Zverejnené dňa 11. októbra 2025
Autor: Heinz Grill
Obviňovanie zo sektárstva a odmietanie iných duchovných chápaní náboženstva
Život duše v tomto svete a v posmrtnom živote
V hinduistickom náboženskom vnímaní vari takmer ani neexistujú projekcie z jednej skupiny na druhú, z jedného štýlu jógy na iný alebo z jedného majstra na iného. Indický systém je vo všeobecnosti veľmi prijímajúci a vyhýba sa hodnoteniu alebo odsudzovaniu iných. Obviňovanie druhých v zmysle, že sú údajnou sektou, a preto sú vraj nebezpeční, je pozostatkom veľmi materialistického svetonázoru a zvyknú ho uplatňovať cirkevné inštitúcie na obranu vlastného systému, ktorý je vzdialený od pravého obsahu viery. Skutočne duchovne založené vedomie nikdy nemôže urážať, odmietať ani prenasledovať iných. Antropozofická viera pôsobí obzvlášť groteskne, keď skĺzne k odsudzovaniu jógy a rôznych ľudí, ktorí sa usilujú o duchovnú orientáciu, klasifikuje ich ako nebezpečných a znevažuje ich ako sektu.
Úvaha o hlbších duševných a duchovných okolnostiach jasne ukazuje, že prenasledovanie iných vedie k úplnej duchovnej prázdnote a degenerácii v kultúrno-sociálnom správaní. Duše v posmrtnom živote, ľudia bez tela, ktorí už neprebývajú v tomto bytí a na svet hľadia z kozmickej, astrálnej skutočnosti, majú napríklad veľmi silnú potrebu ľudí v pozemskom živote vzájomne spájať a najmä harmonicky spájať školiacich sa na duchovnej ceste s ich učiteľom. Nikdy netúžia po poníženosti; chcú zažiť živú úctu, radostnú, chvejúcu sa úctu s pohľadom obráteným na to vznešené a pravé. Chcú pozdvihnúť ľudskú dušu k veľkým učiteľským osobnostiam a tým ju, žiariacu a oživenú v svetle, vyslobodiť z jej hraníc a viesť ju k najbližšej ďalšej vyššej realite. Rozdeľovanie, odsudzovanie druhých a ani nízkosť mysle túžiacej po pripútanosti, ktorá sa neustále zo strachu snaží zamlčať pravdu, nepovedú ku kozmickému a duchovnému spojeniu. Duše teda chcú zažiť odvážny vzostup v zápolení a skúmaní hlbšej reality. Zažívajú radosť, keď sa ľudia autenticky usilujú o tajomstvá ducha, a pociťujú bolesť, keď sa utápajú v samskáre,1) Samskára označuje súhrn všetkých subjektívnych dojmov a razení, ktoré majú byť podľa filozofie jógy prekonané. Pataňdžali v Jógasútrach píše: taj-jah saµskaro ’nya saµskara pratibandhi. To v preklade znamená: „Prostredníctvom jógy vzniká duchovná tendencia, ktorá potláča vplyv všetkých ostatných tendencií založených na falošnom pochopení.“ vo svete svojich vlastných náročných potrieb a subjektívne sa až príliš spútavajú pocitmi zranenia zo strany ostatných foriem viery.
Projekcie na duchovnej ceste pre tieto duše predstavujú istý druh násilia, himsa, ktoré prežívajú ako temnú tieňovú päsť. Z tohto dôvodu musia všetci seriózni duchovní ašpiranti rozvíjať cnosť, aby dosiahli správne úsudky a úplne sa vzdali projekcií s ich deštruktívnym charakterom. Nestačí, aby sa duchovní študenti len vyhýbali úsudkom a odsudzovaniu iných; skôr sú v najvyššej miere vyzývaní, aby si rozvíjali správne úsudky a vnímanie pravdy. Schopnosť tvorby úsudku, ktorú získajú, sa stane ich vlastným zákonom. Duše v posmrtnom živote sa radujú z každého konkrétne dosiahnutého úsudku, ktorý usporadúva sily vedomia, a preto predstavuje prvú inštanciu harmonizácie takzvaného astrálneho tela. Z tohto dôvodu musí byť list, ktorý som už prv spomenul, predmetom objektívneho tvorenia si úsudku a čitateľ nesmie zostať len pri jeho zľahčovaní a relativizácii prebiehajúcich udalostí. Tolerancia so svojím zjednocujúcim charakterom, ktorý prekoná akékoľvek ľudské lichotenie, musí byť posilnená prostredníctvom fundovaného hľadania úsudku. Pravé úsudky potešia duše po smrti, pretože znamenajú obeť a zápolenie, a vedú k schopnosti vzpriamenia sa a lepším postojom v svetských interakciách.
V mojej učiteľskej kariére sa už takmer štyridsať rokov prejavuje tá skutočnosť, že vo vzťahoch medzi učiteľom a učiacim sa prebýva najhlbšia túžba po láske. Spravidla vždy dochádza k svetelnej výmene myšlienok obsahujúcich perspektívne dimenzie a táto výmena do sveta slobodne uvoľní dych života, pozbavený všetkých obáv, ktorý inšpiruje budúcnosť. Každý učiteľ, ktorý stelesňuje múdrosť v zmysle manas alebo dokonca buddhi, alebo, ak je veľmi pokročilý, v zmysle átman,2) Podľa filozofie jógy sú manas, buddhi a átman tri stupne poznania, pričom átman označuje najvyšší stupeň poznania, ktorý je autenticky vyjadrený aj vo vôli. a to bez ohľadu na to, či pôsobí svetsky alebo duchovne, je v skutočnosti guruom, teda nositeľom svetla, ktorý zapaľuje skrytý potenciál človeka, odhaľuje nové liečivé tvorivé sily a pozdvihuje človeka do medziľudských vzťahov, ktoré presahujú konvencie. Spiritualita, ktorá sa neuplatňuje len metodicky, ale ktorá povstane v človeku samotnom, spája na tej najvyššej možnej úrovni všetky hlbšie pocity, ktoré presahujú bežné chápanie. Prenasledovanie alebo odsúdenie s urážajúcim charakterom sú cudzie duchu bhakti,3) K duchu bhakti pozri článok „Pozor sekta, 3. časť“. teda jasným cíteniam spirituality a najvnútornejšej láske k pravde.
Ľuďom často vadí, keď iní prejavujú úctu, obdiv, lásku alebo pocit sympatie k pekným skutkom, dielam a ich tvorcom, napr. učiteľom, umelcom alebo výnimočným osobnostiam. Ľudia, ktorí sú skutočne schopní prejaviť túto láskyplnú úctu, zažívajú krásu vo vzťahu so sat, predmetom bytia, a tým prekračujú svoju vlastnú malichernú realitu. Bez schopnosti oddania sa by neexistovala sloboda, pretože človek by musel materiálne v sebe strážiť svoje vlastné väzenie. Je to jemné svetlo, ktoré sa zapaľuje v duši, keď sa ľudia povznesú k zaoberaniu sa s istým obsahom a pri zaoberaní sa ním spoznávajú aj pôvodcu, ktorý samotný obsah poskytol. Antropozofia bez Rudolfa Steinera je nemožná. Uvedomovanie si hodnoty výrokov Rudolfa Steinera automaticky vedie k hlbšiemu vzťahu s ľudským prazákladom. Rudolf Steiner sám nebol len učiteľom výskumu poznania duchovného charakteru, ale bol aj jednou z najschopnejších bhakti osobností, ktoré existujú v stvorení sveta. Jeho schopnosť oddanosti filozofom, Goethemu, evanjelistom alebo iným osobnostiam bola taká intenzívna, že sám zachytil ich ducha a z týchto inšpirácií dokázal sprostredkovať pravdu. Vetu: „Vidieť seba v druhom človeku, znamená budovať svety,“ možno považovať za esenciu diela Rudolfa Steinera. Z tohto dôvodu je bhakti všetkým, len nie obradom; je to skôr schopnosť vžiť sa do iného človeka a do jeho diela.4) Spis „Môj život“, ktorý napísal Rudolf Steiner v poslednom roku svojho života, je výrečným svedectvom o jeho hlbokej schopnosti vcítiť sa do osobností z jeho prostredia.
Účinky prenasledovania a zámeny obete a páchateľa
Čo sa stane, keď náboženská skupina alebo niektorí jej príslušníci odsudzujú iných, obviňujú ich z omylu a zatracujú ľudí pre ich odlišnosti? Tieto agitácie môžu vyvrcholiť vykresľovaním iných ako obzvlášť nebezpečných a svoje správanie, keď odsudzujú iných, prehlasujú za sebaobranu alebo oprávnený sociálny záujem. Údajne sú obeťou a preto musia odsúdiť druhých. Skutkový stav, ktorý sa zrkadlí do duchovného sveta, je podobný nasledujúcemu príkladu: Jedného večera niekto vojde do garáže svojho suseda a bez opýtania si požičia jeho auto, odvezie sa do susedného mesta, ide na večierok a večer sa chce znova vrátiť autom. Nepozná však nástrahy auta, ktoré si tajne požičal. Počas jazdy späť sa motor pokazí, čo prinúti vodiča zavolať odťahovku, aby vozidlo vrátil susedovi a musel priznať svoje nevhodné správanie. Situácia je pre tajného zlodeja mimoriadne trápna. Sused sa mu len smeje do tváre, nadšený z krádeže, a vystaví mu účet za dlho očakávanú opravu. Od tej chvíle vinník preberá záväzky inej osoby a zbavuje ju starostí s jej autom.
Podobným spôsobom vzniká nedorozumenie medzi prenasledovateľom a prenasledovaným, pretože ten, kto druhého obviňuje, uráža a snaží sa mu ublížiť, zvyšuje pozíciu svojej zdanlivej obete. Nedáva peniaze, avšak dáva tomu druhému svoju dušu. Jeden príklad jasne ukazuje, ako sa žena s veľmi vulgárnym a hrubým charakterom už viac ako desať rokov snaží podvracať a urážať všetky podujatia organizované duchovnou jógovou školou, ktorú som založil, platí poskytovateľom internetových služieb, aby sa voči podujatiam verejne vymedzovali a provokuje všemožné spôsoby očierňujúcich kampaní. Táto žena, podobne ako zlodej áut, poskytuje skrytú duchovnú silu všetkým tým ľuďom, ktorých odsudzuje, a tým, ako sa vzdáva sama seba, vypĺňa ich nedostatočnosť. V jóge by sa dalo povedať, že iným odoberá tamas, zbavuje ich temnoty, ktorú potom nesie v sebe a otvára ostatným stav svetla, sattva, s neuveriteľne rozsiahlymi možnosťami sebarealizácie. Je pozoruhodné, že práve táto osoba nachádza spojenie a výmenu iba s tými najškaredšími konaniami, ktoré tiež usilujú len o prenasledovanie iných, zatiaľ čo všetci tí, ktorí sú obviňovaní a osočovaní, objavujú novšie a lepšie spojenia vo vzťahovej spolupatričnosti. Táto okolnosť poskytuje urážaným osobám ešte väčšiu slobodu než kedykoľvek predtým. Je to zákon, že ten, kto prenasleduje iných, venuje svoju dušu prenasledovaným. Dokonca ponúka najväčšiu silu oslobodenia a podpory rozvoja pre druhého človeka, pretože prenasledovanej osobe odoberá karmu a realizuje ju u seba. Prenasledovania preto nie sú len záťažou na duchovnej ceste, ale poskytujú príležitosti pre oveľa väčší rozvoj, ktorý by bežne nebol zažiteľný čisto vonkajším štúdiom a cvičeniami.
Kritika nesúladu, náboženských omylov, pochabého sektárskeho správania alebo všeobecne antimorálnych skutkov je však dôležitá. Nepredstavuje však formu prenasledovania, odsudzovania osobností, ba ani ničenia iného názoru, skôr otvára možnosť dialógu a z neho vyplývajúcich, pozdvihnutých ľudských spojení. Keď napríklad Rudolf Steiner hovorí, že by sme sa mali vyhýbať akejkoľvek kritike,5)5)Porovnaj Rudolf Steiner, „Ako sa dosahujú poznatky vyšších svetov?“ Súhrnné spisy 10, s. 21 a nasl., 112, 128 pretože spôsobuje bolesť všetkým zúčastneným, v skutočnosti má na mysli neopodstatnené výčitky, častú kritiku, mudrovanie a unáhlené predsudky. Správna kritická úvaha je konštruktívna vtedy, keď je založená na odbornom úsudku; pozdvihuje dotknutého človeka, poskytuje mu možnosť rozvíjať sa a ľudské vzťahy usporadúva v komunikatívnej spolupatričnosti. Keď Rudolf Steiner ostro kritizuje výroky C. G. Junga6) 6)Pozri Rudolf Steiner, prednáška z 22. januára 1918, Súhrnné spisy 181, s. 22 a nasl., túto konfrontáciu by sme nemali prirovnávať k výčitkám, ale skôr k morálne-čestnému zmyslu pre lásku k pravde a dokonca k dotknutej osobe. Nevedie k bolesti a utrpeniu, ale skôr vytvára mimoriadnu príležitosť pre dialóg a rozvoj.
Ďalší fenomén ezoterického významu sa odráža v ľudských spolčeniach. Veľa ľudí, najmä z antropozofického prostredia dnes hovorí o dohľadnom vtelení Ahrimana, protivníka, a niektorí si dokonca myslia, že ja som jeho geniálnou a predsa diabolskou inkarnáciou. Ľudia sa spolčujú z núdze, pričom tento fenomén je napríklad nevyhnutným pre prežitie v časoch hospodárskej krízy alebo vojnového stavu. Z týchto spolkov môžu vzniknúť nové a fantáziou obohatené vzťahy a mnohé predtým sužujúce emocionálne nezhody stratia svoju tvrdosť a stanú sa relatívnymi. Existujú však aj iné spojenectvá, ktoré rovnako vznikajú z núdze, no nie z existenčných kríz, ale z pocitu straty moci. Strana, ktorá je úplne na hranici svojich možností, sa zrazu spojí so svojím súperom, aby si udržala svoju moc. Hoci psychopatické povahy uprednostňujú prácu osamote pred spájaním sa s ostatnými, keď strácajú svoju moc, radšej požiadajú o pomoc súpera a vytvoria s ním spojenectvo. Nezriedka som zažil tento obraz v náboženskej oblasti, keď tí, ktorí so mnou najviac nesúhlasili, boli zároveň tými, ktorí sa často obracali na mojich najzarytejších odporcov, hoci sami odmietali ich princípy. Vytvárajú s nimi nezvyčajné a jedinečné karmické spoločenstvo. Ahrimanské štruktúry, ktoré predstierajú spojenie, no v skutočnosti nesú hlboké disonancie, odhaľujú svoj obraz o sebe. Tieto obrazy vznikajú v malom náboženskom zmysle, no prenášajú sa do svetového celku s jedinečnou rozsiahlou, hoci falošnou solidaritou. V tomto zmysle je súčasná doba, najmä v obraze falošného spojenia, výrazom ahrimanských mocenských hier. Zdanlivá sila sa však stane osudnou karmou, ktorá sa navzájom vylučuje a ťahá človeka ďalej do hlbín.
Anmerkungen
| ⇑1 | Samskára označuje súhrn všetkých subjektívnych dojmov a razení, ktoré majú byť podľa filozofie jógy prekonané. Pataňdžali v Jógasútrach píše: taj-jah saµskaro ’nya saµskara pratibandhi. To v preklade znamená: „Prostredníctvom jógy vzniká duchovná tendencia, ktorá potláča vplyv všetkých ostatných tendencií založených na falošnom pochopení.“ |
|---|---|
| ⇑2 | Podľa filozofie jógy sú manas, buddhi a átman tri stupne poznania, pričom átman označuje najvyšší stupeň poznania, ktorý je autenticky vyjadrený aj vo vôli. |
| ⇑3 | K duchu bhakti pozri článok „Pozor sekta, 3. časť“. |
| ⇑4 | Spis „Môj život“, ktorý napísal Rudolf Steiner v poslednom roku svojho života, je výrečným svedectvom o jeho hlbokej schopnosti vcítiť sa do osobností z jeho prostredia. |
| ⇑5 | Porovnaj Rudolf Steiner, „Ako sa dosahujú poznatky vyšších svetov?“ Súhrnné spisy 10, s. 21 a nasl., 112, 128 |
| ⇑6 | Pozri Rudolf Steiner, prednáška z 22. januára 1918, Súhrnné spisy 181, s. 22 a nasl. |