Zverejnené 29. júna 2021
Rada by som čitateľom ešte raz odporučila článok z júna 2018, nakoľko sa mi javí veľmi aktuálny. Je z neho zjavné, že sa už vtedy ohlasovala súčasná kríza, resp. že jej vnútorné pohyby boli už vtedy Heinzom Grillom vnímané.
Barbara Holzer
Článok Heinza Grilla zo dňa 28.6.2018:
Človek sa odlišuje od stádovitého zvieraťa, od ovce, práve tou znamenitou vlastnosťou, ktorou je myslenie a tiež schopnosťou sebaurčenia a sebauskutočnenia. Ku svojej pozícií v živote nepotrebuje žiadneho pastiera, ktorý by ho strážil na každom kroku. Dnes, v dobe keď sa cirkev usiluje človeka rovnako ako kedysi udržať v nedospelosti a štát kontroluje jednotlivca až dovnútra dýchacieho procesu mitochondrií, by bolo naozaj nutné vzpriamiť sa k dospelosti myslenia pre sebazodpovednosť a slobodné, pokojné utváranie života.
No aj tak túži človek z pohodlnosti a zúfalstva po pastierovi, v podobe silnej vodcovskej postavy pápeža alebo guru, domnievajúc sa, že ten by dokázal nahradiť jeho mysliacu zodpovednosť a bdel by nad jeho duchovným blahom. Kde sú dnes títo veľkí, racionálni, spôsobilí vodcovia? Majú v Nemecku vedúce postavenie?
Rozvoj k mieru a slobode dnes viac nemôže pochádzať od vodcu alebo náboženskej vedúcej osobnosti, musí dospieť k vzkrieseniu u jednotlivca. Keby chcel pastiersky pes zahnať zdanlivo stratenú ovečku späť do stáda, bol by tento tvor skutočne povinný ukázať štekajúcemu ovčiarskemu psovi chrbát a vystavať si svoje sebaurčenie.
V nemeckej ústave, čl.2 sa doslova uvádza:
Každý má právo na slobodný rozvoj svojej osobnosti, pokiaľ neporušuje práva iných a nekoná v rozpore s ústavnými predpismi alebo zvykovými zákonmi.
Pokiaľ sa človek nechá ako ovečka pastierom ráno vyhnať na pašu a večer sa dobrovoľne nechá zajať, s istotou ešte nevníma svoju možnosť slobodného rozvoja osobnosti. Rozvíjať svoje najlepšie možnosti nie je len právom človeka, ale bola by to dokonca jeho povinnosť. Ak ale túto povinnosť celkového rozvoja duše a ducha, slobodného myslenia a dôkladného utvárania úsudku zanedbáva, ak sa nevzoprie proti klamstvu, poručníctvu a intrigám, stráca stále viac zmysel pre svoju vlastnú dôstojnosť a svoj zmysel pre zákonnosť a prepadáva sa do znepokojivej apatie, ktorá ho pretvára na spoluúčinkujúceho aktéra nereálneho a falošného mocenského systému doby.
Premena svetovej situácie sa dnes môže udiať len prostredníctvom dospievania jednotlivca zdola nahor, od jednotlivého indivídua smerom k štátu.