Sociálny proces

Originál článku bol zverejnený dňa 26. novembra 2020

Reflexia k semináru zo dňa 21.11.2020 na zámku Hohenfels

Profesor Karl Dieter Bodack rozpracoval pre študentov architektúry na Štátnej vysokej škole Coburg takzvaný „Sociálny proces“.¹⁾ Pozri okrem iných jeho knihu „Ein Leben mit Spuren: Als Anthroposoph bei der Deutschen Bahn“ (Život so stopami: Ako antropozof pri nemeckej železnici), Vydavateľstvo Info 3, 2019 Je podobný ako dialogický princíp Martina Bubera.²⁾ Pozri k tomu Martin Buber „Ich und Du“ (Ja a Ty), Vydavateľstvo Reclam. Stuttgart 2008 Skúsenosť v architektúre preukázala, že tí architekti, ktorí tento proces úspešne aplikovali, boli vystavení oveľa menšiemu počtu súdnych sporov ako ostatní konvenční stavitelia. Rovnako stavebník, ako aj architekt mohli na konci spokojne hľadieť na ich uskutočnenú ideu, to znamená na najlepšiu ideu, ktorú možno vytvoriť pre krásu a funkčnosť stavby, pretože im bolo umožnené, na základe vzájomného vnímania a práce v rozvojovom a vzájomne sa dopĺňajúcom dialógu, hľadieť na zrealizovaný ideál.

Z praktického pohľadu prebieha sociálny proces medzi dvoma ľuďmi alebo aj medzi rozličnými záujmovými skupinami. Nimi môžu byť učiteľ a žiak, vedúci podniku a pracovník, riaditeľ vysokej školy a slobodný pedagóg, horský vodca a klient, alebo poradenský tím pre ochranu životného prostredia, ktorý sa zaoberá potrebami obyvateľov. Pre rozvoj sociálneho procesu sú v každom prípade potrebné dve pozície, ktoré sa však neobmedzia na svoj doterajší názor alebo dokonca naň prisahajú, ale chcú sa snažiť z prinesených predstáv a kapacít dospieť k vyššej a väčšej idei. Vzájomnosť vo výmene, prostredníctvom otázok, spoznávania vlastného stanoviska, zvažovanie konštruktívnych obsahov³⁾ Čo je obsah? Náboženstvo, ktoré ohlasuje dogmatické pravidlá, predpisy a moralizujúce hodnotenia, postráda zaoberanie sa s obsahmi. Rovnako sa postuláty súčasnej doby o korone javia ako mimoriadne bezobsažné. Obsahy naproti tomu vznikajú, keď existuje konkrétna vedecká názorová výmena alebo keď sú skutočne k dispozícií opisy existenčného druhu z duchovného sveta. Konzumná spoločnosť sa vo zvyšujúcej miere vzdáva obsahov a preto je zbavená zmyslu a ochudobnená duchovným spôsobom. Obsah je skutočne porovnateľný s reálnou pravdou a táto je opäť porovnateľná so skutočnou duchovnou substanciou., vypracovanie možných ideí k ideálom, porovnávanie, členenie náhľadov a z nich rezultujúcich priradení môže podporiť veľmi dynamické posilnenie ideálu, ktorý má platnosť nielen jednostranne, ale tiež univerzálne.

Sociálny proces sa rozvíja z obsahovo bohatých rozhovorov, ktoré dávajú k dispozícií možnosti, rešpektujú jednotlivé postoje a predsa konštruujú cieľové perspektívy pre budúcu ideálnu formu. Rozhovor dvoch osôb, ktoré sa venujú tomuto procesu, sa vyznačuje konštruktívnou kritikou, dialógom a posilnením ideí až do realizácie v praxi.⁴⁾ Pri uplatňovaní sociálneho procesu alebo dialogického princípu sa vždy myšlienky logicky pretvárajú do predstáv a tieto sú v ďalšom priebehu rozpracovávané do praktického ideálu. Umením v tejto práci je to, že sa všetci zúčastnení zapájajú do diania rovnakou mierou.

Miesto konania seminára, Hohenfels

Na zámku Hohenfels sa kedysi, ako opisuje Michael Birnthaler, vzdelávali významné osobnosti, ktoré získali monarchické sídla v celej Európe.⁵⁾ Michael Birnthaler napísal okrem iného „Weltenwandler Rudolf Steiner: Dokumentarische Erzählung“ (Sprevádzač svetmi Rudolf Steiner, dokumentárne rozprávanie) (Zväzok: Das Goetheanum“, Edition EOS, Freiburg 2016)  Umiestnenie zámku na kopci obrazne znázorňuje poriadok, v ktorom bolo zvykom pôsobiť zhora nadol, od autority k ľudu. Hoci tento princíp monarchie nemusel byť bezpodmienečne negatívny, ba celkom naopak, mohol byť dokonca nasmerovaný pre blaho ľudu, javí sa dnes už ako nie celkom primeraný dobe a ako nie celkom realizovateľný. Cirkvi alebo spoločenstvá viery nemôžu predpisovať vieru a štát nemôže v žiadnom prípade eliminovať osobné práva jednotlivcov.

Akonáhle už zastarané systémy nie sú viac použiteľné, rozvíjajú sa väčšinou veľmi nepriaznivé rozdelenia mocenských vzťahov a tieto musia byť presadzované s jednostranným diktátorským nátlakom. Práve preto, že štátne a cirkevné systémy viac nereflektujú tie pre rozvoj človeka nevyhnutné potreby, využívajú ako prostriedok klamstvá a manipulácie a nimi viažu na seba občanov alebo veriacich. V celkovej názorovej výmene, ktorá dnes prebieha extrémne polarizujúco, chýba reálna vízia budúcnosti. Ani cirkvi a ani štátne systémy nedokážu zodpovedať ľuďom otázky, ktoré sa týkajú ich hlbšieho rozvoja.

Na druhej strane sa nemožno nekompromisne vzdať hierarchických štruktúr, lebo svet potrebuje určité pravidlá, nariadenia a vedúce osobnosti. Autoritatívny postoj je preto v extrémne polárnom protiklade k nezávislosti a úplne svojvoľnému sebaurčeniu človeka.

Sociálny proces zodpovedá ceste ezoteriky a jej sociálnej realizácií

Karl Dieter Bodack prednášal na vysokej škole o sociálnom procese. Na spoločných seminároch o architektúre a o duchovno-vedeckom výskume sme sa spriatelili a našli sme skutočne šťastlivú zhodu v zmysle doposiaľ získaných skúseností a z nich rozvinutých myšlienok. Zatiaľ čo Karl Dieter Bodack hovoril o sociálnom procese, používal som ja slová, že ezotericky platné a pravdivé myšlienky musia byť vypracovávané tak dlho, než sa samé verifikujú prostredníctvom skúšky a než sa napokon stanú sprostredkovateľné a sociálne integrovateľné. Duchovné alebo religiózne obsahy sú iným často približované misionárskym spôsobom. Nie sú však dostatočne zrelo vypracované a pochopené, kým ich ten, kto ich používa, ešte nedokáže integrovať do života praktickým a od náboženstva nezávislým spôsobom.

Ezoterický alebo univerzálne platný obsah je privádzaný do praktického, sociálne uspôsobeného poriadku života. Pre túto aktivitu sú potrebné komunikácia, objasnenie a stretávanie. Čím viac človek privádza do životnej praxe a sociálne integratívneho začlenenia univerzálne platné obsahy, tým viac pôsobí nenásilne, konštruktívne a zjednocujúco pri súčasne veľkej presvedčivosti, ktorú ostatní dokážu reálne vnímať. Všetky tie myšlienky, ktoré vypracuje skutočne z univerzality a vedie ich do vydarenej schopnosti zdieľania, ho uspôsobujú k skutočne dávajúcej sile a pozdvihujú ho do parciálnej role učiteľa. Tejto aktivite sa však musí jednotlivec riadne vyučiť a musí ju dôkladne rozvíjať s pedagogickou schopnosťou vcítenia sa.

Sociálna spôsobilosť ako hodnotový pojem by sa nemal zamieňať so službami a v žiadnom prípade ani s úslužnosťou. Keď architekt so zadávateľom stavby pracuje na nastávajúcej idei, ktorá môže byť realizovaná prostredníctvom stavebného diela v tom najlepšom zmysle, musia si obaja tvoriť dostatočné predstavy a tieto porovnávať s rozličnými okolnosťami, napríklad s úradmi, tradíciami a možnými estetickými víziami. Architekt preto neslúži zadávateľovi stavby alebo naopak, ale obaja pracujú na budúcej, estetickej a na obsahy bohatej vízii. Táto ľudí spája a zabraňuje, ako ukazuje skúsenosť, jednostranným skľúčeniam a znevýhodneniam.

V zásade tvorí každý sociálny proces možný poriadok v rámci medziľudských vzťahov a všeobecne pri stretnutiach. Keď sa učíme sociálnemu procesu a keď univerzálne platné obsahy prichádzajú k najlepšej schopnosti zdieľania, k flexibilnej práci a aplikovateľnosti, môže byť jednotlivec lepšie sám zodpovedný a môže sa lepšie sebaurčovať. Bez obsahu a bez rozvoja zrelosti vedomia by bolo sebaurčenie chaotickou výzvou, ktorá voči nadriadeným úradom vôbec nepôsobí presvedčujúco. Keď sú ezoterické obsahy kvalitne rozpracované do praxe, alebo inak povedané, keď sa vo vzájomnej spolupráci vypracovávajú možné duchovné idey, rozvíja sa potenciál človeka k samostatnosti a k spokojnosti s kvalitou života.

Protiklady tvoria hybnú silu pre vyššie ideály

Život vyžaduje pozície a protipozície, skúsenosti rozličného druhu a vyžaduje predovšetkým silné vzťahové napätia v spôsobe, ako si niekto tvorí názor. Mnohí ľudia sa preto vyberú cestou pasívneho strpenia ťažkostí a zanedbávajú tak pozdvihnutie sa k väčším životným ideálom. Dajú učiteľovi prirýchlo vedenie nad svojím osudom a zabúdajú na osobnú prácu s myslením. Môže sa snáď zdať odvážne, keď sa napriek rozličným pozíciám snažíme o zaoberanie sa s obsahmi a usilujeme o konštruktívnu kritiku, ktorá vzplanie z možného ideálu. Keď má niekto dobrú kompetenciu v určitej odbornej oblasti, táto sa zvyšuje pri výmene s iným človekom a keď má niekto neisté a polovičné názory, získava prostredníctvom výmeny s iným lepšiu pozíciu. Kto dokáže robiť ezoterické obsahy tak praktickými, že sú pre svet použiteľné v každej životnej situácií, môže zasiahnuť všetkých ľudí bez misionárskych prechmatov a môže predovšetkým pôsobiť konštruktívne a spájajúco. Sociálne procesy, pri ktorých je ideál privedený do uskutočnenia, vedú vždy k pokojnej zhode medzi ľuďmi. To, čo pôsobí na osobnú situáciu harmonizujúco a rozvoj podporujúco, je duch.

Sociálny proces nie je v žiadnom prípade princípom, ktorý stojí okamžite a neohrozene v protiklade k autoritatívnym pomerom, ale tvorí stred a praktickú možnosť, vzájomne spájať extrémne póly, ktoré vo svete prevládajú a ktoré obzvlášť existujú medzi štátom alebo systémom viery a jednotlivcom. Cvičiaci, ktorý sa v tomto školí, zbadá, že na základe dobrého obsahového smerovania dokáže lepšie komunikovať s inými a myšlienky, ktoré prináša, ľahšie dospejú k ideálnosti. Získava pocit, že je prostredníctvom sociálneho procesu akceptovaný.

Súvislosť sociálneho procesu so srdcom

V zásade pôsobia dobré obsahy predstáv, keď sú zvažované a ďalej rozvíjané vo vzájomnosti, na ľudské srdce harmonizujúco a takzvane „éter posilňujúco“. V srdci nežije len fyzický pohyb, ale tiež určitý druh kozmického pohybu, ktorý sa v srdci po prvýkrát manifestuje, keď sú sociálne procesy vzájomne zladené a ďalej rozvíjané s empatiou, konštruktívnou kritikou a obsahovým posilňovaním ideí.⁶⁾ Orgán srdca sa často dáva na roveň s emočným pólom života, zatiaľ čo myslenie a tvorenie predstáv sa priraďuje mozgu. Duchovná práca s predstavami a logickými procesmi myslenia, ktoré sú dobre navzájom zladené, ovplyvňuje prekvapivo zdravý srdcový rytmus a prispieva všeobecne k harmonizácii obehového života. Srdce je v tomto zmysle nielen čisto pocitový orgán, ale tvorí stred medzi emocionálnymi, organickými reakciami a usporiadavajúcimi procesmi myslenia. V poslednom dôsledku éterické sily v srdci nevznikajú prostredníctvom emócií, ale obsahovou prácou vedomia. Dobré obsahy vo vypracovanom slede posilňujú éterické sily. Názor iného nesmie podobne ako vlastný názor ostať pokojne na jednom bode, ale môže sa ďalej konštruktívne rozvíjať, získavať nové horizonty zdokonalenia a tým oživovať vedomie. V zásade by vo svete nemal byť vylúčený ani jeden jediný názor, ani taký nie, ktorý je hlúpy. Umením v dialógu a vo vzájomnom, konštruktívnom, kritickom zaobchádzaní je to, že idey môžu byť neustále privádzané k ideálom a aj nepoužiteľný názor sa môže ďalej rozvíjať smerom k použiteľnému a konštruktívnemu prvku.

V knihe „Tajomstvo podstaty duše“ som tento proces nastávania ja a sociálny proces detailne opísal v kapitole o srdci.⁷⁾ Pozri „Das Wesensgeheimnis der Seele“ s. 170 a nasledujúce Kto číta túto kapitolu a denne si sprítomní len jeden odstavec, zbadá, že myšlienka nie je len načrtnutá, ale skutočne ďalej rozvíjaná a doplňovaná spôsobom circulus mensurat omnia. Je priaznivé, keď sa ten, kto sa školí v sociálnom procese, sám zdisciplinuje v tom zmysle, že myšlienky rozvíja v logickom slede a objasňuje ich čo najzrozumiteľnejšie v centrovanej, názornej výpovedi. Toto cvičenie ovplyvňuje rozvoj tepelného a svetelného éteru. Za zaujímavé považujem interview na youtube s názvom: „Mám to na človeka“, od antropológa a filozofa vzdelávania Dr. Matthiasa Burchhardta.⁸⁾ Oval Media, Narrative#24: „Homo Hygienicus als Krankheitsbild“ (Homo hygienicus ako obraz choroby), Pozri https://www.youtube.com/watch?v=HwLZBX6c7_M&t=1335s Vyjadrenia tohto vynikajúceho pozorovateľa doby obsahujú exaktné myšlienkové výklady, ktoré neostávajú pri frázach alebo rýchlo hotových hodnoteniach, ale procesy predstáv rozpracovávajú skutočne až k hmatateľnému obrazu. Len návrhy riešení pre krízu doby sa mi ešte nejavia postačujúce, keďže sa už viac nemožno vrátiť k doposiaľ známym vzťahovým formám a budú sa musieť skutočne rozvinúť novšie a na obsahy bohatšie vzťahy k iným. Rozvinuté a preverené predstavy z fenomenológie sa musia zísť s myšlienkovou silou ducha, takže sa extrémne póly spolu spoja na vyššej úrovni, nielen navracajúc sa, ale vychádzajúc do budúcnosti a pokiaľ sú utvárané v sociálnych procesoch, nejavia sa ani ako násilné, ani ako rozdeľujúce.

V tomto zmysle tvorí rozvoj sociálneho procesu praktický prístup k individuálnemu posilneniu jednotlivca pri súčasnom rozvoji vyšších univerzálnych obsahov. Kliesni tak cestu k nenásilnému spolunažívaniu.