednou z najbežnejších pozícií je poloha krajčírskeho sedu, ktorá sa dá cvičiť s rôznymi úrovňami náročnosti. Čím viac sa vaše kolená dostanú k zemi, ako je to napokon v prípade lotosu alebo polovičného lotosového sedu, tým stabilnejšie, pokojnejšie a uzavretejšie sa dá telo zažiť. Chrbtica sa vzpriamuje smerom dohora, hlava zostáva voľná.
Mnohí, ktorí zaujímajú túto pozíciu, zatvoria oči, aby sa stali imúnnym voči rozptýleniam, ktoré na nich vplývajú zvonka. Nie sú však práve vnútorné emócie a nepokojné prúdy psychiky tým najdôležitejším rušivým faktorom pre cielené sústredenie sa a koncentráciu? Skúsenosti ukázali, že ak cvičiaci nechá oči otvorené, ale pohľadu nedovolí blúdiť priestorom, je pred subjektívnym upadnutím do snového stavu lepšie chránený. Každopádne, v tomto postoji sa nijako neusilujeme o snívanie, dokonca ho chápeme ako kontraproduktívne.
Keď sa táto poloha v sede dá zaujať relatívne pokojne a s rovnomerným rozložením napätia, nasleduje ďalší krok. Teraz cvičiaci upriamuje svoju pozornosť na mentálny obsah, ktorý bol vybraný čo možno najkonkrétnejšie. Predstaví si napríklad vlašský orech v uzavretej škrupine. Dokonca si môže tento orech umiestniť pred oči, s cieľom zachytiť zmyslový obraz dostatočne konkrétne a neskĺznuť príliš do fantázie. Počas pozorovania, ktoré môže trvať 5 minút, si cvičiaci predstaví, ako je vystavaná vonkajšia škrupina tohto orecha a ako sa za touto viditeľnou škrupinou tvorí ovocné jadro, ktoré predstavuje skutočnú esenciu. Pri cvičení zostáva vedomie vždy konkrétne a vyhýba sa odchýleniam.
Ak sa cvičiacemu podarí na základe týchto myšlienok udržať predstavu počas 5 minút bez väčších odchýlení a rozptýlení, posilní svoju citlivú nervovú sústavu, stáva sa vnútorne pokojnejším a získa lepší vzťah k svojmu objektu pozorovania. Vyhýba sa snívaniu, fantazírovaniu alebo nesolídnemu emocionálnemu rojčeniu. Objekt pozorovania sa stáva objektom a pozorovateľ zostáva jasným, bdelým a vo vzťahu k objektu. Ak by zavrel oči a upadol do sentimentálneho sna, čo je stav, ktorý sa dnes takmer vždy odohráva v meditácii, upadol by do stavu tamas, ktorý je realite cudzí, alebo by sa dostal do stavu rojčenia s citovým zápalom, a teda pozornosť by skĺzla do stavu radžas alebo nepokoja. Vzťah sattvy k objektu je predmetový, slobodný a citlivý, pôsobí usporiadane na vedomie a týmto spôsobom upokojuje obehový systém a posilňuje nervový systém.
Chyba, ktorá sa dnes v týchto prvých základných prístupoch k cvičeniu často vyskytuje, je spôsobená mylnou predstavou o koncentrácii, meditácii a v konečnom dôsledku aj o spiritualite. Dnes si človek skutočne myslí, že emocionálny prístup k stretnutiam, prejavom prírody alebo objektom je viac spirituálny než usporiadaný, vecný vzťah. „Orech je jednoducho skvelý a bol taký krásny,“ alebo „Úplne som sa spojil s objektom pozorovania a stal som sa s ním zajedno.“ Alebo iná osoba hovorí: „Predstavoval som si zlaté svetlo a aj počas meditácie som videl zlaté svetlo.“ Zostupujúce emócie v každom prípade spôsobujú najrôznejšie iluzórne, skutočnosti odcudzené alebo rojčeniu podliehajúce zážitky a sú podobné tamas alebo radžas. Pri všetkých cvičeniach sa preto jednotlivec musí vychovávať, aby bol konkrétny a vytvoril si usporiadané, skutočnosti zodpovedajúce predstavy, ktoré nie sú výplodom fantázie.
Ak niekto dobre nadobudne tento základ, môže pre svoje zdravie vybudovať cenný rozvoj. Ezotericky neúplným alebo nesolídnym slovným formuláciám sa treba vždy vyhýbať, najmä v prípade rakoviny, pretože neposilňujú vedomie a často spôsobujú ďalšie podráždenie imunitného systému.
Ako sa však pri tejto konkrétnej orientácii uplatňuje rozvoj a duchovnosť? Touto otázkou sa budeme zaoberať v ďalšom článku.
Kresby: Cornelia Foerch