Zverejnené dňa 12. septembra 2025
Autor: Heinz Grill
Útok na iných znižuje duchovnú integritu útočníka.
Ako je možné, že Uwe Burka, Anneke Schammann a isté médium šíria obvinenia zo sektárstva v takom obrovskom rozsahu, uvádzajú pritom všetky dobre známe sektárske klišé a bez vyžiadania vnucujú svoj list mnohým antropozofickým inštitúciám? Existuje na to biografické vysvetlenie, ktoré možno ľahko sledovať na základe prebiehajúcich udalostí, a existuje hlbšia ezoterická príčina, ktorá má korene v karmických súvislostiach.
Opis vnútorného karmického pozadia môže a pravdepodobne aj bude vnímaný ako útok na Uweho Burku a Anneke Schammann. Mnohí ľudia dnes požadujú, aby všetka duchovná výskumná práca zostala anonymná, bez uvádzania mien a aby každá forma diskusie bola prezentovaná tým najvšeobecnejším spôsobom. Pastier by viac nemal rozlišovať kozy a ovce. Už len to, že sa niekto odváži zaoberať sa nejakým dielom alebo vyjadrí kritiku verejným vyhlásením, je údajne porušením osobných práv. Náznaky, sugestívne otázky a paušalizované odsúdenia sú vítané, ale človek by mal zostávať vo všeobecnej rovine a nikto by sa nemal cítiť osobne dotknutý. Všetky názory by mali pod záštitou tolerancie, bez reflektovania zaplaviť bezvýznamné pódium verejnej mienky.
Tento vývoj formovania názorov so všetkými sugesciami a istou anonymizáciou sa dnes stal veľmi módnym a ničí pekný koncept adhikáry. 1)Adhikára je schopnosť usilovať sa o duchovno na základe individuálnych schopností a súladu. Je to obrátenie sa individuality k svojmu vlastnému potenciálu v súlade s univerzálnom. V tomto koncepte nachádzajú to individuálne, to univerzálne a to kultúrne mimoriadne jasné usporiadanie. Zabraňuje akejkoľvek forme sektárstva. Trojitý poriadok vo výraznej praxi chráni ľudí pred ideologickými a fundamentalistickými tendenciami. Koncept adhikáry je náročným spôsobom rozvinutý v Slnečnej oáze, ktorá preto predstavuje presný protiklad sektárskych, inštitucionálnych prejavov a tendencií formovania skupín. ktorý je stále uplatňovaný v náročnejších duchovných školách jógy a orientálnej filozofie vo všeobecnosti. Moralizujúce odsudzovanie by v tomto koncepte nemalo žiadne opodstatnenie a prenasledovanie iných by sa dalo považovať za absurdné a sebadeštruktívne. Uwe Burka a Anneke zďaleka nie sú oboznámení s týmto úžasným konceptom adhikáry, ani neštudujú vplyv osobných činov na posmrtný život a v konečnom dôsledku ani na duchovný svet.
Yo yacchraddhaḥ sa eva saḥ – A čokoľvek v ňom je táto vôľa a táto viera: On je to a to je on. (Bhagavadgíta, XVII, 3)
Túžba útočiť na iných, ktorá je zakorenená vo vôli, vedie k odhaleniu vlastného statusu, ktorý sa zhoduje s vlastnosťami, ktoré človek pripisuje iným. Gándhí vo svojom učení stále rozlišoval medzi ahimsou, nenásilím, a himsou, násilím, ktoré spájal nielen s vonkajšími činmi, ale aj so spôsobom osobného prejavu. Tento veľký indický právnik bol veľmi konkrétny, precízny, takmer vedecky presný, keď učil o hodnote nezávislosti. Neodsudzoval však ľudí – v jeho prípade Angličanov, ktorí okupovali Indiu – ale skôr invazívnosť koloniálnej politiky. Zdá sa, že zaobchádzanie s kritikou je dnes jedným z najťažších aspektov ľudskej vzájomnosti. Každé kritické vyhlásenie, aj keď je mienené objektívne, sa javí ako osobná urážka. Ak by sme sa však mohli spýtať duše, ktorá už nežije, napríklad významnej osobnosti profesora Karla Dietera Bodacka, ktorý v živote dokázal úžasné veci, mohla by zo svojho posmrtného prežívania veľmi jasne poukázať na to, že objektívna kritika je žiadúca a že okolnosti, o ktorých sa pojednáva, musia byť pomenované veľmi jasne. Duševný posmrtný život neznesie nivelizáciu, relativizáciu, lacné výhovorky a nezáujem o utrpenie druhých. Prenasledovanie tretích strán so všetkými formami odsudzovania bez konkrétnosti, výlučne kvôli osobnej horlivosti po moci, vedie k strate citu, a to už na úrovni základného duchovného cítenia. Duše v posmrtnom živote sa stránia všetkých, ktorí veria, že musia odsudzovať, ohovárať a verejne eliminovať ostatných. Správanie, v ktorom sa ľudia nikdy nezaväzujú a napriek tomu projektujú, sa posmrtným dušiam javí ako strata ich vlastného stredu, ich jadra a ich pravej bytosti.2)Dnešná forma kritiky väčšinou zahŕňa zovšeobecnenia, emocionálne hodnotové úsudky, ktoré vznikajú bez pozorovania, a unáhlené úsudky prijaté pod vplyvom skupiny alebo príslušnosti k nej. Duša z posmrtného života, a dokonca aj ak je z tohto sveta, sa snaží nájsť pravé vnímanie a na to je potrebné konkrétne označenie, ktoré by usmerňovalo pozornosť mentálneho vedomia. Ak napríklad antropozof dostane list od Uweho a Anneke, môže si rýchlo vytvoriť názor a dištancovať sa od neho, nakoľko s týmto ohováraním nechce mať nič spoločné. Zosnulý sa však takýmto postojom cíti odmietnutý, akoby ignorovaný. Cíti vniknutie tieňa do svojho svetelného tela, čo navodzuje vyžarujúci pohyb k spustošeniu. Ak však antropozof skúma dokument a všimne si, že je nedôstojným pre antropozofický diskurz, ak sa s takýmto vnímaním dištancuje od ďalších hodnotových úsudkov a vedome a zámerne sa dištancuje aj od konania pisateľov, duša z posmrtnej ríše pozostalého vníma a cíti s ním spojenie. Toto hodnotenie nie je zaujaté, ale iba odráža hodnotenie dokumentu a môže a musí ho akceptovať každý rozumný človek.
Uwe Burka a Anneke Schammann určite nepatria medzi ľudí poddajných ako čerstvé vŕby, ktorí ochotne prijímajú názory iných. Ich nálada sa nemení podľa fáz Mesiaca a zdá sa, že nemajú žiadnu úctu k právnym dôsledkom. Jasne a neochvejne obhajujú svoj sektársky lov, ktorý odsudzuje zlo a vyzdvihuje dobro, bez ohľadu na to, koľko kritikov za sebou nechajú. Využívajú nestranných antropozofov, aby odsúdili „podvratný cech jogy“. Chvália sa veľkými skutkami a podľa svojej propagandy zdanlivo v antropozofii zaujímajú popredné miesto.
Požiadavky, ktoré títo dvaja kladú vo svojom liste a v prv prezentovaných listoch, nie sú dvojznačné, ale bez pochýb smerujú proti tomu bezbožnému, zlému a nedobrému. Právo vyjadrovať sa formou kritiky je odsúdeniahodné, pretože obaja to okamžite považujú za manipuláciu. Vzhľadom na to, že polarizácia v antropozofii už dosiahla veľký rozmer a Rudolf Steiner je skôr relativizovaný než braný vážne, akékoľvek vysvetlenie, ktoré sa čo i len pokúša vysvetliť okolnosti tak, ako sa vyvíjajú a stupňujú, sa musí javiť ako nevhodný útok.
Moje postavenie sa teraz stalo statusom vraha, člena vražednej sekty, čierneho mága, ekonomického vykorisťovateľa, neústupného, autoritatívneho človeka s neznesiteľnou povahou, obdareného sociopatickými sklonmi a úplnou ezoterickou túžbou po moci. Dokonca aj moje životné dielo je prezentované ako výsledok umelej inteligencie a všetky moje doterajšie práce a diela sú údajne len narcistickou sebapropagáciou. Nevýhodou obvinenia zo sekty, akonáhle je vznesené, je však to, že dotyčná osoba je vždy vinná. Je stelesnením zla a uväznenia v omyle, a ak neprehovorí, považuje sa to, ako tvrdí istý cirkevný referent pre sekty, za priznanie viny. No ak sa odváži pomenovať okolnosti a objasniť ich, dopúšťa sa ďalšej herézy, násilia a agresie a zaslúži si ďalšie sankcie.
Uwe Burka a Anneke Schammann nemôžu ublížiť veľkému počtu dotknutých osôb, ktorých sú dokonca vari až tisíce, pretože zatiaľ čo v zápale sebapropagácie posielajú svoje listy na každú mysliteľnú adresu, vznikajú ďalšie úspešné knihy, vypracovávajú sa témy, prebiehajú kvalitné ľudské stretnutia, vznikajú umelecké, ušľachtilé diela a predovšetkým sa konajú úspešné semináre. Ale rozposielaním týchto listov plných sugescií a nevedomým zaťahovaním ľudí do konfliktu, ktorý sa javí ako ich najvyššia priorita, vnášajú do ostatných kvapku existenčného strachu. Niektorí čitatelia tieto listy vyhodnotia s poznaním a uvedomením a preto ich odmietnu. Iní ich však úplne ignorujú alebo podobne ako v reklamnej kampani, preberú názory týchto dvoch agitátorov. Náklonnosť k strachu sa zväčšuje, keď sa odohráva pod rúškom náboženského osvietenia a používa sa nedefinovateľné a zákerné slovo sekta. Astrálne telo dvoch hyperaktívnych osôb vnesie do mysle týchto ľudí kvapku strachu a spôsobí nepostrehnuteľné narušenie integrity každého jedného človeka vo vzťahu k duchu. Spisy neobsahujú žiadne faktické argumenty, iba cielené obvinenie inej spirituality, ktorá sa nenazýva antropozofickou, a napriek tomu je vo svojich základných pilieroch hlboko spätá s Rudolfom Steinerom. Každý, kto prijíma slová osobného obvinenia, či už vášnivo alebo nezaujato, bez rozmýšľania a bez dôkladného preskúmania, prehĺta túto kvapku strachu. Sekta je vždy spojená s nedefinovateľným strachom.
Dôsledkom tohto konania Uwe Burku a Anneke vzniknú v antropozofii mnohé rozpory. Ak študujeme účinky astrálneho tela, táto zákonitosť, tak ako je zasiata v karme, sa ukáže. Mlčanie ani marenie týchto činov nie je správnou cestou. Kvapka je duchovnou realitou. Účinky, ktoré sú navonok na dosah ruky, sú zvyčajne menej prenikajúce, menej trvalé a určujúce než tie, ktoré sa odohrávajú na základe sugescie so skrytou sebapropagandou. Tento útok sa deje „v mene antropozofie“ a spôsob, akým sa Uwe a Anneke prezentujú, sa javí byť inkvizičnou výzvou pre všetkým. Po prvýkrát v histórii sa začína hon na čarodejnice proti iným a nazýva sa antropozofickým.
Tretia časť skúma karmické príčiny.3)V článku sa bohužiaľ pri jeho publikovaní našla technická chyba a redakčná nepresnosť. Za to sa ospravedlňujeme. Aktuálna verzia je rozhodujúca a lepšie usporiadaná. Vyhlásenie týkajúce sa zákazu prejavu bolo prezentované trochu mylným spôsobom. Uwe Burka požaduje, aby sa zastavila akákoľvek manipulácia s nimi dvoma a inými ľuďmi. Toto tvrdenie sa spočiatku zdalo byť veľmi logické a opodstatnené. Avšak ak je akákoľvek forma kritiky označená ako manipulácia, nenadobúda toto tvrdenie racionálny, ale skôr diktátorský charakter. Účastníci seminára aj autor sa preto cítia odsúdení na zákaz prejavu na verejnosti, keďže sú údajne sektou a fungujú iba pomocou prostriedkov manipulácie.
Anmerkungen
| ⇑1 | Adhikára je schopnosť usilovať sa o duchovno na základe individuálnych schopností a súladu. Je to obrátenie sa individuality k svojmu vlastnému potenciálu v súlade s univerzálnom. V tomto koncepte nachádzajú to individuálne, to univerzálne a to kultúrne mimoriadne jasné usporiadanie. Zabraňuje akejkoľvek forme sektárstva. Trojitý poriadok vo výraznej praxi chráni ľudí pred ideologickými a fundamentalistickými tendenciami. Koncept adhikáry je náročným spôsobom rozvinutý v Slnečnej oáze, ktorá preto predstavuje presný protiklad sektárskych, inštitucionálnych prejavov a tendencií formovania skupín. |
|---|---|
| ⇑2 | Dnešná forma kritiky väčšinou zahŕňa zovšeobecnenia, emocionálne hodnotové úsudky, ktoré vznikajú bez pozorovania, a unáhlené úsudky prijaté pod vplyvom skupiny alebo príslušnosti k nej. Duša z posmrtného života, a dokonca aj ak je z tohto sveta, sa snaží nájsť pravé vnímanie a na to je potrebné konkrétne označenie, ktoré by usmerňovalo pozornosť mentálneho vedomia. Ak napríklad antropozof dostane list od Uweho a Anneke, môže si rýchlo vytvoriť názor a dištancovať sa od neho, nakoľko s týmto ohováraním nechce mať nič spoločné. Zosnulý sa však takýmto postojom cíti odmietnutý, akoby ignorovaný. Cíti vniknutie tieňa do svojho svetelného tela, čo navodzuje vyžarujúci pohyb k spustošeniu. Ak však antropozof skúma dokument a všimne si, že je nedôstojným pre antropozofický diskurz, ak sa s takýmto vnímaním dištancuje od ďalších hodnotových úsudkov a vedome a zámerne sa dištancuje aj od konania pisateľov, duša z posmrtnej ríše pozostalého vníma a cíti s ním spojenie. Toto hodnotenie nie je zaujaté, ale iba odráža hodnotenie dokumentu a môže a musí ho akceptovať každý rozumný človek. |
| ⇑3 | V článku sa bohužiaľ pri jeho publikovaní našla technická chyba a redakčná nepresnosť. Za to sa ospravedlňujeme. Aktuálna verzia je rozhodujúca a lepšie usporiadaná. Vyhlásenie týkajúce sa zákazu prejavu bolo prezentované trochu mylným spôsobom. Uwe Burka požaduje, aby sa zastavila akákoľvek manipulácia s nimi dvoma a inými ľuďmi. Toto tvrdenie sa spočiatku zdalo byť veľmi logické a opodstatnené. Avšak ak je akákoľvek forma kritiky označená ako manipulácia, nenadobúda toto tvrdenie racionálny, ale skôr diktátorský charakter. Účastníci seminára aj autor sa preto cítia odsúdení na zákaz prejavu na verejnosti, keďže sú údajne sektou a fungujú iba pomocou prostriedkov manipulácie. |