Slnečná oáza

Zverejnené 3. júna 2021

Odkiaľ pochádza tento pojem?

Jedného večera otvoril Dr. Michael Birnthaler v kruhu blízkych priateľov a kolegov ideu takzvanej kultúrnej oázy, ktorá, ak ju definujeme trochu presnejšie z hľadiska spirituality a jej obsahového významu, je istým druhom slnečnej oázy. Rozprával epizódu zo života Rudolfa Steinera, v ktorej Steiner predpovedal budúci spirituálny vývoj – ako by mohol vyzerať a aké formy by mal. Následkom prevahy materializmu spiritualita v budúcnosti nebude mať veľa možností prezentácie na verejnosti. Z tohto dôvodu budú musieť osoby, ktoré žijú náročnú spiritualitu a nechcú sa vyčerpávať v dobovom dianí, priaznivým spôsobom vytvárať spojenia a rozvíjať svoj potenciál uvoľňujúc ho vo vzájomnej výmene.

Označenie slnečná oáza chcem dať sám, z porozumenia vnútornej pôsobnosti a možným kreatívnym procesom nastávania, ktoré ľudia v sebe nesú. Slnko je vyžarujúcou planétou, zatiaľ čo napríklad Mesiac naproti tomu predstavuje veľký reflexný disk pre slnečné žiarenie. Vo veľmi zmätenej dobe, akou je aj tá materialistická, prebiehajú v zmysle vonkajších okolností neustále obmeny. Človek so svojím potenciálom je však zvyčajne tolerovaný len vo veľmi konformných podmienkach. Ľudské slnečné sily by mali byť vzkriesené ako spirituálne tvorivé sily prostredníctvom samostatného rozvíjania spirituality. Kým je slnko dokonca aj v materiálnej rovine zatienené geoinžinierstvom a ľudia viac nemôžu rozvíjať svoju silu sebaurčenia, lebo príliš trpia stresovými situáciami diktátorských nariadení, musia v zvláštnej miere vzkriesiť slnko vo svojich srdciach.

Čo alebo akú formu môže predstavovať slnečná oáza? Predovšetkým ju treba chápať ako miesto, na ktorom sa stretávajú ľudia s rovnakými alebo podobnými cieľmi, sú tam vo vzájomnej výmene a myslia prípravu ďalších možností pre budúcnosť. Podľa tejto veľmi jednoduchej a veľmi všeobecnej definície by ale aj Fórum v Davose s Klausom Schwabom rovnako bolo slnečnou oázou. S istotou však toto fórum nie je oázou, v ktorej svieti slnko pre budúcnosť, ale je, ak sa to pokúsime definovať, bezodnou, neptúnskou, mesačnou hlbinou, nakoľko sa nezakladá na fundovanej spirituálnej, filozofickej, ekologickej a psychologicko-rozumnej vízii. Základný záujem slnečnej oázy a každého jednotlivca, ktorý v nej spolupôsobí, sa musí zakladať na dostatočne fundovanej a platnej spiritualite, ktorá nezodpovedá svojvôli a subjektívnym vlastným emóciám, a vo svojom strede musí uvoľňovať disciplínu meditácie.

Významné ale je, že slnečnú oázu možno na jednej strane myslieť na určitom mieste, avšak ak to vzťahujeme na celkom moderné časy, môže byť nezávislá na mieste. Je nesená prostredníctvom ľudí, ktorí sa stretávajú so spiritualitou, s rovnakom cieľovou orientáciou. Demeterhof, ktorý hospodári nezávisle a môže sa vo svojich rozhodnutiach slobodne hýbať, by tiež napríklad mohol predstavovať takúto oázu. Alebo by ňou v tomto zmysle dokonca mohla byť nemocnica alebo jogová škola, ktorá sa so svojím tímom určuje nezávisle na administratívnych nariadeniach a oficiálnych náboženských zásadách.

Manželský pár, ktorý si osvojí zadania pre vyžarujúcu meditáciu, môže byť jednotou v zmysle tichého spirituálneho prameňa sily. Problematika, že sa dnes človek dokáže nekonečne vyčerpať v materialistickej dobe a investovať celú svoju energiu do existenčných otázok a zvládania konfliktov, by mala byť prostredníctvom idey slnečnej oázy nielen zmenšená, ale dokonca úplne odstránená. Je to však miesto, kde sa ľudia stretávajú pre spiritualitu a solidarizujú spolu, nie miesto úniku, ale tajomný prameň sily podobne ako studňa s osviežujúcou vodou, pri ktorej ľudia žijú a z ktorej aj návštevníkovi ponúknu občerstvujúcu vodu.

Niekoľko osôb založilo v Taliansku miesto, ktoré predstavuje ekologický spirituálny projekt a ktoré na jednej strane vyžaruje pre okolie pokojnú atmosféru a na strane druhej v nadradenom zmysle uvoľňuje myšlienkové sily pre svet. Konajú sa tam školenia a praktiká; je to miesto, na ktorom sa stretávajú a zdieľajú mnohé rozdielne motivácie. V celom prostredí nie je elektrožiarenie a preto je tam prirodzene veľmi čistá a pre zotavenie priaznivá atmosféra. Rôzne druhy zvierat, ako napríklad smaragdové jašteričky pobehujú po lúke, ale ľudia neprichádzajú do divokého biotopu, nachádzajú tam úžasne udržiavanú, človekom utvorenú krajinu a architektúru. Konštruktívnym a  ideovou silou oduševneným spôsobom majú z oázy pre svet plynúť láska a sila.

Duchovná substancia slnečnej oázy

Keď je nezávislosť ľudí skutočne dosiahnutá a fundovane vypracovaná, môže na svet vplývať tými najlepšími silami. Slobodný človek, ktorý je individuálne založený a nachádza sa v spolupráci s inými, vysiela do okolia veľkú silu. Táto sila je veľká preto, lebo je slobodným. Oáza musí byť preto nezávislá ako slnko na oblohe. Schopnosti a psychické kvality, fundované charakterové vlastnosti a morálna veľkosť, ktoré si človek vypracoval, sú svetelné a teplo dávajúce sily, ktoré nepôsobia len v úzkom vzájomnom kruhu, napríklad u ľudí, ktorí v kultúrnom spoločenstve pracujú, ale osvetľujú tiež kozmos, ako aj zem. Preto sú ľudia v slnečnej oáze oheň zapaľujúcim klíčkom, ktorý svojím slnečno-priateľským svetlom a vnútorným teplom v tichosti inšpiruje svet.

Metafyzicky videné sa chce slnko celkom stať zemou, aby jednotlivý človek ako predstaviteľ svetla nemusel súhlasiť so žiadnym odčlenením, rozdelením a znehodnotením. Slnko kozmu sa v človeku spája a tvorí jeho srdce.

Človek sa rozvíja smerom k rastúcej jedinečnosti, k láske a individuálnej sile. Nesie oázu, zvolené miesto spirituality. Lebo kto iný než jednotlivec by mal niesť spiritualitu a zodpovednosť za ňu?

Žiadna kultúra nezačína hneď s vonkajšími akciami, ale rozvíja sa v tichosti ľudských duší. Myšlienky a pocity, ktorých hodnota je priateľská pre budúcnosť a vysoko morálna, tvoria silu zakorenenia každého rozvoja. Budúca sila žije v jednotlivcovi a pozdvihuje sa v spoločenstve, v blízkej osobnej vzájomnosti, ale je podobná manuskriptu, ktorý zatiaľ nemožno sprístupniť širokej verejnosti. Uvážené myšlienky a najlepšie idey sa rozvíjajú v spoločných rozhovoroch a konaniach pre ideály a tieto sa najprv rozprúdia v akejsi slnečnej besiedke, než budú môcť byť prijaté širokým obyvateľstvom. Sú nastávajúcimi klíčkami pre kultúru, lásku k blížnemu, toleranciu a postoj vzpriamenosti.

Ľudské kvality vyžadujú učenie sa a obetný skutok

Keď sa v srdci jemnocitne stretnú zmysel pre spoločenstvo a dokonalá samostatnosť, môžu vo svete vzkriesiť mnohých tvorcov pokoja. Duše, ktoré sa bez výnimky venujú celému ideálu, môžu ovplyvniť veľké veci, lebo nielenže propagujú mier, ale myslia ho, cítia ho vo vzájomnom súžití a uskutočňujú vysoké a najvyššie činy.

Slnečná oáza je prameňom sily inšpirácie, nielen pre interných, ale aj pre mnohých ľudí, ktorí sa externe na základe nečakaných okolností zrazu cítia byť povolaní k eticky vysokému konaniu. Je to dar, ktorý sa rozvíja v slnečnej oáze prostredníctvom myšlienok a meditácií a nesie sa ďalej do svetového diania. Skoro magicky môžu politické situácie s negatívnym obsahom náhle dospieť k zmene a dochádza k vyliečeniam, ktoré by neboli bývali možné.

Sila meditácie slnečnej oázy prebúdza potenciál dobra u ľudí bez toho, aby s nimi bolo komunikované. Je to archanjel, ktorý von do sveta v tichosti vynáša tie najvynikajúcejšie myšlienkové ideály.

Myšlienka je slnečnou silou. Vo vzájomnom zladení jednotlivých spolutvorcov slnečnej oázy vyžaruje táto sila s takou suverenitou, ktorá v tom najlepšom zmysle zodpovedá slobode. Keď je ideál slobodný a chcený, spoločne nesený a myslený pre svet, slobodný od ekonomických nátlakov a planých pôžitkov, s pripravenosťou vykonať skutok, neexistuje žiadna pochybnosť. Pravá a myslená myšlienka sa raz presadí.

Disciplína a obeť

A nesmie chýbať zopár slov k veľmi zakázanému pojmu obeť: všetci spolutvorcovia slnečnej oázy si ako najvyšší cieľ bez rezerv a váhania želajú vzkriesenie človeka, jeho najlepších ideálov a najkrajších hodnôt. Človek musí pre túto ideu sám seba obetovať vo svojom malichernom egu. Povinnosť rozvoja si vyžaduje prácu a to každý deň, každú hodinu. Opovrhnutia hodne by sa mal cítiť ten, kto by si slnečnú oázu pre seba nárokoval ako útočisko pre vlastný úžitok.

Disciplína rozvoja je krásna. Nesie v sebe kúzlo, ktoré v tmavých dňoch umožní vzkriesiť vyžarujúcu radosť. Čo je ale krása?

Krása je verný sprievodca na ceste duševno-duchovného rozvoja človeka.¹⁾ Slnko žiari v svetle, zatiaľ čo Mesiac to isté svetlo reflektuje. Ľudský mozog dokáže reflektovať myšlienky. Preto je mozog mesačným orgánom. Slnko je však prameňom tvorenia. Je bezprostrednou dimenziou ducha. Mesiac by mohol byť označený ako matematik, ktorý múdro myslí, avšak Slnko je bezprostredným prameňom, ktorý múdrosť utvára. ²⁾ Keď porovnáme starý a nový testament, zistíme že Mojžiš priniesol zákony a proroci ohlasovali Krista. Kristus sám ale bezprostredne priniesol vyžarujúcu lásku a naplnenie zákona, ako sa to uvádza v mnohých testamentoch. Je prichádzajúcim slnkom pre zem. Z tohto dôvodu sa v antropozofii Kristus spája so slnečným duchom. ³⁾ Tak, ako je slnečný duch, existuje aj slnečný démon. Kresťansky-duchovné pôsobenie sa časmi prenáša prostredníctvom rozličných zvláštnych osobností. V rovnakej miere existujú ľudia, ktorí pôsobia istým spôsobom démonicky a fanaticky, ktorí chcú potlačiť všetky dobré impulzy, ktoré chcú povstať v človeku a ktorí prijímajú zničujúce rozhodnutia proti otázkam rozvoja. Dnes, v dobe iracionality, pôsobia mocným vplyvom a prejavujú sa v niektorých typických štruktúrach osobnosti. ⁴⁾ Slnečná oáza by nemala byť zamieňaná s pojmom kultúrnej oázy, ktorý sa objavil počas korony. Vo všeobecnosti predstavuje kultúrna oáza miesto zhromažďovania sa a stretávania ľudí, ktorí majú záujem stretávať sa vonku kvôli aktuálnym problémom doby. Sú však organizovaní menej záväzným spôsobom. Mali by sme sa učiť koncentrovať sa z kultúrnej oázy smerom k slnečnej oáze a rozvinúť väčšiu zodpovednosť v špecifickom ohľade prostredníctvom meditácie a myšlienkového nasmerovania sa na svet.