Logika a zákony zdravia VII – Tri bytostné stavy prírody

Takzvaná sánkhja filozofia pôvodom z východu veľmi praktickým spôsobom rozdeľuje najrozmanitejšie prejavy ľudstva a prírody do troch rozličných článkov. Sú to takzvané guny, kvality bytia a nazývajú sa sattva, radžas a tamas. Podľa tejto trojčlennosti možno identifikovať všetky viditeľné fenomény a následne všetky ľudské činy. Výhoda tohto rozčlenenia pre človeka, ktorý ho prakticky a na základe poznania uskutočňuje, spočíva v tom, že môže dať svojmu životu lepšie sebaurčujúce smerovanie. Zdravie si vyžaduje aktívne, vedomé zaoberanie sa nielen sebou samým, ale predovšetkým fenoménmi prírody, potravinami, podmienkami existencie, vzťahovými pomermi a širokou škálou pocitov, aby mohlo dôjsť k sebaurčeniu, ktoré je také dôležité pre zdravú psychickú a fyzickú existenciu.

Sattva je čistá a žiarivá guna a keď prevláda v konaní a vedomí, vedie ku krásnemu estetickému vyžarovaniu a poskytuje príjemné spojenia vo vzťahových pomeroch. Radžas znamená hyperaktívny, pohyblivý princíp ľudskej a prírodnej existencie. Vyznačuje sa nepokojom, uponáhľanosťou a žiadostivosťou, a teda predstavuje základ pre všetky vôľové akcie. Radžas už nie je čistý, ale vyznačuje sa inštinktívnosťou, a preto predstavuje čoraz väčšiu záťaž pre zdravie. Tretia guna, tamas, označuje temnotu alebo nečinnosť tela so všetkou jeho ťažobou. Vo vedomí predstavuje nezáujem, nedostatočnú pozornosť a jej prejavom je ignorácia.

Ak tieto tri základné princípy existencie rozoberieme filozoficky a v pozorovaniach života, dospejeme k záveru, že tieto princípy sú v neustálej vzájomnej výmene. Dobre pripravené jedlo s organickými prísadami, harmonicky uvarené a dobre vyvážené korením, je ideálne ako sattva jedlo. Ak sa však jedlo jednostranne dochutí množstvom štipľavého korenia, čistý stav skĺzne do nepokoja a stáva sa gunou radžas. Pri opakovanom prihrievaní a dlhodobom skladovaní v chladničke získava tá istá potravina bytostný stav tamas a  v ľudskom trávení prebúdza temné sily, ktoré sa ťažko odbúravajú. Najmä pokiaľ ide o výber, prípravu a uchovávanie potravín, sa toto rozdelenie podľa filozofie sánkhja na sattva, radžas a tamas stáva veľmi dôležitým. Ľudské vedomie sa môže už pri pestovaní a kultivácii obilnín, ovocia a zeleniny sústrediť na otvorenie tendencie pre stravu orientovanú viac na sattvu, radžas alebo tamas.

Tri princípy bytia sa dajú aplikovať nielen na kultivovanie potravín, ich prípravu a kultúru stravovania, ale možno ich nájsť aj vo všetkých formách viery, správania, činností a prejavov ľudského konania. Vezmime si napríklad spôsob, akým ľudské vedomie rozvíja vnímanie. Akým spôsobom sú vedené zmysly a vnemy, ktoré s nimi úzko súvisia? Spôsob, akým niekto orientuje svoje vnímanie na seba a vonkajší svet, v následku vedie k svetlejšej alebo viac zahaľujúcej sfére, dokonca k stmavnutiu telesných pomerov. Z tohto dôvodu vyvstávajú otázky: Kedy prebiehajúce procesy vnímania zodpovedajú guna sattva, kedy sú prepletené s túžobným a vôľovým stavom radžas, teda nepokojným princípom, a kedy alebo pri akých príležitostiach zmysly podľahnú nečinnosti, absorbujúcemu a zaťažujúcemu princípu tamas? V zmysle aktívnej starostlivosti o zdravie môžete venovať pozornosť tomu, akým spôsobom vedomie riadi vnímanie. Snaha dosiahnuť objektívnu pozornosť a osviežujúce zmyslové vnímanie a v konečnom dôsledku istý dobrý výsledok, dáva ľuďom na jednej strane prirodzené, lepšie vzpriamenie tela a na druhej strane podporí zdravé vylučovacie procesy. Niekto by napríklad mohol zastávať názor, že najpohodlnejšie a najzdravšie je v podstate nevyvíjať žiadnu námahu, nechať ostatných na pokoji v akejsi ľahostajnosti a aj sám sa zaboriť do pohodlného kresla. Cesta k objektívnemu vnímaniu rôznych fenoménov si vyžaduje bdelú a vedomú aktivitu, a pokiaľ človek celkom podľahne pohodlnosti a telo svojou ťažobou určuje zmyslový život, upadá do tamas.

Je veľmi cenné, ak sa týmto rôznym procesom vnímania a tomu, ako sú aktívne a dostatočne objektívne rozvíjané, venuje primeraná pozornosť. Starostlivosť o zdravie si vyžaduje konkrétnu formu zaoberania sa zmyslovou činnosťou a vedome utváraným vnímaním. Už počiatočné rozlišujúce pozorovanie týchto pomerov dokáže prekonávať nastupujúci nepokoj a nečinnosť a vedie k lepšej sile pnutia v psyché aj vo fyzis. Práve vedomie sa napokon cielene nasadzuje, aby dospelo k riadeniu a aby určovalo fyzické podmienky. Odporúča sa aspoň trikrát počas dňa v plne zrelom vedomí a vedome nasmerovať svoje zmysly s ich schopnosťou vnímania na vybrané objekty zo života. Je tiež užitočné sledovať jednotlivé účinky, ktoré následne z tejto vedomej psychickej činnosti vznikajú  a porovnávať ich s účinkami automatizovaného vnímania.

Ako sa správajú prúdy sattvy, radžas a tamas v rámci osobnej fyzickej konštitúcie? Tejto otázke a tomu, ako sa dá prakticky podporovať správna forma pokoja a konkrétna forma aktívneho, vedomie utvárajúceho zaoberania sa, sa budeme venovať v nasledujúcom článku.