Originál článku bol zverejnený dňa 30. decembra 2021
Voľne podľa prednášky Heinza Grilla zo dňa 27.12.2021 v Arco
Zo síl skonania vystupuje radosť zo vzťahov
Filozof Fichte, ktorý žiaľ v Nemecku nemal také známe postavenie ako napríklad Hegel alebo Schelling, sa o svete ideí a ich znamenitej sile vyjadril veľmi pôsobivým spôsobom.
„Tam, kde k životu preniká idea, daruje nesmiernu silu a intenzitu, a len z idey pramení sila.“
Táto veta by sa javila ešte pôsobivejšie po miernej úprave a rozšírení:
Spirituálne platné a najlepšie idey, ktoré prostredníctvom odhodlanosti človeka preniknú až do praxe života, vedú k najvnútornejšej stabilite psychiky, nesmiernej sile a iba prostredníctvom ideí, ktoré sa stanú úplnými ideálmi, vzniká životný prameň, znamenitý éter, ktorý človeku poskytuje novú dôveryhodnú silu.
Starší filozofi poznali duchovný svet a vedeli, že horný a dolný, viditeľný a neviditeľný svet neochvejne a logicky spolupôsobia. Ľudia však nie sú závislí na štruktúre osudu, ktorá im je cudzo uložená, oni vytvárajú, ako to preskúmali dejiny filozofie, svoju vlastnú, vzostupnú alebo zostupnú, takzvanú karmu. Ochorenia, krízy, slávne obdobia kultúry a úpadky sú maximálne závislé od ľudskej psychiky. Tým tajuplným v osudovej štruktúre ľudstva je však to, že s kultúrou nie sú prepojení len ľudia, ktorí robia politické, ekonomické a všeobecné sociálne rozhodnutia v súčasnom živote, ale tiež minulosť predkov, ktorí žijú na druhom svete, teda zosnulých.
Vzťahová rovina nadobúda rastúci význam
Vzťahy medzi ľuďmi môžu byť jednou z najťažších požiadaviek, ktoré chcú ľudia navzájom riešiť. Prichádzajúci rok 2022 ohlasuje malý životný zdroj takpovediac priaznivej vzťahovej alebo citovej substancie. Nie je pravdou, že človek môže mať vzťah, šťastlivo si ho sám privlastniť, ale je to omnoho viac priaznivé pôsobenie, ktoré vzťah privádza k prospievaniu, tak ako slnečný svit zapríčiňuje budúci kvet a otvára ho svetlu. Na jednej strane prislúcha k šťastlivej vzťahovej otázke výrazná morálka, určitá ľudská čistota a dynamická, odvážna sila, ktorú jednotlivec prináša a na strane druhej, aby človek vstúpil do citlivej substancie vzťahu, musia nastať osudové štruktúry, kedy hviezdne nebo stretáva človeka príjemným spôsobom. Bolo by príliš jednoduché, keby človek čítal svoje hviezdy iba podľa horoskopu a iba by pasívne pospájal priaznivé a nepriaznivé dispozície. Individuálna vzťahová sila a šťastlivý príliv z kozmu, aby vo všeobecnosti vo vzťahu vznikla pretrvávajúca hodnota, sú mimoriadne komplexné a vyžadujú si dôslednú analýzu.
Ochorenie korony môže v každom prípade pôsobiť v dvoch smeroch. Pokiaľ sa lieči v zmysle prirodzeného ochorenia, do určitej miery bez strachu a so solídnou rozvahou, ohlasuje určitý krok do budúcnosti a veľmi pekným spôsobom umožňuje premýšľať o doterajších vzťahových pomeroch. Prečo niekto ochorie? Nie je to tak, ako to stojí v knihe od Judith von Halle, že ľudia, ktorí ešte nerozvinuli dušu vedomú, ochorejú a utrpia veľký údel osudu.1) 1)Judith von Halle: Pandémia koronavírusu II. Ďalšie antropozofické aspekty. Skôr silné horúčkovité záchvaty a ďalekosiahle oslabenia, ktoré sprevádzajú zápalové procesy v oblasti dýchacích ciest, vytrhávajú človeka z jeho doterajšieho poriadku. Pre uzdravenie z ochorenia musí byť v rastúcej miere vynaložená jasná telesná a duševná aktivita a jednotlivec nesmie prepadnúť strachom a pocitom slabosti tela, musí sa dokonca proti niektorým slabostiam svojho dychového systému trénovať a napriek únave vzpriamovať svoju mentalitu. Súčasne skúsenosť ukázala, že bolo nevyhnutné premýšľať o doterajších vzťahových pomeroch a vniesť do nich určitý druh novej orientácie. Takmer vždy sa ochorenie rozvinie z disharmonických vzťahových pomerov a keď sa tieto usporiadajú, postupne sa rozvinie zdravie a väčšinou až do lepšej kondície.
Druhá rovina pôsobenia ochorenia korony sa prejavuje v narastajúcich strachoch a silnom podliehaní telesnosti. Vzťahy značne utrpia vo svojej kvalite a celkom obzvlášť vo svojej prirodzenej sile cítenia, keď do centra pozornosti vstúpi ochrana a zachovanie tela. Človek si myslí, že musí aj druhých chrániť a podstúpiť mimoriadne opatrenia a podľahne tak veľmi chorobnému altruizmu, ktorý v sebe nesie skryté ego. Tak existujú dva brehy, dve skupiny ľudí, ktoré navzájom dobre nekomunikujú a ktoré vykazujú úplne protikladné vzťahové pomery. Jedni chodili ku chorým, aby sa nakazili a rozvinuli prirodzenú obranu pred ochorením. Oni neochoreli, pretože boli v zmysle nevyhnutnosti rozvinutia vedomia primerane bdelí a prítomní. Tak, ako človek prostredníctvom vedomého ponorenia sa do studenej vody neochorie, rovnako bude mať spravidla prostredníctvom vedomého ľudského stretnutia obranu proti patologickým zárodkom a vôbec nebude chorý alebo ochorie len nepatrne. Význam ochorenia korony je v každom prípade ten, že sa ľudia učia pracovať slobodnejšie vo vedomí a sú menej závislí od telesnej determinácie. V súčasnej dobe by mala byť v ľudstve rozvíjaná takzvaná vishuddha-cakra, centrum v oblasti hrtana, jemnohmotné energetické centrum, ktoré organizuje vedomie k logickým a bdelým myšlienkovým procesom.
Vzťahová rovina sa ale silným a fundovaným spôsobom ďalej rozvinie u všetkých tých osôb, ktoré sú vystavené vylúčeniu zo spoločnosti a napriek tomu sa nevzdajú svojich ideálov. Jednako potrebujú silný charakter tí, ktorí sú klasifikovaní a označovaní ako takzvané zlo, aby na jednej strane nevstúpili do beznádejnosti a na strane druhej do nefyziologického stiahnutia sa s polarizujúcim charakterom voči svojim protivníkom. Vzťahová otázka obdrží svoj prílev z duchovného, respektíve z posmrtného sveta, keď bude myslená spôsobom slobodným od polarít, bez veľkých majetkových nárokov v zmysle vlastnenia – chcenia, ako to vyjadril Erich Fromm.
Zosnulí chcú, aby ľudia vstúpili do vzťahu
Kto prirodzeným a zvnútorneným spôsobom niekedy počúva vlastné vnútorné pocity, nadobudne s výhľadom do roku 2022 pocit, ako keby sa pozeral dovnútra tmavej jaskyne, ktorá nemá žiadnu diferenciáciu a ktorá neumožní preniknúť žiadnemu ozajstnému záblesku svetla. Keď svoje pocity ďalej pozoruje a zvolí si k svojmu životnému princípu spirituálnu myšlienku, nadobudne opäť nádej a spozoruje, akoby túto myšlienka vnímal z nadradeného vedomia. Zosnulí ľudia prestupujú svojím duševným telom do posmrtného bytia a tam prežívajú svoje minulé bytie spôsobom celkom slobodným od tela a prežívajú tie ideály, o ktoré sa v skutočnosti usilovali a uskutočnili. Egoistické priania vytvoria v posmrtnosti múr temnoty a ohraničenia, zatiaľ čo všetky dobré výtvory, esteticky rozvinuté pocity a skutočne vykonané služby obety vytvoria spájajúce svetlé pocity. Duše po smrti žijú v spojení a keďže sú doma v tejto najvlastnejšej duševnej látke spojenia, chcú potešiť svojich blížnych substanciou cítenia, jemnými, svetlom inšpirovanými slnečnými silami. Kto preto svojej vlastnej duši naslúcha a v kontemplatívnom pokoji študuje, spozoruje, že zosnulí nechcú nič iné než dotýkajúci sa rozmach vzťahov a chcú viesť všetkých ľudí k nosným, zodpovedným a pekným ideálom. Zosnulí chránia toho, kto sa usiluje o skutočné nedotknuté a k rozvahe orientované, ako aj obsahovo nesené vzťahy. V žiadnom prípade nechcú medzi ľuďmi rozkoly, ktoré dnes nastávajú v reťazových reakciách. Rozpad kvôli egoizmom tých na druhom svete a tých na tomto svete vedie v rastúcej miere k rozkolom. Dobrý ľudský vzťah bez prílivu z druhého sveta je sotva možný.
Krátke osobné rozprávanie
Jeden môj veľmi blízky priateľ horolezec, ktorý pred niekoľkými rokmi, ešte kým som prišiel do Talianska, uskutočnil početné prvovýstupy famózneho charakteru, prišiel pre krátke zlyhanie krvného obehu počas ľahkého výstupu v uplynulom roku o život. Boli sme si v mnohých vlastnostiach podobní. On bol majstrom v krehkom lezení a ja som rovnako vedel veľmi dobre zaobchádzať s lámavými skalami. Mal veľmi mladistvé správanie a veľké srdce zo športu. Pri lezení mával často pocity závrate, čo je okolnosť, ktorá môže mnohých vystrašiť, ale s ktorou sa časom dá dobre vysporiadať. Správa o jeho smrti ma zastihla veľmi rýchlo a už o niekoľko dní potom som pozoroval, ako sa duša bezprostredne nachádza v mojom blízkom cítení. Až do dnešného dňa žije ako slnko v mojej atmosfére a sprevádza ma priateľským a veľmi veľkorysým svetlom. Giuliano Stenghel bol človek s neobmedzenou veľkorysosťou a širokým srdcom pre sociálny život.
V čase, keď pre banálnu nehodu prišiel o život, práve niekoľko ťažko chorých psychopatických osôb, ktoré si dali za cieľ zničiť moju osobu, na mňa nasmerovalo svoju celkovú akčnú silu. Giuliano Stenghel bol tou osobou, ktorá sa, ako to dnes ukazuje obraz v posmrtnom svete, skutočne obetovala. V duši často prebiehajú tajomné procesy. „Napadnú Ťa, ale tento útok nepatrí len Tebe, ale aj mne a všetkým našim priateľom a preto prijmeme rovnaké sily urážky a ničivého zámeru. Vystupujem zo života, aby bola vynaložená obeť proti týmto útokom. Ty ale máš žiť a ja Ťa budem sprevádzať inými spôsobmi. Tvoj život priniesol záchranu pre môj život a ja som vďaka Tebe po istej pauze v lezení opäť našiel radosť z mojej záľuby. Aj písanie kníh u mňa opäť vzplanulo prostredníctvom Tvojej inšpirácie.“ A v určitej miere hovorí táto duša presne to, že pociťujú duše v posmrtnom svete: „Čo je hoden život v lipnutí? Nič nie je hoden. Čo sú istoty? Aké prekážky a aké hlúpe pocity. Tu hore v posmrtnom živote nepoznám žiadne istoty, poznám len dielo, činy a oduševnené vzťahy.“
Svetlo, ktoré dnes Giuliano Stenghel vysiela na horolezeckú scénu a na moju osobu je veľkolepé, vyjavuje mi narastajúcu krásu a silu lásky pre vzťahy a je prítomné pri lezeckých túrach ako ochraňujúci duch.
Temný svet vedie človeka k hlboko založeným skúsenostiam s nadpozemským svetom
Existujú veľmi početné takzvané konšpiračné teórie, ktoré hovoria, že dnešné korona časy sú vraj taktickým opatrením, ktoré má údajne viesť k zdecimovaniu spoločnosti. Nepriamo možno myslieť a aj praktizovať mnohé veci. Zámery sú však iné. Korona opatrenia majú odviesť pozornosť od samotnej hospodárskej krízy a vydláždiť pseudovýchodisko zo žalára materializmu. Z hospodárskeho hľadiska príde veľmi ťažké obdobie s mimoriadne vážnymi kolapsami a úplnými zvratmi v hospodárskom systéme.
Koronakríza je však v úplnom zárodku vyvolaná viacerými ľuďmi, ktoré tak hlboko nenávidia všetko pekné a ľudské vzťahy, až ich chcú úplne zničiť. Tento fenomén ničivého úsilia, ktorý vedie psychopatov v ich konaní, sa rozvíja z nedostatočnej sebahodnoty a pocitu úplného nebytia. Psychopat sa v priebehu svojho vývoja učí, ako môže pre seba získavať energiu pomocou klamstiev a skrytého sadizmu. Je takmer vždy neviditeľným páchateľom, ktorý sa šikovne maskuje do role obete. Vzťahy s pekným vyžarovaním mu často pripadajú ako neznesiteľná výzva, ktorú pre svoj nedostatok spojenia s inými ľuďmi a svoje odrezanie od posmrtného sveta nedokáže zniesť. Musí bojovať so vzťahmi a zničiť krásu, ktorej čelí.
V súčasnej dobe možno rozpoznať širokú vlnu psychopatie, ktorá by chcela otráviť pekné prejavy a ukradnúť človeku posledný dych radosti zo vzťahov. Ten, kto napríklad žije presný opak a teší sa z pekného vzťahu v páre, nepodieľa sa vo svojej duši len na pozemskej kráse, ale prebúdza malú iskru radosti v posmrtnom svete zomrelých. Prostredníctvom odvážneho uvedomenia si uznania a rozvojom estetického cítenia v interakcii s ostatnými sa vyjavuje povznášajúca sila. Tí ľudia, ktorí bojujú so všetkým krásnym, sa zatvárajú vo svojich vlastných tmavých jaskyniach a nenechajú do nich viac prenikať svetlo posmrtnej existencie. Strácajú akékoľvek spojenie s hviezdami a vytvárajú závislosť na závislosti od fyzickej hmoty. Prepadajú pudu zvrátenej sexuality a symbiotického lipnutia na sebe navzájom.
Keďže práve títo ľudia takto zatvárajú svoje dvere na tmavých múroch, podporujú druhú stranu, zmyslovú radosť vzťahovej sféry. Tí, ktorých vylúčili, získavajú väčší prílev z nadpozemského sveta a stávajú sa nielen vzťahovo radostnejšími ale aj krajšími. Škaredosť a krása vstupujú do dynamiky. Vylúčení, urazení a znevýhodnení sa pozerajú na zatvorené a zamurované dvere ľudí, ktorí sú takzvaní spravodliví, a zažívajú neznesiteľnosť škaredosti, získavajú vzostup k ideálom krásy a učia sa čoraz viac oceňovať vzťahy. Ľudia, ktorí si doposiaľ v rámci rozličných duchovných úrovní nerozumeli, prichádzajú k sebe a spoznávajú sa až do hĺbky duše. Je to temný čas, ktorý nevyhnutne prinesie väčšiu fantáziu pre nové úrovne vzťahov.
Anmerkungen
⇑1 | Judith von Halle: Pandémia koronavírusu II. Ďalšie antropozofické aspekty. |
---|